SME
Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Chceme veriť, že vedci v očiach verejnosti stúpnu (anketa)

Zmení sa postavenie vedcov?

Protestný pochod vedcov v roku 2018. Protestný pochod vedcov v roku 2018. (Zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Denník SME bude pravidelne oslovovať panel zložený z niekoľkých desiatok vedcov, výskumníkov a inovátorov zo Slovenska

Vedcov a vedkýň sa pýtame na názor na rôzne spoločenské či kultúrne otázky.

Požiadali sme ich o odpovede písané ako názor na tému a ich odpovede zverejňujeme v plnom znení.

Účastníci panelu môžu a nemusia na konkrétnu otázku odpovedať. Zloženie účastníkov ankety sa preto môže pri každej otázke mierne meniť. Odpovede na otázky by mali vychádzať približne dva razy za mesiac.

Skryť Vypnúť reklamu

Vedci tentoraz odpovedajú na otázku:

Ako zmení koronakríza vnímanie vedcov v očiach verejnosti aj vo vzťahu k iným témam, akou je napríklad klimatická zmena?

Peter Szolcsányi,

chemik, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave

Naozaj netuším... ale tajne dúfam a veľmi si želám, aby ľudia už konečne pochopili, že iba poctivá veda a enormné úsilie vedkýň a vedcov, ktorí ju majú za svoju prácu a koníčka zároveň, prináša efektívne epidemiologické odporúčania, účinné protivírusové lieky a preventívne pôsobiace vakcíny. Nič iné, len a práve veda. Žiadna modlitba či meditácia, kdeže.

Je totiž nevyhnutné porozumieť ekológii, biochémii a genetike vírusu a následne nájsť správne riešenia konkrétnych problémov organickej syntézy, medicinálnej chémie a farmakológie. A to je celé. Nič viac, ale ani nič menej. Prosto normálna, obyčajná každodenná veda.

Skryť Vypnúť reklamu

Juraj Gregáň,

genetik

Súvisiaci článok Anketa: Ľudia túžia veriť v niečo neskutočné a to sa dá dobre zneužiť Čítajte 

Napriek tomu, že sa veľa vedcov na Slovensku zapojilo do boja proti koronavírusu, vnímanie slovenských vedcov v očiach verejnosti sa podľa mňa nezmení. Väčšina ľudí si asi povie, že koronakríza by prebiehala rovnako, aj keby sme nemali žiadnych slovenských vedcov.

Veľa ľudí si asi pomyslí, že koronakríza nám aspoň ukáže, že máme dôležitejšie problémy, ako je klimatická zmena a namiesto dieselových motorov, skleníkového efektu a globálneho otepľovania by sme mali radšej riešiť problémy v slovenskom zdravotníctve a hospodárstve.

Zita Tokárová,

Katedra chémie, Fakulta prírodných vied UCM v Trnave

Veda na Slovensku má silnú pozíciu, máme výborných vedcov, čo vďaka aktuálnej situácii, aj napriek tomu, že je mimoriadne vážna, vidno na aktivitách jednotlivých vedcov, oddelení, ústavov.

Skryť Vypnúť reklamu

Známy je výskum/vývoj/aplikácia testov na koronavírus SaRS-CoV2, výskum a vývoj možnej vakcinácie a štúdium mechanizmov aktivity enzýmu. Vedci z iných ako prírodovedných odvetví sa angažujú napríklad v sociálnej pomoci, pomoci so zvládaním náročnej situácie poskytnutím psychologickej pomoci, približovaním historických faktov z podobných náročných období a pod. Toto nás robí nielen sebestačnými, ale vedcov z našej krajiny zaraďuje medzi svetové kapacity, čo má naša spoločnosť možnosť vnímať teraz intenzívnejšie.

