Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.
Denník SME bude pravidelne oslovovať panel zložený z niekoľkých desiatok vedcov, výskumníkov a inovátorov zo Slovenska.
Vedcov a vedkýň sa pýtame na názor na rôzne spoločenské či kultúrne otázky.
Požiadali sme ich o odpovede písané ako názor na tému a ich odpovede zverejňujeme v plnom znení.
Účastníci panelu môžu a nemusia na konkrétnu otázku odpovedať. Zloženie účastníkov ankety sa preto môže pri každej otázke mierne meniť. Odpovede na otázky by mali vychádzať približne dva razy za mesiac.
Vedci tentokrát odpovedajú na otázky:
Máte pocit, že v dnešnej dobe fake news a hoaxov, záleží na vašom vedeckom názore? Ak ste sa stretli s odporcom vedy, ako ste reagovali?
Peter Celec
lekár a vedec
V medicíne sme sa už naučili, že názory... aj tých najväčších expertov, sú irelevantné. Príliš často sa mýlia.
Podstatné sú dôkazy a na dôkazoch musí byť založené aj rozhodovanie v klinickej medicínskej praxi. Dôkazmi sú pritom výsledky klinických štúdií. A tie sú nezriedka úplne odlišné od predpokladov ich autorov - vedcov. Toto ponaučenie je silné a malo by byť mementom aj v iných odboroch vedy, ale aj v bežnom živote. Logické úvahy, názory vedcov a expertov sú dôležité ako základ pre naštartovanie rozumných experimentov.
Riešenie konkrétnych problémov by ale malo byť opreté už o výsledky týchto experimentov, ináč rôzne dobre mienené a možno i logické rady môžu mať opačný efekt.
Je známe, že v 19. storočí bolo v priemere lepšie neísť s chorobou za lekárom, pretože to zhoršovalo prognózu. V niektorých odboroch to tak bolo ešte aj v 80-tych rokoch 20. storočia.
Chcete robiť čo najlepšie rozhodnutia? Čítajte vedecké štúdie Čítajte Je irónia a tragédia, že v období, keď si uvedomujeme, že ani samotné názory vedcov nemusia byť správne, sa vo verejnosti tak často presadzujú a rozširujú úplné nezmysly.
Princípy kritického myslenia by zrejme mali byť súčasťou maturity. Ale aj dôsledky takéhoto rozhodnutia musia byť evidence-based...
Martin Odler
Český egyptologický ústav FF UK; Nadácia Aigyptos
Dúfam, že záleží. Občas ma novinári oslovia kvôli názoru na nejaký nový egyptologický objav, vždy rád odpoviem, pokiaľ mi to čas dovolí. Nie každá mediálna "bomba" je však významným objavom, o tom som už hovoril širšie v rozhovore pre SME.
Zároveň sa snažím aj niekedy diskutovať s prívržencami "alternatívnych" teórií. Rozumný človek si väčšinou nechá vysvetliť kontext, a často i pomôže svojím nekonvenčným pohľadom či názorom. Vytrvalý laik môže tiež prispieť k vedeckému poznaniu, ale stojí to veľa námahy, ako každá poriadna práca.
Ak je však "alternatíva" otázkou viery a nie vedy, argumentovať sa nedá. Vedec môže aspoň v takom prípade odkazovať na zdroje, ktoré sú z jeho pohľadu spoľahlivé, tie egyptologické som spísal v tomto článku, a venoval som pár slov aj pseudoarcheológií. Vedci sú zvyknutí citovať a teda citujú aj hlúposti, ak s nimi chcú polemizovať - v takom prípade je problém "framing" - "rámcovanie", v ktorom opakujete úplne mimobežné názory "oponentov".
Funguje to vo vede, ale napríklad aj v politike. Podľa mňa je vtedy lepšie nerozmnožovať citácie hlúpostí a radšej uviesť vedecký či populárno-vedecký zdroj, ktorý sa venuje problému a vysvetľuje ho.
Možno trochu vedci zaspali dobu aj v popularizácií. Vedeckého obsahu v slovenčine, napríklad na YouTube, je veľmi málo, pritom stačí zavesiť napríklad video z prednášky.
Nie každá vedecká inštitúcia na Slovensku má facebookovú stránku či Twitter, alebo nebodaj Instagram.
A treba myslieť aj na to, že popularizačné texty či prezentácia vašej inštitúcie na sociálnych sieťach môžu sprostredkovať poznanie vášho odboru vedeckým kolegom z úplne inej oblasti, nielen verejnosti so záujmom o vedu. Vedci sami musia byť aj tam, kam pravidelne chodí verejnosť, nejde o to, byť len zavretá/zavretý niekde na ústave, v slonovinovej veži poznania.
