SME
Štvrtok, 2. júl, 2020 | Meniny má BertaKrížovkyKrížovky

Čo sa stane v ďalšom desaťročí podľa slovenských vedcov?

Vedci predpovedajú dianie vo vede.

V nasledujúcom desaťročí objavia vedci ďalšie vzdialené planéty podobné Zemi.V nasledujúcom desaťročí objavia vedci ďalšie vzdialené planéty podobné Zemi. (Zdroj: STOCK ADOBE)

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Denník SME bude pravidelne oslovovať panel zložený z niekoľkých desiatok vedcov, výskumníkov a inovátorov zo Slovenska.

Vedcov a vedkýň sa pýtame na názor na rôzne spoločenské či kultúrne otázky.

Požiadali sme ich o odpovede písané ako názor na tému a ich odpovede zverejňujeme v plnom znení.

Účastníci panelu môžu a nemusia na konkrétnu otázku odpovedať. Zloženie účastníkov ankety sa preto môže pri každej otázke mierne meniť. Odpovede na otázky by mali vychádzať približne dva razy za mesiac.

Skryť Vypnúť reklamu

Vedci tentokrát odpovedajú na otázky:

Kam a ako sa v nasledujúcom desaťročí posunie váš odbor a aké objavy a zistenia môžeme očakávať?

Milan Kováč

zakladateľ slovenskej mayológie, Filozofická fakulta Univerzity Komenského

Oblasť, v ktorej sa pohybujem - archeológia starých Mayov - sa veľmi prudko mení smerom k technologizácii a približuje sa čoraz bližšie k prírodným vedám. To, čo očakávam od najbližšieho desaťročia, je plná digitalizácia výskumu, ktorý už teraz robíme prakticky iba pod závojom laserového skenovania z lietadla (LiDAR). Dopĺňa sa o podzemné radary, pozemné 3D scany, navigáciu a dokumentáciu objektov priamo na obrazovkách mobilov.

Indiana Jones 21. storočia bude vyzerať najskôr ako trocha neduživý chlapík v bielej košeli s dronom nad hlavou a namiesto mačety bude mať v ruke tablet.

mayológ Milan Kováč

Doba fyzického kopania, kompasov, ceruziek a zápisníkov sa pomaly končí. Indiana Jones 21. storočia bude vyzerať najskôr ako trocha neduživý chlapík v bielej košeli s dronom nad hlavou a namiesto mačety bude mať v ruke tablet.

Skryť Vypnúť reklamu

Barbora Vlková

genetička, Ústav molekulárnej biomedicíny, Lekárska Fakulta UK

Nové objavy a zistenia v odbore molekulárnej biomedicíny sú zriedka výsledkom senzačnej náhody a preto sa dajú čiastočne predpovedať podľa najnovších publikovaných prác a intenzity výskumu. V nasledujúcom desaťročí sa veľmi pravdepodobne dočkáme ďalších úprav genómu ľudských embryí, ktoré sú technicky možné aj dnes a oficiálne sa nerealizujú z etických dôvodov. Môžeme tiež očakávať nové génové terapie zacielené najmä na vrodené mutácie v génoch, ktoré sú postupne testované v časovo náročných klinických štúdiách a sú nádejou pre ľudí, pre ktorých dnes nie je dostupná účinná liečba.

Martin Furman

archeológ, Pamiatkový úrad Žilina

Vzhľadom k postupnému zverejňovaniu LIDARových dát (získané metódou, ktorá meria vzdialenosť či mapuje územia pomocou odrážania laserového lúča, pozn. red.) z územia Slovenska určite môžeme očakávať množstvo nových archeologických nálezísk, ktoré sa už postupne na prvých sprístupnených územiach ukazujú.

Skryť Vypnúť reklamu

Sprístupnenie LIDARu bude zároveň jedným z prelomov v slovenskej archeológii, hlavne v súvislosti s ochranou archeologického dedičstva – je isté, že bez zapojenia archeológov všetkých inštitúcii a pomoci občianskych združení, jednotlivcov so vzťahom k archeologickému dedičstvu, ale aj polície, štátnej správy a miestnych samospráv nebudeme schopní ju dostatočne zabezpečiť.

Peter Celec

lekár a vedec, Ústav molekulárnej medicíny na Lekárskej Fakulte UK

Ak by sme vedeli, čo sa objaví v nasledujúcich rokoch a akým spôsobom sa k tomu vedci dopracujú, myslím, že by sme vedu ani nepotrebovali. Jediné, čo možno s istotou očakávať, je množstvo dôležitých, ale neočakávaných objavov.

Napriek tomu predpokladám, že v rámci biomedicíny bude veľkým míľnikom zavedenie do praxe univerzálneho testu na skríning nádorov z krvi pomocou analýzy tekutej biopsie. To mimoriadne zlepší prežívanie pacientov vďaka skorému záchytu ochorenia. V rámci liečby sa bude ďalej vylepšovať liečba maligných nádorov, ale rozširovanie zriedkavých genetických chorôb liečiteľných pomocou génovej terapie, ktorá je enormne nákladná, zmení systém preplácania
liekov všeobecne. To umožní rozšírenie tohto a podobných prístupov v liečbe iných častejších chorôb.