Ťažko povedať, čo bude po odznení koronakrízy, pretože nevieme, dokedy bude trvať, ale reálne predpokladáme, že bude mať mimoriadny dosah na všetky odvetvia spoločnosti. Myslím si, že verejnosť po návrate do "normálu" sotva nájde čas a priestor riešiť a hodnotiť vedu. Skôr si myslím, že vedecká spoločnosť by nemala v žiadnom prípade poľaviť vo svojich cieľoch a to sa týka nielen samotnej vedeckej práce, ale aj aktivít spojených s propagáciou vedy, aby bola zabezpečená jej kontinuita aj do budúcnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

A na to nie sú úplne najdôležitejšie financie, ale investícia v podobe času, priestoru a vedomostí, ktorými treba osloviť ďalšie generácie vedcov aj v čase krízy. Klimatická zmena je niečo, čo aktuálne prežívame a je to memento pre nás všetkých. Vedec, vedci, jednotlivé vedecké inštitúcie môžu dať výsledky, prečo sa klimatické zmeny prejavili, môžu dať vedecky podložené návrhy, ako sa dajú riešiť, môžu prispieť aplikáciami/produktmi dennej potreby/spotreby zohľadňujúcimi potreby Zeme. Ale kým si celá spoločnosť neuvedomí, aká dôležitá je ochrana prírody, že je to absolútna priorita, tak sa klimatická zmena nedá zvrátiť. A na túto skutočnosť sa zatiaľ upozorňuje len veľmi opatrne.

Fedor Čiampor,

Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že po kríze bude veľa vecí iných. Začneme viac dbať na životné prostredie, budeme si viac vážiť vzdelanie, začneme viac investovať do inovácií atď.

Skryť Vypnúť reklamu

No to by sme nemohli byť ľudia. Iste, všetky tieto veci počúvame od popredných vedcov, dokonca aj politikov, ale keď kríza pominie, väčšina z nás sa bude snažiť "nažívať si" tak ako predtým.

Súvisiaci článok Klimatológ Pecho: Dúfam, že táto kríza nás pripraví na tú horšiu Čítajte 

To však znamená, že sa bude musieť rozbehnúť ekonomika a tá sa najrýchlejšie rozbehne, keď sa vráti do starých, zabehaných koľají. Ergo, budeme chcieť vyrábať a produkovať rýchlo a lacno, a to sa dá najjednoduchšie dosiahnuť bez environmentálnych "obmedzení", bez zelených technológií, bez nekontrolovanej spotreby.

No a keď sa už rozbehneme, tak ako sa svet vylieči z krízy, bude nám dobre, komu by sa chcelo potom niečo meniť. Rýchlo zabudneme, že napríklad objavovanie sa nových patogénov súvisí s ničením pôvodných biotopov divých zvierat, to, že máme všade plno chémie, si nespojíme s tým, že rapídne vymiera hmyz. Chcem veriť, že vedci v očiach verejnosti aspoň trošku stúpnu, že zodpovední si budú stáť za svojimi slovami a podpora vedy na Slovensku sa zaradí medzi ich priority, a nebudú to len medicína či IT technológie.

Skryť Vypnúť reklamu

Ochrana biodiverzity, ktorá je veľmi úzko spätá aj so zmenou klímy, je stále pre väčšinu ľudí veľmi abstraktným pojmom. A pritom je pre nás životne dôležitá. Ako povedal profesor Dan Janzen, ktorý sa celý život venuje výskumu a ochrane tropických oblastí Kostariky: "Biodiverzita nie je ľudský výtvor, ktorý môžeme vybudovať nanovo. Ak ju raz zničíme, zmizne navždy." Lenže potom bude neskoro čudovať sa, prečo máme veľa škodcov a malú úrodu, prečo máme nedostatok zdrojov potravy alebo prečo prišla nová epidémia. Ale možno sa mýlim a my sa predsa poučíme a nezabudneme. Dúfam.

Ján Svoreň,

Astronomický ústav SAV

Rád by som sa mýlil, ale nesúhlasím so všeobecným optimizmom, že slovenská verejnosť (aspoň väčšina) zmení po koronakríze vnímanie vedcov. V tejto chvíli je uznanie na našej strane, keďže verejnosť vníma úlohu vedcov pri testovaní potenciálnych chorých i pri vyvíjaní vakcíny.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď bezprostredné nebezpečenstvo pominie, očakávam, že sa uplatní porekadlo "Zíde z očí, zíde z mysle". A ľudia, žiaľ, ale aj politici formujúci verejnú mienku, budú zase normálne akceptovať fakt, že priemerný 25-ročný futbalista v slovenskej Fortuna lige má štvornásobný príjem v porovnaním so slovenským vedcom s 20-ročnou praxou a medzinárodne akceptovanými výsledkami.

