SME

Slovenskí vedci: Aké filmy sa oplatí vidieť a ktorým sa vyhnúť?

Pravidelná vedecká anketa.

Slovenskej botaničke Eve Záhradníkovej sa páčilo zobrazenie pestovania zemiakov na planéte Mars vo filme Maťan. Slovenskej botaničke Eve Záhradníkovej sa páčilo zobrazenie pestovania zemiakov na planéte Mars vo filme Maťan. (Zdroj: Twentieth Century Fox Film Corporation)

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Denník SME bude pravidelne oslovovať panel zložený z niekoľkých desiatok vedcov, výskumníkov a inovátorov zo Slovenska.

Vedcov a vedkýň sa pýtame na názor na rôzne spoločenské či kultúrne otázky.

Požiadali sme ich o odpovede písané ako názor na tému a ich odpovede zverejňujeme v plnom znení.

Účastníci panelu môžu a nemusia na konkrétnu otázku odpovedať. Zloženie účastníkov ankety sa preto môže pri každej otázke mierne meniť. Odpovede na otázky by mali vychádzať približne dva razy za mesiac.

SkryťVypnúť reklamu

Vedci tentoraz odpovedajú na otázku:

Ktorý film s vedeckou tématikou podľa vás hodnoverne zobrazuje vedecké povolanie či vedecké témy? A ktorý film sa, naopak, na vedecký iba „hrá“a má s vedou málo spoločné?

Zita Tokárová,

Katedra chémie, Fakulta prírodných vied UCM v Trnave

Osobne sa teším na film Radioactive o Marie Curie-Sklodowskej, ktorý si vďaka doznievajúcej kríze vychutnám v kine. Hodnovernosť vedeckej problematiky na filmovom plátne sa nedá posúdiť vzhľadom na toto – celý život vedca, tak jeho osobný, ako aj profesionálny, je „stlačený“ do dvoch hodín a film musí predovšetkým zaujať široké spektrum divákov. Navyše, do kina si chodíme zvyčajne oddýchnuť, takže sa nedá príliš spoliehať na to, že si z filmu odnesieme nejaký vedecký poznatok. Skôr dobrý pocit a spokojnosť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Akokoľvek, z filmov tohto charakteru sa mi páči dvojdielna miniséria talianskej produkcie o Albertovi Einsteinovi, ktorá zachytáva predovšetkým jeho život v Európe, vzťah k jeho prvej manželke Mileve a synom, predovšetkým k psychicky labilnému Eduardovi, a neskôr ukazuje život v USA s druhou manželkou Elsou, mladšou o 40 rokov.

Za nevedecké príspevky kinematografie považujem filmy Jadro (2003), Gravitácia (2013) a Smrtiaca epidémia (1995). Tu je však priestor na polemiku, či sci-fi žáner možno posudzovať na základe vedeckých právd.

Načítavam video...

Ján Baláž,

SAV, akademik Medzinárodnej astronautickej akadémie IAA

V oblasti astronautiky za najhodnovernejší hraný film považujem Apollo 13, keďže jeho tvorcovia sa riadili podľa ozajstnej fyzikálnej reality a skutočných udalostí, ktoré sprevádzali túto smoliarsku misiu. Misia síce nenaplnila svoje ciele, ale vďaka enormnému úsiliu a dobrej pripravenosti a spolupráce tímov v kozmickej lodi i na zemi prekonala priam fatálne ťažkosti a napokon sa vyhla stratám na ľudských životoch.

SkryťVypnúť reklamu

V oblasti „hlbokej science fiction“ ma príjemne oslovil film Interstellar, v ktorom sa síce vyskytovali udalosti a javy, ktorých reálnosť a dôsledky nevieme v súčasnosti dobre overiť, ale v podstate vychádzajú z aktuálneho poznania teórie relativity a jej možných dôsledkov na realitu nášho bytia. „Duchovným otcom“ filmu je totiž popredný teoretický fyzik Kip Thorne z Kalifornskej technologickej univerzity (CALTECH), ktorý na tvorbu tohto filmu aj osobne dohliadal.

Určitým sklamaním boli pre mňa napríklad filmy Gravitácia a Marťan, ktoré síce oplývajú skvelými vizuálnymi efektmi, avšak (asi na moju vlastnú škodu) sa neviem odosobniť od profesionálneho cítenia, keď sa vo filme dejú veci odporujúce fyzikálnej realite.