Skryť Vypnúť reklamu

Ján Palguta

ekonóm, Univerzita Karola III. v Madride

V ekonomickom výskume predpokladám, že veľký vplyv bude mať už teraz rýchlo rastúca dostupnosť veľkých databáz, či už administratívnych dát z daňových a sociálnych systémov, databáz o verejných nákupoch, štátnych dotáciách alebo databáz od veľkých firiem a zo sociálnych sietí a online platforiem. Ich spracovanie bude uľahčené čoraz rýchlejšou výpočtovou technikou a modernejším ekonometrickým softwarom. Na top úrovni určite zostane štandardom aplikácia (kvázi-)experimentálnych metód. Pomocou dát zo štátov, ktoré majú dlhšiu tradíciou kontinuálneho zberu dát, bude čoraz častejšie skúmanie dlhodobých dopadov verejných politík.

V teoretickom výskume sa bude naďalej hľadať optimálna forma, ako modelovať rozhodovanie nedokonale informovaných jednotlivcov a skupín, ktorí nepracujú so všetkými informáciami, či už z dôvodu svojich kognitívnych obmedzení alebo z dôvodu, že získať a spracovať všetky informácie je nákladné (napr. v rámci teórie racionálnej nepozornosti).

Skryť Vypnúť reklamu

Výraznejší vstup žien do ekonomického výskumu určite ovplyvní výber skúmaných otázok, kde očakávam, že väčšia pozornosť sa bude venovať napríklad príčinám vzniku a perzistencie chudoby a nerovností.

Drahoslav Hulínek

Slovenský archeologický a historický inštitút – SAHI, Bratislava

Pokiaľ ide o archeológiu, tak iba predpokladám, že v rámci svetového bádania sa bude reflektovať aktuálny a pre prežitie ľudstva dôležitý trend vysvetľovania príčin klimatických zmien v súčasnosti. V týchto súvislostiach predpokladám interdisciplinárnu snahu viacerých vedných odborov ako archeológia, meteorológia, klimatológia, antropológia, paleontológia, paleobotanika a iné, aby zisťovali, aký vplyv mala klíma na existenciu človeka v jeho dejinách a opačne – ako vplýval na zmenu klímy človek. V tomto kontexte sa budú sledovať, respektíve hľadať aj ekologické narušenia prírody zo strany človeka v minulosti. Z týchto dôvodov bude v budúcnosti okrem iného dominovať krajinná archeológia. To znamená získavanie informácií o tom, ako vplýval človek na formovanie a zmeny svojho prírodného okolia. Prírodná archeológia skúma aktuálny stav krajiny, ktorú báda ako jednotný celok, vníma ju ako prejav nahromadenia nielen dlhodobých prírodných, ale aj kultúrnych procesov – to, čo na nej svojou činnosťou spôsobil človek. Bádateľ sa pokúša zistiť, akými premenami v minulosti krajina prechádzala a tým prispieť k poznaniu dejín ľudstva. Vedecké výsledky získava prostredníctvom nedeštruktívnej archeológie (výkopmi sa nezasahuje do pôvodných vrstiev v zemi), ale aj archeologickými výkopovými sondážami a rozbormi environmentálnych dát. Ruka v ruke s týmto sa bude sledovať aj proces zmeny ekológie krajiny v kontexte činnosti druhu Homo sapiens. Aj týmto spôsobom sa budú hľadať možnosti, ako sa vyvarovať niekdajších chýb zo strany človeka, pokiaľ ide o ekologické problémy Zeme. Tiež to bude napomáhať hľadanie pozitívnych riešení týchto problémov.

Skryť Vypnúť reklamu

Iné smerovanie archeológie bude také, aké badáme už mnoho desiatok rokov, dokonca niekoľko storočí. Tým je snaha o veľké a prelomové objavy v priestore, kde sa formovali prvé ľudské civilizácie na našej planéte. Pôjde o Blízky východ s dominantnou Mezopotámiou, o územie Egypta, východné Stredomorie s dominantným antickým Gréckom a Anatóliou, ďalej indický subkontinent, starovekú Čínu a územie predkolumbovských civilizácii v Amerike, najmä s dôrazom na Mayov. Pričom dôležitou súčasťou bádania starovekých civilizácii bude aj tu činnosť spomínanej krajinnej archeológie a skúmanie vplyvu ľudí na ekológiu prírody. Prvé civilizácie výrazným spôsobom vplývali na ekológiu krajiny a jej klimatické podmienky. Veľmi negatívnym spôsobom sa to okrem iných oblastí prejavilo v Mezopotámii, ale aj počas vývoja mayskej civilizácie.

Skryť Vypnúť reklamu

Juraj Gregáň

genetik, Univerzita Komenského v Bratislave

Som presvedčený, že v nasledujúcom desaťročí uvidíme v genetike, bunkovej biológii a podobných odboroch obrovský pokrok, ktorý sa prejaví aj v medicíne, poľnohospodárstve a priemysle. Neviem však povedať, ktoré konkrétne objavy budú patriť medzi najdôležitejšie.

Vedecké výsledky, ktoré sa dajú predpovedať sú väčšinou menej prevratné ako objavy, ktoré prídu nečakane a náhodne.

genetik Juraj Gregáň

Vedecké výsledky, ktoré sa dajú predpovedať, sú väčšinou menej prevratné ako objavy, ktoré prídu nečakane a náhodne. Predpokladám, že viacero prevratných objavov príde z interdisciplinárnych projektov, v ktorých sa použijú nové metódy
z odborov fyziky, matematiky alebo chémie na štúdium bunkovej biológie.