Michaela Musilová,

vedúca simulovanej mesačnej misie, International Moonbase Alliance

Je ťažké sa snažiť predpovedať, aký efekt bude mať táto situácia spojená s chorobou Covid-19 na verejnosť, čo sa týka vnímania vedcov a vedy vo všeobecnosti. Na jednej strane môžeme dúfať, že to veľa ľuďom otvorí oči a uvedomia si, akí sú vedci nesmierne potrební pre spoločnosť a pre budovanie našej budúcnosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Bez vedcov nielen nemôžeme prekonať túto krízu bez väčšieho množstva obetí, ale vďaka vedcom a lekárom máme nádej nastaviť veci do budúcna tak, aby sme boli lepšie pripravení na pandémie a iné problémy spojené s chorobami.

Súvisiaci článok Ľudia premárnili roky. Nevyužitá šanca v boji s klímou nás vyjde draho Čítajte 

Na druhej strane, veľa ľudí na Slovensku a po svete je stále skeptických k vede a všetkému s ňou spojenému, ako napríklad potrebnosť vakcín. Aj v tejto situácii akosi stále radšej veria "fake news", a teda dezinformáciám a konšpiračným teóriám než vedecky overeným faktom. To je, žiaľ, spojene s dlhoročnou nedôverou k politikom, s problémami so vzdelávaním pre celu spoločnosť a mnohými ďalšími spoločenskými nedostatkami, ktoré zneužívajú politici po celom svete, aby si získali ľudí ich dezinformáciami.

Toto sa nedá ľahko napraviť a ani momentálna pandémia to len tak nezmení. Bude na to potrebná dlhoročná snaha politikov, vedcov, médií a mnohých ďalších, aby všetci ľudia v spoločnosti mali lepší prístup k vzdelaniu a vedeli si kritickým myslením overiť informácie (a teda neuveriť len tak tomu, čo nájdu niekde na internete).

Skryť Vypnúť reklamu

To sa týka aj veľkých tém, akou je klimatická zmena. Síce si asi veľa ľudí teraz uvedomilo, ako sme veľmi zraniteľní ako stvorenia na Zemi počas tejto pandémie, zasadne zmeny pravdepodobne nenastanú, kým tie témy nebudú viac podporovane v politike, v médiách, vo vzdelaní a podobne.

Tatiana Kluvánková,

ekologický ekonóm SLOVAKGLOBE - spoločné pracovisko spoločenskej dimenzie globálnej zmeny, Ústavu ekológie lesa SAV a Slovenskej technickej univerzity.

Dnes už je jasné, že návrat k pôvodnému životu nie je reálny a viacerí dúfame, že ani možný.

Pandémia si vynútila zmeny, najmä spomalenie životného tempa, spotreby či dopravy a prerastá do globálnej zmeny spoločnosti čoraz častejšie označovanej ako nová éra ekonomiky. Covid-19 nás vracia k zmyslu nášho bytia, trestá za invazívnosť ľudstva či za zhoršenú kvalitu ovzdušia a klímy vyšším počtom úmrtí. Zraniteľnosť globálneho sveta zvyšuje synergiu jeho pôsobenia.

Skryť Vypnúť reklamu

Ukazuje sa, že úspech v zápase s vírusom závisí najmä od našej včasnej reflexie na spoločenské zmeny, teda spoločenské inovácie v organizácii a manažmente života. Vedecká komunita na bleskovú hrozbu reagovala obratne a účinne sa adaptovala na spoločensky významný druh a vytvorila okamžite celospoločenské hodnoty. Verím preto, že my vedci si v očiach verejnosti svoju pozíciu udržíme nielen ako nositelia inovačných myšlienok, ale i ako transformátor ich udržateľnosti v organizácii zdravotníctva, kreatívnosti dištančného školstva, pri odbúraní byrokracie podnikania či redukcii cestovania.

Napomôcť tak verejnému i súkromnému sektoru zúročiť poznatky a zvyky nadobudnuté počas krízy, nastaviť nový kurz dopytovej ekonomiky a organizácie spoločnosti. To vidím ako kľúčovú úlohu vedeckej komunity do obdobia, keď strach opadne. Vytvoríme tak mechanizmus dôvery vede, ktorý bude vedieť pôsobiť aj na ostatné globálne výzvy obnovy a udržateľnej prosperity. Klimatická zmena už čaká v čakárni dosť dlho.