Takou bol napríklad vo filme Gravity prelet z orbity Hubblovho teleskopu na úplne inú orbitu orbitálnej stanice ISS – iba pomocou slabučkých motorčekov manévrovateľného skafandra. V skutočnosti na čosi také treba oveľa väčšiu energiu, fyzikálna realita, resp. zákony nebeskej mechaniky jednoducho „nepustia“.

SkryťVypnúť reklamu

Analogicky, manévre pri záchrannej akcii vo filme Marťan sú divácky vzrušujúce, ale značne vzdialené od reality, ktorá by v prípade skutočnej misie bola veľmi krutá.

Načítavam video...

Juraj Gregáň,

genetik

Keď som si prečítal túto otázku, tak som si pomyslel, že k nej nemám čo povedať, pretože si ani nepamätám, kedy som naposledy videl zaujímavý film. O pár dní neskôr som si uvedomil, že možno práve preto by som mal k tejto otázke niečo napísať.

Chcem sa aspoň ospravedlniť študentom, ktorí organizujú filmové kluby na našej katedre genetiky, že som si zatiaľ nenašiel čas si s nimi pozrieť film. Ja patrím k tým pomalším vedcom, ktorým práca trvá príliš dlho a potom im neostane čas na sledovanie filmov. A to je niekedy škoda.

Martin Odler,

Český egyptologický ústav FF UK, nadácia Aigyptos

SkryťVypnúť reklamu

V prípade egyptologických výskumov si nie je veľmi z čoho vyberať, najrozumnejšia je miniséria BBC Egypt (2005), predovšetkým dve časti o objave Tutanchamonovej hrobky Howardom Carterom.

V našich končinách neznámy je egyptský film Múmia (1969), pohľad z domácej strany na archeológiu v Egypte v 19. storočí.

Občasnú ponorkovú atmosféru na archeologických expedíciách verne zachytáva detektívka Agathy Christiovej Vražda v Mezopotámii, film je horší. Autorka vychádzala z vlastných skúseností, keďže jej druhým manželom bol archeológ Max Mallowan, a spracovala ich vo vynikajúcej knižke preloženej aj do češtiny –Pověz mi, jak žijete. Pokiaľ viem, tak sfilmovaná nebola.

Inak je archeológia v hraných filmoch zobrazovaná pohľadom romantizujúcich predstáv o nej zo začiatku 20. storočia, Indiana Jones spomedzi ostatných vyniká aspoň ako solídna akčná zábava, ako by však taký archeológ dopadol v reálnom živote, si môžete prečítať na tomto odkaze .

SkryťVypnúť reklamu

So zobrazením starovekého Egypta vo filmoch je to ešte tristnejšie, napríklad vo filme Exodus (2014) faraón Ramses nosí supiu čelenku, čo je v skutočnosti insígnia staroegyptskej kráľovnej, a vôbec, filmári sa snažia robiť staroveký Egypt nadľudskejším, ako bol, a nedodržať aj to, čo vieme.

Staršie filmy boli remeselne poctivejšie a „reálnejšie“, napr. americké Ten Commandments (1956) alebo poľský Faraón (1966).

Všetky filmy o starovekom Egypte sú inak zhromaždené na jednom nadšeneckom webe. Dobré ohlasy aj medzi egyptológmi vyvolala nedávno počítačová hra Assassin’s Creed Origins z čias vlády Kleopatry.

Peter Tóth,

Ústav archeológie a muzeológie, Masarykova univerzita

Pri odpovedaní na otázku si pomôžem seriálmi. Pozoruhodným dielom s hodnoverným zobrazením vedeckého povolania i vedeckých tém je Mars. Dramatizácia kolonizácie Marsu v roku 2033 je hodnoverná. Seriál verne znázorňuje, aký vedecko-technický pokrok musí ľudstvo dosiahnuť, aby bolo možné uskutočniť trvalý život na inej planéte.

SkryťVypnúť reklamu

V seriáli sú názorne ukázané aj spoločenské a technologické výzvy, ktorým astronauti musia čeliť. Hodnotu seriálu zvyšujú vstupy významných osobností súčasnej vedy a techniky.

Naopak, seriál Space Force sa na vedu len hrá. Satiricky ilustruje túžbu amerického prezidenta zriadiť ďalšiu zložku armádnych síl v snahe vojensky ovládnuť vesmír.

Načítavam video...