Fedor Čiampor

Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV

Som biológ a venujem sa výskumu diverzity vodných bezstavovcov (taxonómii, systematike, fylogenéze, fylogeografii). Väčšina ľudí (aj mnohých vedcov z iných odvetví) si neuvedomuje, že základom poznávania a poznania všetkého živého okolo nás je presná a správna determinácia (určenie, zatriedenie organizmov do taxonomickej skupiny, najlepšie do druhu). Každý druh má totiž svoje rozšírenie, ekologické nároky, či iné špecifické charakteristiky, ktoré je možné použiť pri štúdiu stavu biodiverzity, špecifických odpovediach na zmeny podmienok (napr. klimatickú zmenu, znečistenie atď.), ale tieto údaje sú nevyhnutné aj v praktických odvetviach, ako je napr. boj so škodcami, prenos patogénov, sledovanie inváznych druhov.

Skryť Vypnúť reklamu

Doterajšia a aj súčasná determinácia biologických vzoriek je stále v prevažnej miere založená na hodnotení morfologických znakov. Tie sú však často nedostatočné (neschopné odlíšiť vývinové štádiá, kryptické druhy atď.) a časovo a finančne náročné (štúdium morfologických znakov vyžaduje expertov na každý hodnotený taxón s mnohoročnou praxou a zaberá množstvo času).

Alternatívou je využívanie molekulárnych dát na determináciu. Tento postup je založený na fakte, že každý druh má aspoň časť genómu jedinečnú. Na determináciu sa začal a v súčasnosti sa už masovo používajú krátke fragmenty DNA, ktoré sa sekvenujú a porovnávajú s referenčnou databázou (DNA barkóding), čo umožňuje presnú, rýchlu a lacnú determináciu, bez ohľadu na ontogenetické štádium vzorky, či zachovanie morfologických štruktúr (u nás napr. www.aquabol.sk).

Skryť Vypnúť reklamu

Čo sa týka pousnu v tomto odbore, predpokladám, že súčasne dostupné technológie, hlavne sekvenovanie novej generácie, ktoré umožňujú v rámci jednej analýzy identifikovať stovky až tisíce druhov sa stanú výrazne dostupnejšie a to povedie k masívnemu nárastu poznatkov o skutočnej biodiverzite našej planéty (napr. program Bioscan ). Okrem toho sekvenovanie DNA bude výrazne dostupnejšie. Už dnes sa vyrábajú sekvenátory rozmerov väčšieho mobilu, navrhované a vyvíjané sú sekvenačné moduly pripomínajúce USB kľúč. To umožní „presťahovať“ sekvenovanie a získavanie molekulárnych dát z laboratórií so školenými expertmi do terénu. V podstate každý si bude môcť zanalyzovať vzorku, rozvoj bioinformatických nástrojov umožní jednoduchú analýzu a vyhodnotenie. A možností využitia takejto rýchlej identifikácie je obrovské množstvo – na ilustráciu napr. poľnohospodári môžu presne identifikovať druhy škodcov a zacieliť ochranu úrody voči nim, analýzou vzoriek vody v riekach vieme presne zistiť prítomnosť druhov rýb a manažovať chovy, prípadne ochranu ohrozených druhov či elimináciu tých nepôvodných, analýzou trusu môžeme presne identifikovať prítomnosť parazitov a nasadiť liečbu v chovoch, DNA sa dá získať z kvetov na lúke a identifikovať zloženie opeľovačov atď. A má to ešte jednu výhodu, analyzované organizmy často netreba odchytiť a ani len vidieť. Vzorky DNA sa dajú získať z prostredia (napr. environmentálne vzorky vody, pôdy), čo znamená výrazné zjednodušenie získavania vzoriek a tým aj dát, ktoré je možné rýchlo a efektívne využiť v prospech nás či v prospech života na našej planéte.

Skryť Vypnúť reklamu

Jakub Štofaník

historik, Masarykův ústav a Archiv AV ČR, Praha

Kam sa posunie bádanie v oblasti histórie v nasledujúcich desiatich rokoch? Čakajú nás nejaké zásadné nové objavy? Zatiaľ čo na prvú otázku sa dá odpovedať na úrovní základných trendov, zodpovedanie druhej by si žiadalo minimálne pomoc sklenenej gule, alebo akreditovanej veštice. Ostanem teda výhradne pri tej prvej.

Domnievam sa, že popri klasických a zabehnutých témach politických, sociálnych a kultúrnych dejín nás aj pod vplyvom zásadných zmien životného prostredia v nasledujúcom desaťročí čaká silný nástup dejín environmentálnych. Ten bude určite spojený s ich metodologickým i tematickým rozširovaním. Aktuálne budú naďalej aj migračné štúdia, ktoré v sebe budú prepájať prístupy naprieč spoločenskými a humanitnými vedami.

Skryť Vypnúť reklamu

Ďalšou nezadržateľne rozvíjajúcou sa oblasťou budú takzvané digital humanities, ktoré už dnes v histórii silne rezonujú a kladú nové nároky na tradičné pramene a ich interpretáciu. Práca historika sa však podľa mňa až tak zásadne nezmení, naďalej bude potrebné pestovať kritický odstup, kontakt so žitou realitou a zvedavosť.

Samuel Kováčik

Vedátor_SK

Novinkou vo fyzike sú gravitačné vlny – ich detekciou sa otvorilo nové okno do vesmíru. V ďalších desaťročiach sa určite dozvieme niečo nové o „demografii“ čiernych dier, čo sú nesmierne dôležité informácie o zložení vesmíru.

Je možné, že zlepšené metódy analýz, napríklad aj zapojenie umelej inteligencie, ešte viac akceleruje objavovanie exoplanét. Už dnes dokážeme zistiť zloženie atmosfér niektorých z nich a bolo by fascinujúce, ak by sme takto odhalili stopy života.