Skryť Vypnúť reklamu

Mária Bieliková,

informatička, predsedníčka správnej rady slovak.AI

To, že koronakríza zmení mnohé, už vieme. Možno aj zmierni klimatickú zmenu, ak zmeny správania ľudí budú dlhodobé. Určite koronakríza vytvorila nové témy pre vedcov takmer vo všetkých oblastiach. Či už priamo lekári, biológovia, ale aj technici, matematici, psychológovia, sociológovia a ďalší majú príležitosť na vytváranie nových poznatkov.

Súčasná pandémia vďaka opatreniam a možnosti pracovať a komunikovať vzdialene pomocou digitálnych technológií zatiaľ nemá najničivejšie následky na ľudských životoch.

Ďalší vývoj závisí aj od toho, či sa interval medzi takýmito skutočne globálnymi pohromami výrazne neskráti. Z toho vyplývajúca trvalejšia zmena spôsobu života ľudí určite ovplyvní viac-menej všetko. Vďaka digitálnym a ďalším novým technológiám a novým poznatkom vo všetkých oblastiach však dokážeme nielen znížiť straty na ľudských životoch, ale aj rýchlejšie meniť spôsob života.

Skryť Vypnúť reklamu

Verím tomu, že do určitej miery sa už vnímanie vedcov v očiach verejnosti vplyvom koronakrízy zmenilo. Pozitívne. Na koronavírus nezaberajú ani konšpirácie, ani silné reči a ani žiadne populistické opatrenia. Čím skôr tí, čo rozhodujú, pochopia, že vedci sú tí, od ktorých treba čerpať, tým väčšia bola a je šanca na úspech v boji s koronavírusom.

Tak ako mnohí s pokorou pozeráme na zdravotníkov, predavačov či ďalších, ktorí v prvej línii doslova riskujú svoje životy, do pozornosti sa dostávajú aj vedci, ktorí skúmajú nový koronavírus, vyvíjajú testy či vakcínu, analyzujú dáta a modelujú rôzne scenáre šírenia vírusu, aby sa mohli prijímať rozhodnutia založené na dátach a dôkazoch.

Prístup zložený na dátach a dôkazoch (z angl. data and evidence driven) sa dostáva čoraz viac do popredia vo všetkých oblastiach. Vychádza zo systematického vedeckého prístupu a veľmi by sme ho potrebovali preniesť aj do bežného života a politiky. Aby sme sa dočkali informovaného a transparentného rozhodovania, ktoré tak veľmi na Slovensku potrebujeme.

Skryť Vypnúť reklamu

Nerobím si však ilúzie o tom, že sa pohľad na vedcov po koronakríze nejako zásadne rýchlo zmení. Ale urobil sa jeden malý krôčik k väčšiemu akceptovaniu vedcov v očiach verejnosti. Jeho dôležitosť vidím najmä v tom, že je šanca, aby si to uvedomili "mocní" našej aj ďalších krajín.

Martin Bačkor,

Katedra botaniky PF UPJŠ v Košiciach

Nikdy som nemal pocit, že by práca vedcov bola zaznávaná, skôr naopak. Spoločnosť si prácu vedcov pravdepodobne váži, problém je v tom, že vedci sú viac ukrytí za výsledky svojej práce a ako osoby zostávajú anonymnejší, na rozdiel od "celebrít". Však koľko významných slovenských vedcov by sme vedeli vymenovať?

Vedci sú mediálne málo známi a väčšinou žijú relatívne usporiadaným životom, takže sú aj v dobrom zmysle slova "nezaujímaví" pre niektoré médiá.

Skryť Vypnúť reklamu

Zdá sa, že problematika klimatických zmien išla z dôvodu "koronakrízy" trochu na vedľajšiu koľaj. Ale klimatické zmeny tu budú určite dlhšie než súčasná pandémia Covid-19.

A medzi oboma súčasnými problémami ľudstva existuje spojitosť. Klimatické zmeny spôsobuje aj znečistenie atmosféry suspenziou tuhých a kvapalín častíc, tzv. PM (z angl. particulate matter). Tieto majú rôznu veľkosť a môžu ohrozovať aj zdravie živých organizmov vrátane človeka. Napr. priamo, pretože vytvárajú v bunkách oxidačný stres a tvorbu radikálov alebo sú zodpovedné napríklad za rakovinu pľúc a iné pľúcne chronické ochorenia.

