Ako zvládame nákazu novým koronavírusom? (anketa)

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Denník SME bude pravidelne oslovovať panel zložený z niekoľkých desiatok vedcov, výskumníkov a inovátorov zo Slovenska

Vedcov a vedkýň sa pýtame na názor na rôzne spoločenské či kultúrne otázky.

Požiadali sme ich o odpovede písané ako názor na tému a ich odpovede zverejňujeme v plnom znení.

Účastníci panelu môžu a nemusia na konkrétnu otázku odpovedať. Zloženie účastníkov ankety sa preto môže pri každej otázke mierne meniť. Odpovede na otázky by mali vychádzať približne dva razy za mesiac.

Vedci tentoraz odpovedajú na otázku:

"V čom vidíte pokrok vedy pri tom, ako zvládame ochorenie COVID-19 v porovnaní s tým, ako sme zvládali nákazu SARS?"

František Kostolanský

Virologický ústav, Biomedicínske centrum SAV, Bratislava

O zásadný pokrok v mimoriadne dôležitej diagnostike ochorenia COVID-19 sa zaslúžili moderné metódy génového sekvenovania, ktorých rýchlosť a kapacita vzrástla v ostatných rokoch v obrovskej miere. To umožnilo prečítať kompletný genóm koronavírusu SARS-CoV-2 a na tomto poznaní okamžite vyvinúť diagnostickú metódu založenú na dôkaze prítomnosti genetického materiálu vírusu u vyšetrovaných osôb.

Na porovnanie - počas (prvej) epidémie SARS v r. 2003, medzi izolovaním vírusu a prečítaním jeho genetického kódu muselo uplynúť päť mesiacov, aby sa dala realizovať diagnostika na genetickej detekcii patogénu SARS. Dôležitosť rýchlosti a možnosti vyšetrovania veľkého počtu klinických vzoriek je pri súčasnej pandémii COVID-19 evidentná.

Zita Tokárová

Katedra chémie, Fakulta prírodných vied UCM v Trnave

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Vedci vyvrátili konšpiráciu, koronavírus nevznikol v laboratóriu Čítajte 

Doteraz vieme, že aktuálne rozšírený vírus SARS-CoV-2 je siedmym identifikovaným koronavírusom infikujúcim človeka. Zo 70 percent je rovnaký ako SARS-CoV-1, ktorý spôsobil epidémiu v roku 2002. O oboch vieme, že spôsobujú akútny respiračný syndróm - teda napádajú dýchacie cesty, po postupe infekcie pľúca, ale aj vnútorné orgány ako pečeň a obličky a v priebehu infekcie aj tráviaci trakt a nervový systém. Štruktúra aktuálneho pandemického vírusu SARS-CoV-2 je z 96 percent zhodná s genetickou informáciou netopiera, z ktorého bol prenesený na človeka a je to takzvaný RNA vírus (štruktúru tvorí z prevažnej časti makromolekula ribonukleovej kyseliny). Podľa článku v Science napáda bunky pomocou enzýmu angiotenzín konvertáza (ACE-2), ktorý však doteraz nebol úplne známy. Takže z vedeckého hľadiska vieme asi všetko, čo potrebujeme vedieť.

Faktom je, že koronavírus sa správa nevyspytateľne. Kým epidémia SARS zasiahla prevažne Áziu a strednú Ameriku, koronavírusom je zasiahnutý prakticky celý svet aktuálne s epicentrom v Európe. Liečba infekcií spôsobená oboma typmi vírusov SASR-CoV-1 (choroba SARS) aj SARS-CoV-2 (Covid-19) je symptomatická, podľa toho, aká akútna je infekcia. Pri ťažšom priebehu je spojená nielen s infektom priamo spôsobeným atakom koronavírusu, ale v dôsledku oslabenej imunity či pridruženej chorobnej anamnézy ide už o celkové zlyhanie organizmu napr. s pridruženými zápalovými ochoreniami, bakteriálnymi infekciami (osoby so zdravotnými problémami, osoby vo vyššom veku), pri ľahšom priebehu sa v princípe lieči ako chrípka, prejavujú sa však aj symptómy súvisiace s napadnutím nervového systému (únava, bolesti hlavy).