Ľubomíra Tóthová
molekulárna biologička, Ústav molekulárnej biomedicíny, Lekárska fakulta
Stretávame sa s tým veľmi často najmä pri diskusiách na tému očkovanie prípadne homeopatia.
Napriek tomu, že výsledky veľkých klinických štúdií ukazujú jednoznačne pozitíva očkovania, stále sa nájde veľa ľudí, ktorí to spochybňujú a sú ochotní neočkovať svoje deti a vystaviť tak celú spoločnosť rizikám, ktoré z toho vyplývajú. Zatiaľ funguje kolektívna imunita, ale nebude trvať večne.
No a veľmi podobne je to s homeopatiou, ktorá zdanlivo môže byť neškodná, ale ak pacient odmietne alebo nedodržiava lekárom odporúčanú liečbu na úkor šarlatánstva, vystavuje sa zbytočnému riziku. Ak ide o chrípku alebo nachladnutie, a pacient tomu verí, psychický stav v tomto prípade dokáže niektoré veci urýchliť. Ale pri iných ochoreniach, ako je napríklad rakovina, môžu byť homeopatia alebo iné alternatívne liečby nebezpečné, najmä ak je pre ne pacient ochotný odsunúť liečbu.
Naviac, ľudia potom šíria takéto správy v rámci svojej rodiny, medzi známymi, čím sa nepravdivé informácie rozširujú do povedomia verejnosti.
Aj my vedci by sme mali byť tí, ktorí sú schopní svoju prácu prezentovať a vysvetliť laicky aj širokej verejnosti, preto na vedeckom názore záleží.
V širšej súvislosti, je to ale aj úloha školstva a pedagógov, aby sme sa spoločne pričinili o to, že v dnešnom svete plnom informácií sa už deti začnú učiť, ako s nimi narábať a najmä, ako ich správne triediť.
Drahoslav Hulínek
Slovenský archeologický a historický inštitút – SAHI, Bratislava
V prípade archeológie a histórie so zameraním na obdobie praveku a staroveku nie je absolútne žiadny problém naraziť na rôzne fantazmagorické, konšpiračné a vykonštruované teórie, bez dôkazov z relevantného, dôsledného a seriózneho vedeckého bádania.
„Príkladným“ tvorcom takýchto nezmyselných teórii, v ktorých dokonca obviňuje vedcov, že v istých prípadoch v mene nejakého sprisahania, zamlčujú pravdu, je Erich von Dänikenen.
Aj najlepší vedci majú predsudky. Ako sa ich zbavujú pri skúmaní? Čítajte On a jeho nasledovníci šíria teórie o tom, ako rôzni mimozemskí návštevníci a prišelci z ďalekej budúcnosti ovplyvnili vznik a formovanie prvých ľudských civilizácii.
Ďalej tvrdia o existencii rôznych špecifických, zmutovaných bytostí a iných príšer, ktoré veda zatajuje.
Prijímať takéto špekulatívne a vykonštruované teórie bez relevantných vedeckých dôkazov v súvislosti s dejinami, je pre novodobého človeka veľkým lákadlom. Ja som sa tomuto problému venoval v článku: „Dávne civilizácie - konšpirácie a špekulácie v časopise Historická Revue 11, 2015.
Stručne zopakujem, čo som uviedol v tomto príspevku: „Ako archeológ – historik zaoberajúci sa najmä dejinami staroveku som pôsobil alebo pôsobím na terénnych výskumoch v sumersko-babylónskej Mezopotámii; sýrskej, Mezopotámii, mayskej Guatemale i pri výkopoch rímskych pamiatok na Slovensku. Videl som viacero významných archeologických výskumov, okrem iného v Iraku, Sýrii, Libanone, Egypte, Turecku, Grécku, Maroku, Albánsku, Slovensku, Česku, Rakúsku na Cypre a zo Strednej Ameriky v Guatemale, Mexiku, Belize a v Hondurase. Zúčastnil som sa archeologických, odborných expedícii a terénnych prác na viacerých miestach, kde sa nachádzali dávnoveké civilizácie, ktoré spomína von Däniken a jemu podobní. Slobodne môžem prehlásiť, že som žiadne stopy po príslušníkoch mimozemských civilizácií alebo iných prišelcoch, či už priame alebo sprostredkované, nenašiel.“
Rovnako sa spochybňuje chronologický, geologický vývoj Zeme, dejinný vývoj človeka, ľudskej kultúry i civilizácie, aký prezentuje súčasná veda. V tomto prípade sa najmä v USA, ale už aj v Európe výrazne presadzuje tzv. Kreacionizmus, ktorý tvrdí že vznik sveta a človeka a jeho následný priebeh sa dosiahol absolútnym nadprirodzeným zásahom.