Súčasné štúdie z Talianska napríklad ukazujú, že existuje priama súvislosť medzi znečistením ovzdušia týmito časticami a šírením vírusov vrátane koronavírusov. Tieto častice môžu fungovať ako nosiče vírusov a dovoľujú im zostať v aerosóle virulentnými niekoľko hodín. Preto sa na súčasné výzvy pre našu civilizáciu treba pozerať komplexne a musíme sa snažiť redukovať emisie na minimum.

Skryť Vypnúť reklamu

Ján Baláž,

Ústav experimentálnej fyziky SAV, Medzinárodná astronautická akadémia

História patrí víťazom a ja dúfam, verím, že to budú práve vedci, ktorí zvíťazia nad koronavírusom vedeckými metódami, vývojom účinnej vakcíny, antivirotík a ďalšími systematickými opatreniami. A verím, že sa to odrazí aj v pozitívnejšom vnímaní vedy a vedcov v očiach verejnosti.

Súčasná koronakríza nie je nič pozitívne, avšak predpokladám, že pozitívnym "vedľajším efektom" bude aj zodpovednejšie uvedomenie si, že životné prostredie na planéte Zem má svoje limity a že bezbrehý konzumný štýl, ktorý kríze predchádzal, je nevyhnutné obmedziť.

Samuel Kováčik,

Vedátor_sk

Čiastočne áno a čiastočne nie. S pandémiou koronavírusu dokážeme bojovať nielen vďaka enormnému úsiliu lekárov, ale aj vďaka množstvu práce virológov, genetikov, farmakológov, epidemiológov a ďalších vedcov. To si, myslím, ľudia uvedomujú a zvýši to ich dôveru k vede.

Na druhej strane, najmä čo sa týka šírenia vírusu, je situácia často neprehľadná, dlho chýbali jasné dáta, v mnohých aspektoch sú stále nedostačujúce. Bez kvalitných dát sa nedajú robiť presné predikcie. A naopak, ako pribúdajú nové dáta, tak sa aktuálne predpovede dajú spresňovať. Niektorí ľudia si tento prirodzený proces mylne interpretujú ako nerozvážnosť vedcov, ktorí stále menia názor.

Zároveň na Slovensku hrozí "paradox prevencie", vďaka prísnym opatreniam sme sa vyhli vážnemu ohrozeniu, aké vidíme v zahraničí. Niektorí ľudia sa pýtajú, načo boli tie varovania vedcov, keď sa nič vážne nestalo. Je to ako odkráčať z autonehody po vlastných a pýtať sa, načo mi vlastne bol airbag a bezpečnostné pásy, keď sa mi nič nestalo.

Zita Izakovičová,

Ústav krajinnej ekológie SAV

Ľudia majú radi senzácie, či už pozitívne, alebo negatívne, ktoré výrazne ovplyvňujú ich správanie sa v daných momentoch. Každá senzácia však časom zovšednie, pominie, pominú aj nálady a nadšenia ľudí. Príkladom môžu byť úspechy našich športovcov. Ak sa im darí, spoločnosť ich ospevuje, velebí, ale pri prvom zaváhaní a neúspechu sa na všetko zabúda a opäť sme ich schopní zatracovať. Podobne je to aj s vedou. Myslím, že aj vedci budú hrdinovia len týchto pár dní, chvíľu. Ak sa všetko skončí a život zovšednie, znova sa ocitnú na okraji spoločenského záujmu. Ľudia nechápu, že veda podobne ako šport je beh na dlhé trate. Prináša nielen úspechy, ale aj omyly. Spoločnosť nechce dlho čakať na výsledky, úspechy chce mať hneď a zaraz. A to nie je vždy možné. Zbytočné sú a budú varovania vedcov. Príkladom môžu byť už viacročné varovania o hrozbe klimatických zmien a environmentálnych rizikách. Nejako ich stále neberieme vážne. Musíme znova čakať na nejakú senzáciu, nepoučíme sa.

Tento článok ste mohli čítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Klimatická zmena

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Slovenskí a svetoví vedci, Ženy vo vede, ESET Science Award, Klíma, Vedecká anketa
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Astronautka: Byť prvou ženou na Mesiaci by bolo ohromné

Jeanette Eppsová bude na Noci výskumníkov.

Astronautka Jeanette Epps.
Technici vo vnútri detektoru Borexino, ktorý zachytil nepolapiteľné častice.

Vyskúšali sme, ako sa hrá na jednej z najrýchlejších grafických kariet

Počítačové hry sa konečne dočkajú filmovej grafiky, aj vďaka herným konzolám.