Takisto aj prevencia pred infekciou je identická aj v prípade ochorenia SARS aj v prípade infekcie spôsobenej koronavírusom (ochrana ústnej a nosnej dutiny, častá hygiena najmä rúk, eliminácia kontaktu s väčšou skupinou osôb). Napriek podobnosti s vírusom SARS-CoV-1 /SARS/ je zatiaľ, aspoň z môjho pohľadu veľa nejasností. V súčastnosti špičkové vedecké tímy pracujú na vývoji vakcinácie, čo je prevenčné opatrenie, teda nelieči chorobu spôsobenú koronavírusom (je to obdoba očkovania proti chrípke). Čo sa liečby týka, myslím si, že neexistuje iná, ako vidíme aktuálne a či v budúcnosti bude možné liečiť choroby spôsobené s SARS-CoV-2 je otázka asi pre virológov, medikov, biomedikov (ktorým osobne verím). Čomu však chcem veriť viac je, že tak ako v prípade SARSu, ktorý sa prakticky v priebehu roka od prepuknutia vytratil, sa stane aj v prípade aktuálnej pandémie spôsobenej novým typom koronavirusu SARS-CoV-2 a moje osobné želanie je, aby to bolo najlepšie bez obetí na životoch.

Ján Palguta

ekonóm, Univerzita Karola III. v Madride

Aj keď väčšina z nás nie sme epidemiológovia, modely vo viacerých vedných odboroch využívajú rovnakú mechaniku ako základné modely v epidemiológii. V ekonómii, napríklad, vďaka rozvoju modelov šírenia informácií, môžeme nachádzať relevantné ponaučenia i pre epidemiológiu. Ak totiž epidemiologické modely obohatíme o koncepty, ako je strategické rozhodovanie jednotlivcov z teórie hier, alebo štandardné porovnávanie výnosov a nákladov, získame možnosť analyzovať, ktoré vládne opatrenia sú potrebné, v akej miere, a ktoré naopak nie.

V popisovaných modeloch je jedným z kľúčových parametrov takzvané "reprodukčné číslo". Udáva, koľko nákaze náchylných osôb sa v priemere infekčnou osobou nakazí v podmienkach bežného chodu života. Porovnávanie SARS a Covidu-19 sa rázom stane neprimerané, pretože SARS je infekčný až po tom, ako sa prejavia symptómy. Tým pádom má oveľa nižší potenciál na nekontrolované šírenie než Covid-19.

Druhým dôležitým parametrom je "intenzita sociálnych kontaktov". Čím je vyššia, tým je rýchlejšie šírenie epidémie. Znižovanie tejto intenzity dokáže epidémiu zastaviť, poprípade spomaliť. Epidemiologické modely potom dokážu odôvodniť, že v podmienkach, keď u Covid-19 je človek nákazlivý niekoľko dní skôr, než chorobu sám u seba zistí, je samotné testovanie a prípadná karanténa nedostatočná, aby sa parameter spoločenského kontaktu znížil natoľko, aby zastavil či spomalil epidémiu.

Ekonómia k týmto intuitívnym záverom pridáva vlastné pohľady. Umožňuje argumentovať, že ak jednotlivci zohľadňujú iba vlastné zdravie (poprípade iba zdravie svojej rodiny), nebudú sa rozhodovať optimálne, aby predišli dopadom i na celú spoločnosť. Takýto ľudský egocentrizmus dodáva vláde legitimitu regulovať sociálne kontakty cez rôzne opatrenia ako obmedzenie spoločenských akcií, podmienok v doprave a iných.

Argumenty pre vládne opatrenia sa zosilňujú v situácii, v ktorých jednotlivci majú rozdielne náklady na udržiavanie svojej doterajšej miery sociálneho kontaktu. Ak napríklad staršie generácie spadajú do rizikovejších kategórií a mladšie nie, vo výsledku sa budú staršie generácie extrémne izolovať a mladšie nedostatočne. Mladší preto budú vytvárať nadmerné riziká pre seniorov a vláda potrebuje zasiahnuť, aby ich ochránila.