Skryť Vypnúť reklamu

V roku 2021 je naplánový začiatok misie teleskopu Jamesa Webba, nasledovníka Hubblovho teleskopu, vďaka nemu sa dozvieme veľa o vzniku galaxií.

Časticová fyzika bude čakať na nové výsledky z LHC v CERNe, ktorý je teraz odstavený a vylepšuje sa. Komunita čaká na signály novej fyziky, no nie je vylúčené, že sa jej nedočká a bude čeliť otázke: ako ďalej?

Takmer určite budú pribúdať príklady problémov, v ktorých kvantové počítače predbehnú tie klasické. Kvantová revolúcia však stále nie je istá.

Takmer určite budú pribúdať príklady problémov, v ktorých kvantové počítače predbehnú tie klasické. Kvantová revolúcia však stále nie je istá.

Samuel Kováčik, Vedátor_SK

Jedným z veľkých cieľov fyziky je objaviť látku, ktorá by bola supravodivá pri bežných podmienkach – dokázala by viesť prúd bez strát. V súčasnosti sa supravodivosť dosahuje pri extrémne nízkych teplotách a bežných tlakoch. Minulý rok sa však podaril zostrojiť supravodič pri teplote -13˚C, no obrovskom tlaku. Ďalšie desaťročie prinesie určite progres, napríklad supravodič pri izbovej teplote a technologicky zrealizovateľnom tlaku – mal by mnoho využitia, keďže tlak sa udržuje ľahšie, než teplota.

V polovici budúceho desaťročia sa spustia prvé pokusy na prototype fúzneho reaktora, podľa mnohých ide o budúcnosť energetiky. Spolu s jadrovými elektrárňami novej generácie a efektívnejšími solárnymi panelmi azda udajú nový smer v oblasti výroby energie.

Z teórie strún prišla lákavá myšlienka – prepojenie kvantových a gravitačných teórií. Už teraz sa skúmajú rôzne aplikácie (aj v materiálovej fyzike či kozmológii) – ďalšia dekáda ukáže, či ide o slepú uličku alebo nie.

Skryť Vypnúť reklamu

Ján Svoreň

Astronomický ústav SAV

Najväčšie objavy budú tie, ktoré nikto neočakáva. Napriek tomu sme napríklad v astronómii limitovaní prístrojovou technikou, ktorá nám výrazne ohraničuje, kam až a čo vo vesmíre môžeme pozorovať. Vo svete sa budujú ďalekohľady novej generácie pre slnečnú, ako aj nočnú astronómiu.

V najbližšom desaťročí však očakávam obrovské množstvo nových poznatkov získaných predovšetkým vesmírnym ďalekohľadom Jamesa Webba, ktorý vypustia na obežnú dráhu v najbližších rokoch a mal by to byť dôstojný nástupca Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, ktorý práve oslavuje tridsať rokov veľmi úspešnej činnosti.

Z konkrétnych objavov očakávam objav exoplanéty veľmi podobnej Zemi nachádzajúcej sa od materskej hviezdy vo vzdialenosti umožňujúcej existenciu tekutej vody. V oblasti výskumu medziplanetárnej hmoty
astronómi skompletujú (s malými výnimkami) zoznam objektov blížiacich sa k Zemi po kolíznych dráhach a technici urobia prvé praktické skúšky riešení na ich odklonenie. Pokročíme vo výskume mesiacov veľkých planét našej Slnečnej sústavy, keďže nedávny objav vodnej pary na Jupiterovom mesiaci Európa dáva nenulovú šancu na nájdenie primitívnych foriem mimozemského života už v našom blízkom okolí.

Skryť Vypnúť reklamu

Peter Tóth

archeológ, Masarykova unvierzita

Pokroky vo vede a technike za posledných pár rokov ukázali, že ľudské poznanie sa rozvíja tak rýchlo ako nikdy predtým. Preto sa domnievam, že nasledujúce desaťročie bude v znamení veľkých vedeckých objavov. Rozvoj kvantových počítačov a umelej inteligencie by mohol umožniť vytváranie a testovanie komplexných modelov, s ktorými lepšie pochopíme fungovanie ľudskej spoločnosti, procesy na Zemi (napr. klimatické modely) a vo vesmíre (napr. tmavá hmota, tmavá energia).

Predpokladám, že ťažiskovou témou v nasledujúcom desaťročí budú globálne zmeny klímy a hľadanie alternatív voči fosílnym palivám. Nové vynálezy by pomohli efektívne zachytávať uhlíkové emisie, vďaka čomu by sa podarilo čiastočne zmierniť negatívne dopady zmien klímy v nasledujúcich desaťročiach. Prelom by mohol byť zaznamenaný aj v batériách. Očakávam že, sa zvýši ich kapacita a zároveň sa zníži čas potrebný na ich nabíjanie. Táto technológia by sa postupne mohla rozšíriť do automobilovej dopravy a elektromobily by sa stali dostupnejšie.

Skryť Vypnúť reklamu

Rozvoj umelej inteligencie, ako aj zlacnenie existujúcich technológií umožnia, že v archeológii sa budú do popredia dostávať otázky, ktoré naďalej nebude možné riešiť z pohľadu jedného odboru. Budú vznikať multidisciplinárne vedecké tímy, ktorých cieľom bude rekonštrukcia života minulých populácií. Domnievam sa, že jednou z hlavných tém bude aDNA (archaická DNA), rekonštrukcia pohybu ľudí i surovín/artefaktov, ako aj potravinových zvyklostí človeka na základe analýzy stabilných izotopov (stručne povedané nepodliehajú rádioaktívnemu rozpadu, na ich základe je možné riešiť otázky zloženia stravy, migrácie i zmeny klímy). Preto bude možné očakávať príchod nových modelov, vysvetľujúcich dejiny človeka ako neustály život v pohybe (na úrovni mikroregiónu, regiónu a z globálneho hľadiska). Uvedené poznatky budú dôležité aj pre súčasnú spoločnosť v kontexte globálnych zmien klímy. Ľudstvo totiž čelilo zmenám klímy i v minulosti, preto bude zaujímavé sledovať, ako sa v meniacom sa svete v priebehu času formovala spoločnosť, technológie, spôsoby zabezpečovania potravy, životné prostredie a iné.

Martin Odler

Český egyptologický ústav FF UK; Nadácia Aigyptos

Už na budúci rok sa pripravuje v Egypte otvorenie Grand Egyptian Museum v Gíze, ktoré by malo návštevníkom sprístupniť na obrovskej výstavnej ploche najväčšiu dostupnú zbierku staroegyptských artefaktov na svete vrátane celej pohrebnej výbavy panovníka Tutanchamona. Archeologické objavy v Egypte ani nikde inde sa nedajú predpovedať, určite sa dočkáme nových prekvapení.

Dá sa však predpokladať, že čoraz viac zdrojov bude prístupných online pre všetkých záujemcov, nielen odborníkov. Egyptológia, ale aj archeológia všeobecne si musí nejako poradiť s obrovským nárastom publikovaného množstva informácií, nakoniec azda smerujúc k presnejším a detailnejším syntézam poznatkov. Čoraz väčší zmysel má interdisciplinárna spolupráca, kde sa aj ďalšie, predovšetkým prírodovedné disciplíny podieľajú na rekonštrukcií minulosti.

Ešte stále však platí to, čo kedysi napísal český filozof a archeológ Zdeněk Vašíček: "Archeologie čeká na svého Darwina." Opisujeme, ale často vôbec nerozumieme, prečo sa ľudská materiálna kultúra či spoločnosť vôbec v minulosti menila. Prečo by nás to malo zaujímať? Nie vždy sa správame ako druh rozumne, nanešťastie naše vzorce správania a zaobchádzania s prírodou a našimi výrobkami potenciálne ohrozujú našu budúcnosť a prežitie. Pohľad do minulosti nám môže ukázať, ako naši predchodcovia napriek všetkému prežili.

Ján Baláž,

Ústav experimentálnej fyziky SAV, Medzinárodná akadémia astronautiky

V oblasti výskumu vesmíru ma asi najviac zaujíma, či je život na planéte Zem ozaj až taký ojedinelý, keďže sme ho dosiaľ nikde inde neobjavili. Významné objavy v tejto oblasti sa môžu, ale nemusia, uskutočniť v nasledujúcom desaťročí. Hľadanie života mimo slnečnej sústavy je vzhľadom na neprekonateľné vzdialenosti stále odkázané iba na “pozorovanie a načúvanie”, či nejaké prejavy inteligentnej civilizácie nezachytíme, toto sa teoreticky môže podariť kedykoľvek, napríklad v rámci programu CETI.

V slnečnej sústave sú naše možnosti robiť prieskum priamo na mieste (in situ) podstatne lepšie. Najhorúcejší kandidát, Mars, žiaden dôkaz o živote, ani bývalom, zatiaľ neposkytol, čo je pravdepodobne dôsledok jeho vyprahnutosti, ktorá pretrváva snáď už miliardy rokov. Preto sa snažíme robiť prieskum tam, kde sa podmienky pre život javia priaznivejšie, teda tam, kde je tekutá voda, energia a dostatok minerálov. Takéto podmienky preukazuje napríklad Saturnov mesiac Enceladus, ale aj Jupiterove ľadové mesiace, z nich asi najviac Európa, ktorá ma celý povrch pokrytý vodným ľadom. Pod ním by mal byť oceán teplej vody, zohrievanej z minerálneho podložia, ktoré podlieha mohutným slapovým silám z Jupitera.

Preto je v najbližšom desaťročí mesiac Európa cieľom misie CLIPPER americkej NASA aj misie JUICE európskej agentúry ESA. Zatiaľ čo sa CLIPPER sústredí iba na Európu, JUICE bude okrem nej skúmať aj mesiace Kallisto a Ganymedes, u ktorých sú pravdepodobne tiež veľké podpovrchové zásoby vody. Zatiaľ čo mesiace Európa a Kallisto budú skúmané iba z blízkych preletov, mesiac Ganymedes bude dlhodobejšie skúmaný z nízkej orbity okolo neho, na ktorej sa sonda JUICE napokon zachytí. Ku konštrukcii sondy JUICE prispieva aj náš košický Ústav experimentálnej fyziky SAV, podieľa sa na príprave aparatúry na detekciu plazmových a neutrálnych častíc tamojšieho prostredia.

Evina Steinová

medievalistka, Huygens Institute, Kráľovská holandská akadémia vied

Vo výskume dokumentárnych historických prameňov došlo v posledných rokoch k trom významným technologickým posunom, ktoré budú pravdepodobne viesť v najbližšom desaťročí k významným objavom z histórie.

V prvom rade je pravdepodobné, že do desiatich rokov budeme mať široko dostupné nástroje na plne automatizované čítanie rukou písaných dokumentov (tzv. handwritten character recognition alebo HCR, mladší súrodenec známejšieho OCR). To bude znamenať, že nám bude stačiť vyhotoviť vysokokvalitné skeny vybraných historických dokumentov a budeme z nich môcť jednoducho extrahovať veľké objemy dát na ďalšie spracovanie. V tejto chvíli sa takáto extrakcia stále robí ručne, čo znamená, že súčasný výskum je limitovaný vo veľkosti a sústreďuje sa hlavne na malé kvalitatívne štúdie.

Ďalší významný technologický posun, ktorý má už teraz pozitívny vplyv na výskum historických prameňov, súvisí s nedávnymi prelomami na poli umelej inteligencie. Umelá inteligencia jednoznačne má veľký potenciál jednak umožniť niektoré nové typy výskumov a jednak zefektívniť už existujúce postupy. V tejto chvíli napríklad existujú prvé pokusy využiť umelú inteligenciu pri datovaní historických prameňov a pri identifikácii pisárov rôznych diel.

K tretiemu veľkému prelomu v skúmaní historických prameňov došlo pred niekoľkými rokmi zásluhou molekulárneho biológa Matthewa Collinsa, ktorý vynašiel efektívnu metódu ako z historických dokumentov extrahovať proteín a tým naštartoval éru bioarcheológie dokumentárnych prameňov. Je pravdepodobné, že v priebehu najbližších desiatich rokov budeme mať k dispozícii databázu nielen proteínov ale i DNA odobratých z povrchu pergamenových dokumentov. Takáto databáza nám môže pomôcť nielen odhaliť nové súvislosti týkajúce sa týchto dokumentov ale tiež prispieť k lepšiemu pochopeniu ekonomických a environmentálnych dejín Európy.

Vo všeobecnosti platí, že najväčšie prelomy v historickom výskume sa pravdepodobne budú týkať Big Data postupov sústreďujúcich sa na budovanie veľkých súborov dát a na ich polo-automatizovanú analýzu technikami používanými v iných vedných disciplínach.

Marek Husárik

Astronomický ústav SAV

V oblasti výskumu asteroidov a komét som zaznamenal niekoľko plánovaných vedeckých misií, ktoré budú priamo (in-situ) študovať niektoré zaujímavé objekty Slnečnej sústavy. Jednou z prvých je misia Lucy, ktorej cieľom bude až päť asteroidov, ktoré patria do skupiny jupiterovských trójanov (objekty obiehajúce Slnko po dráhach veľmi podobných dráhe Jupitera). Štart Lucy je predpokladaný na rok 2021. Ak pôjde podľa letového plánu, už v roku 2025 by mala preletieť okolo asteroidu Donaldjohanson v hlavnom páse. O dva roky neskôr vykoná prelety okolo štyroch trójanov (Eurybates, Polymele, Leucus a Orus), posledným trójanom bude podvojný asteroid Patroclus s mesiačikom Menoetius, ale to až v ďalšom desaťročí.

Rok 2022 by mohol byť v znamení započatia japonskej misie DESTINY+ k nemenej zaujímavému, blízkozemskému asteroidu Phaethon, ktorý je materským telesom meteorického roja Geminidy (tie sú aktívne v polovici decembra), a teda je považovaný aj za akúsi kamennú kométu. Je to tak jeden z mála blízkozemských objektov, o ktorom jednoznačne vieme, že produkuje prach, a ten je často záujmom astronómov z hľadiska výskumu pôvodu a zloženia.

V tom istom roku by sa mala začať ďalšia misia, ktorej cieľom bude veľmi špecifický asteroid. Misia ponesie rovnaké meno, ako je meno asteroidu – Psyche. Špecifickosť asteroidu je v tom, že je to najväčší železný asteroid v hlavnom páse, resp. je to železo-niklové jadro po zaniknutej protoplanéte, ktorá prišla o svoj plášť po obrovskej zrážke v dávnej minulosti. Sonda by mala prísť k asteroidu asi v roku 2026.

Dosiaľ som hovoril o misiách ku konkrétnym asteroidom. Ale aj do sveta komét zavíta minimálne jedna misia. Nesie meno Comet Interceptor a naplánované odštartovanie mimo Zeme je až v roku 2028. Ak sa niekto teraz pýta na názov cieľového objektu, tak to vlastne nik nevie, a to je špecifikum misie. Jednoducho povedané, sonda bude umiestnená do čakacej pozície v libračnom bode za Zem (oblasť, kde sa vyrovnávajú gravitačné sily Zeme a Slnka a odstredivá sila) a po objavení zaujímavej kométy bude k nej odtiaľ nasmerovaná. Lenže ani novoobjavená kométa nemá byť hocijaká. Cieľom misie má byť totiž tzv. dynamicky nová, ktorá sa nepohybuje periodicky po eliptickej dráhe okolo Slnka, ale príde raz, a odíde.

Horeuvedené plánované misie patria medzi tzv. bezkontaktné, čiže sondy budú nadiaľku mapovať terén, vyhotovovať spektrá, maximálne zbierať prach z okolia asteroidu. No vo výhľade je jedna, ktorá bude jednoznačne kontaktná, no nie formou pobehujúceho rovera po povrchu, ale formou impaktu. Bude to v podstate misia pozostávajúca z dvoch sond. Prvou bude 500-kilogramový impaktor DART, ktorý by mal byť vypustený v lete 2021 a k cieľu by mal doletieť o rok neskôr. Úloha bude pomerne jednoduchá. Naraziť do mesiačika podvojného asteroidu Didymos. Až v roku 2027 ku inkriminovanému objektu dorazí druhá časť misie HERA a úlohou bude zdokumentovať výsledok impaktu – zmenu pôvodnej dráhy Didymosa, zmenu orbitálnych vlastností systému, analýza kráteru na mesiačiku, atď. Bohužiaľ, celá táto misia mala vyzerať inak. Obe sondy mali ísť spolu, ale v roku 2016 bolo zrušené financovanie, tak sa obe sondy vyvíjajú oddelene.

Téma misií k nebeským objektom je určite zaujímavá. No ani jedna z misií sa nezaobíde bez údajov z výskumu a výsledkov pozemských prístrojov a ďalekohľadov. Pozemské pozorovania aj v ďalšom desaťročí zohrajú nezastupiteľnú úlohu. Nie iba v objavovaní stále nových objektov, ale čoraz dôkladnejšom a detailnejšom výskume už objavených objektov. Verím, že zase sa dočkáme ďalšieho interstelárneho objektu, alebo že nás prekvapia nenápadné asteroidy v hlavnom páse medzi Marsom a Jupiterom, alebo jasná kométa. Ak to niekoho zaujíma, tak vo výhľade je zopár komét, ktoré by mohli dosiahnuť pozorovanie aj s menším ďalekohľadom (v roku 2020 kométy C/2017 T2 a Howell, v roku 2021 kométy Churyumov-Gerasimenko a Pons-Winnecke, v roku 2022 kométa C/2017 K2, v roku 2023 kométa Hartley 2 a neskôr kométa Tsuchinshan 1, atď.)

V nasledujúcom desaťročí predpokladám aj reálne činy v dobývaní nerastného bohatstva z asteroidov. Vo svete je niekoľko súkromných spoločností, ktoré sa snažia o tzv. vesmírne baníctvo. Je známe, že asteroidy ponúkajú obrovský zdroj železa, niklu, kobaltu, platiny, rubídia a ďalších drahých kovov, a je pochopiteľné, že s ich znižujúcim sa dostatkom na Zemi budú aktivity súkromníkov iba narastať. Ale toto je téma na úplne iný samostatný článok.

Nakrátko odbočím do oblasti výskumu exoplanét, kde sa má uskutočniť niekoľko významných misií. Jedna z nich práve začína svoju vedeckú existenciu. Volá sa CHEOPS. Jej úlohou je detailnejšia analýza a meranie veľkostí už známych exoplanét pri jasných a blízkych hviezdach. Druhou misiou je PLATO. Vedci od nej očakávajú detekciu najmä Zemi podobných exoplanét pri Slnku podobných hviezdach, pričom detailnejší výskum si vyžiadajú tie prípady, kedy exoplanéta obieha hviezdu v tzv. obývateľnej zóne (habitable zone). Štart sa predpokladá v roku 2026. Treťou misiou, ktorá by mala koncom nasledujúceho desaťročia zohrávať dôležitú úlohu vo výskume planét pri iných hviezdach, je misia ARIEL, ktorej štart je plánovaný až v roku 2028. Od nej sa očakáva detailnejšie štúdium atmosfér asi tisícky exoplanét.

Michaela Bačíková

výskumníčka UX, vedúca Laboratória informačných systémov na Katedre počítačov a informatiky, Technická univerzita v Košiciach

Interakcia človek-počítač sa za uplynulé roky výrazne zmenila s príchodom internetu a neskôr mobilných zariadení a dotykových obrazoviek. V súčasnosti až 66,60% ľudí sveta vlastní nejaké mobilné zariadenie a 63,4% z používateľov internetu je dnes mobilných . Kontext práce s počítačom už nie je primárne stôl, stolička a stolný počítač či notebook, ale skôr mobilný a okamžitý. Súčasné používateľské rozhrania sa snažia byť čoraz viac nápomocné svojím používateľom, no v budúcnosti budú omnoho viac prirodzené, technológie budú čoraz viac obklopovať používateľa a jednotlivé zariadenia budú čím ďalej, tým viac prepojené medzi sebou. Niečo ako Jarvis vo filme Iron Man.

A hoci to, ako Jarvis komunikuje s Iron Man-om, sa vo filme zdá byť veľmi prirodzené a jednoduché, vytvorenie takéhoto rozhrania, s ktorým sa dá komunikovať v prirodzenom jazyku alebo prirodzenými gestami, nie je vôbec ľahké. Súčasné technológie nám umožňujú pochopiť význam toho, čo človek v prirodzenej reči hovorí, no stále zaostávame v zohľadnení kontextu používania.

Príkladom prirodzeného rozhrania môže byť jednoduchá aplikácia plánovača, ktorá:

  • vie, kedy ste skončili v práci - napríklad tým, že je zhruba čas konca vášho pracovného času a vy ste práve vyšli z budovy, čo sa dá zistiť podľa GPS signálu alebo WiFi lokalizácie,
  • pripomenie vám, aby ste išli kúpiť mlieko a maslo, ktoré vám chýba v chladničke - pretože vaša inteligentná chladnička má prehľad o tom, čo v sebe má a čo v nej zvyknete skladovať a vie to poslať vášmu plánovaču,
  • zároveň vám pripomenie narodeniny vašej manželky, pretože má prístup k vaším kontaktom a kalendáru,
  • poradí vám najefektívnejšiu cestu smerom do obchodu a domov, pričom vám naplánuje cestu autobusom alebo električkou,
  • a v prípade, že vám autobus ušiel alebo mešká, aktívne vás bude o tom informovať a preplánuje vám trasu tak, aby ste sa dostali domov čo najskôr, pričom zohľadní zápchy v meste.
  • Po ceste domov vám zavolá kamarát, ktorý vás pozve na oslavu svojej 40tky a telefón vám túto udalosť automaticky pridá do kalendára a v správny čas pripomenie.
  • Keď prídete domov, čo plánovač opäť zistí podľa kombinácie GPS a WiFi siete, pripomenie vám prípravu prezentácie na zajtrajšiu konferenciu, ktorú máte v kalendári.

Takýto scenár vyzerá byť jednoduchý, no vyžaduje nielen prepojenie viacerých zariadení, ale aj aplikácií. V budúcnosti bude vznikať čoraz viac štandardov komunikačných rozhraní, ktoré umožnia jednoduché zdieľanie dát medzi zariadeniami, senzormi či databázami z viacerých oblastí (napríklad plánovač bude môcť využiť zoznam spojov z inej aplikácie).

Ďalší aspekt, ktorý je potrebný, aby toto všetko fungovalo, je zohľadnenie kontextu. Váš telefón (alebo akékoľvek iné zariadenie to bude), bude musieť sústavne sledovať, kde sa práve nachádzate, čo vás obklopuje, čo hovoríte a v akom kontexte, aby mohol okamžite a plynule reagovať na vašu aktivitu alebo príkaz.

K prirodzeným používateľským rozhraniam sa snažíme dostať už po celé generácie a stále nám k tomu chýba milión malých krôčikov. Je to však na správnej ceste, vidieť to môžeme napríklad aj na niekoľko desiatok úrovní hlbokej neurónovej siete vyhľadávacieho mechanizmu spoločnosti Google, ktorý nám už dnes umožňuje napríklad nájsť medzi svojimi fotografiami všetky, ktoré obsahujú obrázok snehuliaka. Naoko jednoduchá vec je malým krokom k dosiahnutiu veľkého cieľa.

O prirodzené používateľské rozhranie sa snažíme aj my na katedre počítačov a informatiky tvorbou nášho otvoreného laboratória OpenLab. OpenLab je architektonicky moderný priestor vybavený špičkovými technológiami umiestnený priamo v otvorenom vestibule na 5. poschodí hlavnej budovy Technickej univerzity v Košiciach, kde si ho môže vyskúšať ktokoľvek. Vďaka obrovskému množstvu senzorov je jeho virtuálna asistentka OLA schopná vnímať používateľov, ktorí sa v priestore nachádzajú, reagovať na ich pohyb či aktivitu a komunikovať s nimi prirodzene, v slovenskom jazyku.

V sfére použiteľnosti webových stránok sa posunieme viac smerom k transparentnosti publikovaných informácií. Žijeme vo svete, kde sú ľudia čím ďalej skeptickí k pravdivosti webového obsahu. V čase internetových hoaxov a falošných hnutí na sociálnych sieťach sa ani niet čo čudovať, že nevedia, čomu môžu na internete veriť. Bude na tvorcoch a vydavateľoch informácií, aby zabezpečili ich transparentnosť, zabránili tak dezinformáciám - byť transparentný a poskytovať overiteľnejšie informácie je lepší spôsob ako napr. zakazovať dezinformačné stránky. Jedným z príkladov, že sa situácia zlepšuje, je aj nová funkcionalita portálu YouTube, ktorá umožňuje používateľom vidieť, aká spoločnosť alebo entita je zodpovedná za kontext, ktorý pozerajú. Denník The Guardian pridal do svojej sociálnej ikonky dátum publikovania, ktorá zabraňuje, aby používatelia opakovane šírili staré informácie mysliac si (alebo sa tváriac), že sú aktuálne.

Čo vidím ako ďalšiu veľkú oblasť, v ktorej sa určite posunieme vpred, je robotika a virtuálna realita. S vývojom robotov sú v popredí Japonci, no nedávno sa do tejto oblasti zapojili aj technologické giganty, ako sú Google, Facebook, Microsoft, alebo NVIDIA, takže v robotike určite môžeme očakávať obrovský posun. Trendom v UX je hlavne prirodzené ovládanie a komunikácia a ľuďmi akceptovateľné pochopiteľné emočné vyjadrovanie robotov.

No a v neposlednom rade, možno nádej trošku z iného súdka, že sa bude v budúcnosti investovať do vývoja skutočne ekologických riešení, ktoré prinesú čistejšie životné prostredie pre nás aj ďalšie generácie.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Vesmír

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Michala Havrana

Čo si myslíte, že ste (píše Michal Havran)

Nikde v Európe sa politici netvária tak bohorovne napriek ich mizerným výsledkom.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Boris Kollár.
Premiér Matovič ukazuje plné tribúny na štadióne v Dunajskej Strede.
Koronavírus: Premiér Matovič ukazuje mapu menej rizikových krajín.

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia. V Botswane našli viac ako 350 mŕtvych slonov, ktoré zahynuli z neznámych príčin.
Ilustrácia žiarivej modrej premennej hviezdy. Jedna takáto zmizla zo vzdialenej galaxie. Vedci nevedia, čo sa mohlo stať.
Spoluzakladateľ Telegramu Pavel Durov (v strede) po tlačovej konferencii po jeho stretnutí s indonézskym ministrom pre komunikáciu a informatizáciu Rudiantarom v Jakarte 1. augusta 2017.