Vonkoncom neuznávajú Darwinovu evolučnú teóriu vývoja. Najmä spochybňujú vznik a vývoj vesmíru, planéty Zem a života na nej tak, ako to podáva súčasná veda. Mnohí z nich sa do detailov odvolávajú na Bibliu, pričom existenciu trvania Zeme určujú rádovo iba na niekoľko tisíc rokov. V ich ponímaní dávajú neadekvátnym spôsobom do súvislosti zistenia, ktoré sú z astronomického, geologického, paleontologického, antropologického, archeologického a historického hľadiska časovo nesúvisiace.
Napríklad žitie druhu Homo počas existencie dinosaurov, čo je nezmysel. Pričom relevantné kresťanské cirkvi, ako je napríklad rímskokatolícka cirkev a evanjelická cirkev ausburského vyznania, nemajú v súčasnosti problém akceptovať výsledky moderného a seriózneho vedeckého bádania.
Mnohé v tomto smere naznačil napriek pôvodným konfliktom s cirkvou francúzsky filozof, paleoantropológ a teológ - jezuita Pierre Teilhard de Chardin. Jeho učenie v mnohom už v súčasnosti akceptuje aj rímsko-katolícka cirkev. Vypracoval teóriu o Vesmíre s reálnou evolúciou, ktorá nie je predom daná či plánovaná, ale voľným vývojom mieri k cieľu.
Ten nazýva bod Omega. Jedno z najaktuálnejších kladných posúdení aj z najvyšších pozícii rímskokatolíckej hierarchie získalo Teilhardovho učenie okrem iných od nemeckého duchovného Josefa Ratzingera, neskoršieho pápeža Benedikta XVI. Teilhard ponímal vesmír ako zmyslovo komplexný celok a Božie dielo. Neprikláňa sa k spornej interpretácii biblického stvorenia, že je to doslovne a úplne presná objektívna informácia, ako to reprezentuje aj aktuálny biblický „kreacionizmus“. To som len v krátkosti spomenul niekoľko problémov, s ktorými sa na poli archeológie stretávam.
Evina Steinová
medievalistka, Huygens Institute, Holandská kráľovská akadémia vied (KNAW)
Musím sa priznať, že v tomto ohľade mám na Slovensku skôr negatívne ako pozitívne skúsenosti.
Myslím, že pre humanitné a spoločenskovedné disciplíny, akou je aj história, platí obzvlášť, že ľudia nemajú nutne záujem počúvať odborníkov, pretože im často hovoria to, čo sa nezhoduje s ich vopred existujúcimi názormi, osobnými presvedčeniami alebo politickými postojmi.
Moji kolegovia z prírodných vied sú na tom lepšie, pretože musia konkurovať iba fake news a hoaxom, zatiaľ čo pre humanitné vedy platí, že náš vedecký názor a kritické bádanie často nesadne ani zavedeným politickým režimom, náboženským a politickým ideológiám, a dokonca ani hnutiam s inak pozitívnym posolstvom.
Tým že sa profesionálne venujem výskumu jednak rozpadu Rímskeho sveta a jednak stredoveku, čo sú dve historické javy, ktoré sú v slovenskom prostredí prezentované pravidelne s ideologickým náterom, si toto veľmi dobre uvedomujem.
Už sa mi napríklad stalo, že keď som sa v rámci popularizácie snažila vyvrátiť zažité negatívne mýty týkajúce sa vývoja kresťanstva, narazila som na to, že ma vlastne platí katolícka cirkev (neplatí), alebo, že som aspoň zanietená apologétka (nie som).
A aby to nevyznelo jednostranne, pokiaľ som v svojich článkoch spomenula stredovekú cirkev v negatívnom svetle, bolo mi samozrejme vyčítané, že na katolícku cirkev útočím, alebo, že mám antiklerikálnu agendu. Ak to mám zhrnúť, tak aspoň u nás na Slovensku zatiaľ nemám pocit, že berieme vedecký názor historikov a iných odborníkov z humanitných vied vážne, pretože sa prieči tomu, čo chceme počuť.
Som však tiež optimistka a myslím si, že sa v tomto ohľade bude situácia zlepšovať a s rastúcim prienikom kritického myslenia do verejného života bude o naše vedecké názory záujem rásť.
Peter Tóth
archeológ, Masarykova Univerzita
V súčasnosti žijeme v informáciami nabitom svete a informácie sa šíria tak rýchlo, ako nikdy predtým. Avšak spoločne s overenými a pravdivými informáciami sa šíria aj dezinformácie.
Výsledky viacerých vedeckých štúdií poukázali na to, že fake news majú obrovský potenciál šíriť sa rýchlejšie a zasiahnuť obrovské masy obyvateľstva. Teda čím je správa emočne nabitejšia, čím viac ľudí šokuje a vyvolá znechutenie (bez ohľadu na to, či ide o pravdivú informáciu), tým je virálnejšia.
Slovenská veda má dva problémy. Anketa s vedcami Čítajte Dezinformácie nesmieme brať na ľahkú váhu, pretože môžu mať obrovský deštruktívny potenciál. Ako príklad uvádzam zahrávanie sa so zdravím detí a ohrozenie kolektívnej imunity odmietaním očkovania.
Práve preto je potrebné vyvinúť zvýšené úsilie zo strany vedeckej komunity o štúdium mechanizmov šírenia fake news, aby v spolupráci s technologickými spoločnosťami a zákonodarcami boli pripravené postupy, ktoré úspešne eliminujú alebo aspoň minimalizujú šírenie dezinformácií.
Prvé kroky už boli učinené napr. v štúdii Johnson et al. (2019) publikovanej v časopise Nature. Kolektív autorov analyzoval správanie nenávistných a extrémistických skupín na viacerých sociálnych sieťach. Vytvorili matematický model, ktorým predpovedali štruktúru a dynamiku týchto skupín. Na základe toho navrhli postupnosť niekoľkých krokov s cieľom efektívne bojovať s nenávisťou online, ako aj s fake news.
Za rovnako dôležité považujem osvetovú činnosť a komunikáciu s verejnosťou, aby si ľudia osvojili kritické myslenie a účinne vedeli rozlíšiť výmysly a manipuláciu.
Veronika Dubcová
Ústav orientalistiky SAV
Osobne si myslím, že šíriť vedecké poznatky a teda overené informácie medzi širokú verejnosť je jednou z najhlavnejších úloh vedcov. A v dnešnej dobe, keď je jednotlivec doslova zahltený množstvom neoverených informácií, je to dôležité viac ako kedykoľvek predtým.
Na jednej strane treba vedecké informácie šíriť, na druhej je nutné ľudí hlavne aj učiť ako ich rozoznať resp. kde hľadať tie dôveryhodné.
História, archeológia a teda aj egyptológia sú doslova rajom pre konšpirátorov, pretože to nie sú exaktné vedy a veľa našich poznatkov je stále neúplných. To je živná pôda pre tých, ktorí radi zneužívajú rôzne fenomény, udalosti a osobnosti z dejín, aby tak podporili nejakú svoju teóriu. Treba si uvedomiť, že za týmito teóriami stojí často jednak ich vlastná nevedomosť a jednak hlavne úmysel zviditeľniť seba prípadne svoju ideológiu.
Je fakt, že ľudia skrátka túžia veriť v niečo neskutočné a to sa dá skvelo zneužiť. Preto na ulici stále stretneme minimálne jedného človeka, ktorý je presvedčený, že pyramídy postavili mimozemšťania.
Aj keď máme jasné dôkazy, že to tak nebolo. A to už ani nehovorím o prepojení staroegyptského náboženstva s vierou starých „Slovienov“ a podobné nezmysly.
Preto by mali vedci sami produkovať ľahko zrozumiteľné a dostupné články a vystupovať v médiách. Základom nedôvery vo vedu je jej neznalosť. Preto treba nájsť spôsob, ako ľuďom čo najviac demonštrovať, ako sme k našim poznatkom prišli.
A zároveň je dôležité ukazovať, že – v prípade archeológie či egyptológie - skutočná minulosť bola častokrát rovnako zaujímavá, ak nie dokonca oveľa zaujímavejšia, ako rôzne premrštené fantastické báchorky.
Dušan Galusek
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka
V dobe fake news a hoaxov na vedeckom názore záleží viac ako kedykoľvek predtým. Z vlastnej skúsenosti však viem, že pokúsiť sa pomocou vedeckej argumentácie presvedčiť ľudí, ktorí fake news, alebo pseudovedeckým teóriám veria, nemá zmysel.
Sú o svojej pravde pevne presvedčení, a každý predložený argument považujú len za potvrdenie toho, že existujú sprisahania, ktoré sa tú ich „pravdu“ snažia za každú cenu utajiť, alebo vyvrátiť.
Mal som na túto tému mnoho diskusií, aj s ľuďmi, ktorí sú vzdelaní, a ktorých poznám roky. Obvykle to skončilo hádkou, ktorá k ničomu neviedla a tak som sa potom pri ďalších stretnutiach takýmto kontroverzným témam radšej vyhol. Priestor na vedeckú argumentáciu vidím skôr u ľudí, ktorí sú takpovediac v tej „šedej zóne“: o niečom majú pochybnosti (spôsobuje naozaj očkovanie autizmus, a neublížim svojmu dieťaťu, ak ho dám zaočkovať?).
Vtedy sa dobrou argumentáciou a poskytnutím solídneho a najmä zrozumiteľného vysvetlenia dá dosiahnuť veľmi veľa. Ale za oveľa dôležitejšiu úlohu vedcov a pedagógov na všetkých stupňoch považujem niečo iné: od malička viesť deti, a neskôr mladých ľudí, ku kritickému mysleniu a ku schopnosti správne analyzovať získané informácie a na ich základne vyvodiť korektné závery. Takíto ľudia sú potom oveľa ťažšie manipulovateľní a nepodliehajú bludom šíreným na internete a na sociálnych sieťach.
Ján Baláž
vesmírny konštruktér, Ústav experimentálnej fyziky SAV
Určite by bolo pre zdravie spoločnosti lepšie, keby viac verila vedcom ako šíriteľom fake news a hoaxov. Bohužiaľ sa ukazuje, že hlúposti a nezmysly sa novými médiami šíria efektívnejšie ako vedecky podložené informácie.
Samozrejme sa stretávam aj s ľuďmi, ktorí trebárs neveria, že bol človek na Mesiaci, alebo že Zem je guľatá.
Argumentácie pri rozhovore s nimi je ale ťažká, pretože spravidla trpia absenciou kritického myslenia a fyzikálne zákony a javy, ktoré nás obklopujú všade, vnímajú veľmi povrchne, alebo vôbec nie.
Myslím, že tento jav je nemožné celkom vykoreniť, avšak určite je možné výrazne zlepšiť "skóre" smerom ku kritickému mysleniu a akceptovaniu vedeckých informácií. Chce to vyššiu efektívnosť vzdelávacieho systému už od útleho veku a od vedcov atraktívnu a zrozumiteľnú popularizáciu vedy.
Slavomír Adamčík
Centrum Biológie rastlín a biodiverzity SAV
Veda používa overiteľné argumenty pre odpovedanie na celospoločensky zaujímavé otázky. Nedôveryhodné zdroje využívajú nesprávnu argumentáciu na šírenie nepravdivých alebo nepravdepodobných záverov.
Výsledky vedeckej práce by mali byť na verejnosti interpretované ako známka kvality syntéz argumentov a dát a ich následných analýz. Pre vedcov je dôležitou súčasťou práce komunikácia s odbornou aj laickou verejnosťou.
Vedecké inštitúcie na celom svete bojujú s výzvou ekonomického rastu, ktorý je často v rozpore s trvalo udržateľným rozvojom a zdravím ľudskej populácie. Preto sa často stretávame s názormi odporujúcimi vedeckým záverom a odporúčaniam.
Samuel Kováčik
Vedátor_sk
Nemyslím si, že v súčasnosti žijeme v špeciálnej dobe fake news a hoaxov. Áno, sú tu na dennom poriadku, no nenapadá mi historické obdobie, keď sa ľudstvo neriadilo z veľkej časti nezmyslami.
Čo s tým môže spraviť veda? Dve veci. Po prvé, veda ukazuje, že cesta k poznaniu je dlhá a kľukatá a skratkovité odpovede sú často nesprávne. Po druhé, skutočné poznanie vedie k pokroku – ak by sme sa naozaj nesnažili pochopiť ako funguje elektrina, dnes by sme ju nemohli využívať.
Študovaním komplexnosti sveta nás veda vedie k intelektuálnej pokore, ktorá by mohla slúžiť ako vitamín pre ľudí, ktorí si myslia, že sa dá za päť minút vyznať v hocičom.
Barbora Vlková
Ústav molekulárnej biomedicíny, Lekárska fakulta
Vedecký názor by mal byť objektívny a podložený faktami. Ak niekto neverí vede ale hoaxom, je dôležité trpezlivo a neodborne vysvetľovať, ako vzniká vedecký názor a ako vzniká hoax.
Moje vedecké názory sa snažím komunikovať s mojím okolím najmä ak viem, že hoax ich môže negatívne poškodiť. Žiaľ, musím priznať, že nie vždy sa mi to podarí a aj vzdelaní a inteligentní ľudia niekedy veria naďalej hoaxom.
Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.