Posledným náhľadom, ktorý uvediem, je odporúčanie zavádzať tvrdšie vládne obmedzenia pri "stredne-rizikových" epidémiách, ako je i Covid-19. Dôvodom je, že pri ochoreniach s vysokou mierou úmrtnosti (napr. ebola) sa z pohľadu teórie hier dá predpokladať, že jednotlivci sami začnú intenzívne obmedzovať sociálne kontakty i bez centrálneho nariadenia. U nízko-nákladných ochorení, ako je i bežná chrípka, je zas celospoločensky menej nákladné riskovať, že sa niektorí nakazia, než vydávať plošné zákazy. Avšak práve u chorôb, ako je Covid-19, neplatí ani jedno. Mnohí jednotlivci budú nadmieru šíriť ochorenie, pretože ekonomická logika vlastného záujmu im neprikazuje dostatočne sa izolovať. Táto vlastnosť Covid-19 následne zvyšuje pravdepodobnosť prerastenia do epidémie a odôvodňuje skorý vládny zásah.

Napísané na základe štúdie IDEA pri CERGE-EI (2020), ktorá čerpá z príspevku kanadského ekonóma Kevina Bryana z Torontskej Univerzity.

Juraj Gregáň,

genetik

Od nástupu SARS v rokoch 2002-2003 urobila veda veľký pokrok. Môžeme to
vidieť napríklad v tom, že diagnostika COVID-19 ochorenia je rýchlejšia
a spoľahlivejšia. Zatiaľ je to ťažšie vidieť v príprave vakcíny a lieku
proti COVID-19, ale som presvedčený, že aj tu bude progres veľmi rýchly.
Dôležitý rozdiel medzi SARS a COVID-19 je v tom, že zatiaľ čo SARS
ochorenie sa dotklo Slovenska iba mierne, COVID-19 dôkladne otestuje, v
akom stave je slovenské zdravotníctvo a ekonomika.

Eva Varečková

Virologický ústav, Biomedicínske centrum SAV, Bratislava

Vďaka vedeckým poznatkom, ktoré sme získali z výskytu vírusu SARS-CoV v roku 2002/2003 vieme, že nový koronavírus SARS-CoV-2 predstavuje pre ľudí nebezpečenstvo s ohrozením života. Proteomická a genetická analýza ukázala relatívne vysokú podobnosť SARS-CoV-2 s vírusom SARS-CoV z roku 2002/2003. Vzhľadom k tomu, že 80 percent genómu SARS-Cov 2 je zdielaných so SARS-CoV, môžu byť niektoré liečivá vyvinuté voči SARS-CoV využité aj na liečbu ochorenia spôsobeného novým koronavírusom. Vie sa tiež, že receptor rozpoznávaný vírusom na povrchu epiteliálnych buniek je u oboch vírusov rovnaký (ACE2- Angiotensin-converting enzyme 2), ale afinita s ktorou sa viaže tento vírus prostredníctvom povrchového glykoproteínu (S-proteín) je zmenená, čoho prejavom je pravdepodobne miernejší priebeh infekcie spôsobenej novým vírusom. Poznanie vírusového genómu nových izolátov a poznanie detailnej štruktúry nového koronavírusu SARS-Cov-2 nám umožňuje rýchlejšie postupovať pri vyhľadávaní čo najúčinnejších antivirotík a pri príprave vakcíny proti tomuto ochoreniu, ktoré sú už v súčasnosti prvých fázach klinického testovania. Kým sa takýto spôsob ochrany proti pandémii definitívne nájde, je nutné rešpektovať opatrenia súvisiace s obmedzením cestovania, izolácie pacientov a rizikových skupín obyvateľstva, ako i karanténne opatrenia v odôvodnených prípadoch. To je možné vďaka moderným diagnostickým metódam, ktoré zachytávajú vírus s vysokou citlivosťou. Uvedené opatrenia nám jednoznačne pomáhajú získať čas potrebný na vyvinutie účinného lieku a čo je ešte dôležitejšie, na vyvinutie účinnej očkovacej látky, ktorá predstavuje najlepšiu prevenciu proti tomuto nebezpečnému ochoreniu.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.