Eva Záhradníková,

Katedra botaniky, PriF UK

Čo sa týka botaniky, nie je to veľmi dramatická vedná disciplína, ktorá by sa často vyskytovala vo filme. Svetlou výnimkou je film Marťan podľa rovnomennej knihy od Andyho Weira, kde je botanik dokonca v hlavnej úlohe a prežije práve vďaka svojím znalostiam. („Nechcem sa chváliť, ale som najlepší botanik na tejto planéte.“)

Vedecky je celý film spracovaný na veľmi dobrej úrovni a konzultovaný s odborníkmi, hoci v niektorých častiach dostáva zápletka prednosť pred realistickosťou. Hlavná postava si zachráni život uplatnením svojich znalostí na vypestovanie zemiakov na marťanskej pôde a v tomto je film z botanického hľadiska hodnoverný.

SkryťVypnúť reklamu

Použitý postup by pravdepodobne naozaj fungoval. Substrát na Marse (nedá sa nazvať pôdou v pravom zmysle slova, pretože dôležitou súčasťou pôdy sú organické látky), obsahuje všetky minerály potrebné na rast rastlín, možno okrem reaktívnej formy dusíka, no ten je možné dodať použitím hnojiva z fekálií, ako to urobil hrdina filmu Mark Watney.

Rover Curiosity však dokázal na Marse zistiť aj prítomnosť dusíka vo forme nitrátov, a tak by pestovanie rastlín na červenej planéte mohlo byť ešte ľahšie, než vo filme. Dokonca bolo vykonaných niekoľko experimentov s rôznymi druhmi rastlín a simuláciou substrátu, ktorý sa nachádza na Marse, ktoré potvrdili, že by niektoré rastliny v tejto pôde dokázali rásť aj bez prídavku hnojív.

Vyslovene zlé stvárnenie botaniky vo filme nepoznám, no nedá mi nespomenúť milú československú komédiu Adéla ještě nevěčeřela z roku 1977. Stvárnenie botaniky v tomto filme, samozrejme, nie je realistické, ale ani to nepredstiera a doteraz očaruje svojím vtipom.

SkryťVypnúť reklamu

Mená rastlín sú v ňom vymyslené, a tak v skutočnosti nenájdete žiadnu „Rosalba dexteri na českém palouku“. („Vzácný leč vysvětlitelný to úkaz. Drobná seménka této etiopské rostliny zavléká do Egypta v zažívacím traktu pastejřík kostrbatý – oblíbená to potrava tam přezimujícího rarocha vrtivého, který je pak přenáší na obrveném kořeni svého zobanu do naší domoviny“).

Film zobrazuje profesora botaniky „starej školy“ s encyklopedickými znalosťami flóry. Niektorí v našom obore ešte mali tú česť poznať takýchto botanikov, ako napríklad docenta Májovského, ktorý by sa práve tohto roku dožil stovky. V súčasnosti sa však už vo výuke upúšťa od encyklopedického memorovania systému rastlín a kladieme skôr dôraz na pochopenie súvislostí a zákonitostí v ich evolúcii.

SkryťVypnúť reklamu

Michaela Musilová,

vedúca simulovanej mesačnej misie, International Moonbase Alliance

Marťan je podľa mňa jeden z najlepších sci-fi filmov s vesmírnou tematikou, keďže nielen celkom verne zobrazuje povolanie vedca, inžiniera a astronauta, ale vo filme je aj značná snaha vysvetliť vedecké a technické postupy, na ktorých je príbeh založený. Vo filme je aj viacero vedeckých a technických chýb, ale tie sú našťastie omnoho menej časté v porovnaní s typickým sci-fi filmom s vesmírnou tematikou.

Film je nakrútený podľa rovnomennej knihy, v ktorej veda hrala ešte väčšiu rolu. Napriek tomu, že sa viacero vecí z filmu vynechalo, tak bola vo filme snaha vysvetliť výzvy, ktorým astronauti vo vesmíre a na Marse čelia, ako aj riešenia, ku ktorým sa musia dopracovať vďaka vede.

SkryťVypnúť reklamu

Gravitácia je zas film, ktorý má nielen obrovské množstvo chýb, čo sa tyká vedy a techniky, ale aj veľmi nerealisticky zobrazili povolanie astronautov. Astronauti si musia prejsť rokmi výcviku, simulácií všetkých možných problémov, ktoré sa im môžu stať vo vesmíre, a takisto majú prísne protokoly, ktorých sa musia držať v rôznych situáciách.

Postavička, ktorú hrala Sandra Bullock, bola ako nejaký nováčik, čo netuší, čo má robiť, nepočúva príkazy, panikári a pod. To keď pripočítate k obrovským vedeckým chybám, v ktorých sa scénky odohrávajú, tak ako vedec som mala veľké ťažkosti dopozerať film. Nakoniec sme sa na ňom s kolegami len smiali. ;)

Načítavam video...

Tento článok ste si mohli prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu