Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.
Denník SME pravidelne oslovuje panel zložený z niekoľkých desiatok slovenských vedkýň, výskumníkov a inovátorov z rôznych oblastí.
Pýtame sa na ich názor na rozličné spoločenské či kultúrne otázky. Ich odpovede zverejňujeme v plnom znení.
Účastníci panelu môžu a nemusia na konkrétnu otázku odpovedať. Zloženie účastníkov ankety sa preto môže pri každej otázke mierne meniť.
Prvého mája uplynie sedemnásť rokov od vstupu Slovenska do Európskej únie. Vedcov sme sa preto opýtali:
Ako pomohol vstup do Európskej únie slovenskej vede? Zohrala Únia úlohu konkrétne vo vašej kariére?
Pavol Matlovič,
astrofyzik, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK
Vo vede som nepôsobil v období pred vstupom do Európskej únie, takže nemôžem porovnávať priamo na základe vlastných skúseností. Nie je však náročné rozpoznať rozvoj nášho pracoviska v posledných rokoch – a to aj vďaka zapájaniu sa do európskych projektov a spolupráce s inými európskymi inštitúciami.
Za seba môžem povedať, že získanie projektu Európskej vesmírnej agentúry ESA PECS mi pomohlo získať moju prvú výskumnú pracovnú pozíciu. V súčasnosti Únia tiež spolufinancuje veľký rozvojový projekt, v rámci ktorého sa inovuje a opravuje infraštruktúra fakúlt UK a STU (ktorá už bola miestami v kritickom stave). Nehovoriac o zjednodušení cestovania za účasťou na konferenciách a stretnutiach so zahraničnými partnermi.
Na druhej strane, tradičným problémom bývalo miestami pochybné prideľovanie európskych projektov, určených na vývoj a výskum rôznym neetablovaným, prípadne rovno schránkovým inštitúciám. Veľmi by som si želal, aby sa v tomto smere zaviedla prísna kontrola pochybných žiadateľov a dodržiaval sa transparentný systém rozdeľovania financií na základe kvality projektu a zásluh výskumného inštitútu. Verím, že efektívne rozdelenie týchto fondov by výrazne prispelo k ďalšiemu zvýšeniu kvality vedy, výskumu a vzdelávania na Slovensku.
Juraj Gregáň,
genetik
Pre slovenskú vedu bol vstup Slovenska do Európskej únie jedna z najdôležitejších udalostí. Veľká vďaka patrí tým, ktorí sa o to zaslúžili. Treba si uvedomiť, že to bol náročný proces a tiež, že je veľa krajín, ktoré by chceli byť členmi Únie ale zatiaľ sa im to nepodarilo.
Život vedcov na Slovensku nie je ani teraz ľahký, ale keby sme neboli členmi EÚ, tak by to bolo oveľa horšie. Preto je dobré byť aj kritický voči Únii, ale členstvo v nej si treba vážiť a pracovať na tom, aby tento zväzok fungoval aj v budúcnosti.
Keď sa na Slovensku hovorí o výhodách Európskej únie, tak sa najčastejšie spomínajú peniaze, ktoré Slovensko dostáva cez takzvané eurofondy. Ja však vidím hlavný prínos inde. V tom, že nás členstvo v EÚ motivuje a niekedy aj núti prispôsobiť naše zákony a pravidlá podľa vzoru krajín Únie, ktoré patria vo vede medzi najúspešnejšie.
Pre moju prácu je dôležité, že vstup do Európskej únie nám veľmi uľahčil možnosť študovať, pracovať a žiť v krajinách EÚ. Rovnako dôležité je, že tieto výhody majú aj študenti a vedci z Únie, keď prídu na Slovensko.
Zita Tokárová,
Katedra chémie, Fakulta prírodných vied UCM v Trnave
Vstup do Európskej únie spolu napríklad s regionálnym rozvojom, otvorenými hranicami alebo pracovnými príležitosťami samozrejme zabezpečil aj vzostup vedeckej úrovne. V súčasnosti je to formou viacerých projektov financovaných zo zdrojov európskej únie, o ktoré sa treba uchádzať predložením kvalitného vedeckého projektu. Samozrejme, financie získajú najlepšie návrhy a takých nebýva veľa.
V mojej kariére zohral vstup do únie niekoľko úloh: už v roku vstupu Slovenska do Únie som sa vďaka európskemu projektu stala laureátkou štipendia pre mladé výskumníčky (Marie-Curie fellowship) a absolvovala ročnú doktorandskú stáž v Dubline. Po skončení PhD som opätovne získala štipendium z rovnakých zdrojov a absolvovala post-doktorandskú stáž na prestížnej Jagielonskej Univerzite v Krakowe, ako chemička medzi fyzikmi ( Research Center for Nanometer-Scale and Advanced Materials, Faculty of Physics, Astronomy, and Applied Computer Science).
Hoci to bola len 6-mesačná stáž, podarilo sa nám vo vedeckom kolektíve vydať moju doteraz najprestížnejšiu publikáciu a spoznala som manžela, ktorý v tom čase absolvoval PhD štúdium v rámci projektu EÚ na Poľskej Akadémii Vied (IFJ PAN) v Krakowe. Týmto stretnutím sme spojili nielen náš osobný život, ale aj profesionálny a spoločne sme sa rámci projektov EÚ o dva roky neskôr presunuli na ďaľšiu prestížnu Univerzitu v Poľsku - Varšavskú (Wydzial chemii a Wydzial Fyziky).
Po návrate na Slovensko sme mnohé z našich skúseností zúročili, a hoci nepatríme medzi "top vedcov", vedeckú prácu robíme radi a dávame do nej kus spoločného srdca (času, života...). Práve návrat na Slovensko však považujeme za akúsi prekážku v dobre rozbehnutej kariére. Je to tak, že keď sa vrátite po dlhom čase, nikto o vás už nevie (alebo nechce vedieť) a všetko budujete odznova (vrátane hľadania adekvátneho zamestnania), mnohokrát paradoxne s minimálnymi / žiadnymi financiami, kým v zahraničí sú pracoviská kvalitne vybavené a výskumníkom je zabezpečený neobmedzený prístup k informáciám.
Aktuálne je to napr. globálny problém databáz, ktoré ako chemici nevyhnutne potrebujeme k práci, avšak už druhý rok ich prístup nie je zabezpečený / financovaný. To považujem za dosť výrazný prešľap a znevýhodnenie. Z nášho pohľadu však stále vnímame pokrok a úroveň vedy vstupom do EU veľmi pozitívne a naši mladí aj skúsení vedci svojimi vedomosťami a zručnosťami nijako nezaostávajú za európskou špičkou.
Dušan Galusek,
Dušan Galusek,. riaditeľ inštitútu FunGlass, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
Z môjho pohľadu bol vstup Slovenska do Európskej únie pre slovenskú vedu život zachraňujúcou operáciou. Pri vednej politike všetkých ponovembrových vlád, ktoré sa veľmi radi vo svojich vystúpeniach oháňajú znalostnou ekonomikou a európskym výskumným priestorom, pričom permanentne znižujú podiel HDP na vedu tak, že je v súčasnosti jedným z najnižších v Európe, plnili financie z Únie, a najmä tie zo štrukturálnych fondov úlohu záchranného pásu, jedine vďaka ktorému sa na Slovensku vybudovala slušná výskumná infraštruktúra.
A to hovorím napriek slovenským špecifikám štrukturálnych fondov sprevádzaných zmätkami, šialenou byrokraciou, rušením výziev, “korekciám”, nejednoznačným a neustále sa meniacim pravidlám hry, a vo všeobecnosti podmienkam, za ktorých by žiaden normálny vedec na západ od našich hraníc do podobných projektov nešiel. Bez tejto injekcie zo strany EÚ by už aj tí poslední nadšenci v slovenskej vede zrejme “zhasli a zavreli dvere” a odišli pracovať tam, kde sa intelektuálny potenciál a tvrdá práca naozaj oceňujú a kde majú na svoju prácu vytvorené podmienky.
Pre mňa samotného mali príležitosti, ktoré nám vstup do Únie priniesol, celkom mimoriadny význam. Najskôr sa mi v rámci operačného programu Výskum a vývoj podarilo získať projekt na vybudovanie Centra excelentnosti pre keramiku, sklo a silikátové materiály v Trenčíne, ako spoločného pracoviska Ústavu anorganickej chémie SAV a Trenčianskej univerzity. Toto centrum sa potom stalo základom pre získanie projektu H2020 v rámci schémy Teaming, na vybudovanie centra excelentného sklárskeho výskumu FunGlass. To mi umožnilo dosiahnuť niečo, čo je pre väčšinu vedcov iba nesplneným snom – vybudovať si výskumné pracovisko podľa svojich predstáv.
Ján Baláž,
SAV, člen-korešpondent medzinárodnej astronautickej akadémie IAA
V kozmickom výskume a technológiách zohral vstup Slovenska do Európskej únie určite pozitívnu rolu. Náš Ústav experimentálnej fyziky SAV sa zaoberá kozmickým výskumom už vyše päťdesiat rokov, čo je nemožné bez intenzívnej medzinárodnej spolupráce. Jej začiatky boli s ruským programom Interkozmos, až neskôr sme sa začali zapájať aj do misií Európskej kozmickej agentúry ESA a to spoluprácou s vedeckými pracoviskami z jej členských krajín.
Takto sme prispeli k vesmírnej misii Double Star na výskum zemskej magnetosféry, misii Rosetta na kométu či misii BepiColombo k Merkúru. Slovensko v tej dobe členským štátom ESA nebolo, ani s ňou nemalo žiadnu formálnu spoluprácu, boli sme iba málo viditeľnými subdodávateľmi našich partnerov.
Vstup Slovenska do Únie však vytvoril predpoklad a aj určitý kultúrny tlak stať sa riadnym členom ESA, keďže skoro všetky krajiny EÚ riadnymi členmi ESA sú, vrátane našich susedov Česka, Rakúska, Poľska a Maďarska. Slovensko sa až v roku 2015 stalo formálne spolupracujúcou krajinou ESA a to programom PECS (Plan for European Cooperating States), ktorý výrazne pomohol rozvoju slovenských kozmických výskumných aj priemyselných aktivít.
Náš ústav získal v rámci programu PECS už 5 financovaných projektov, medzi nimi je aj náš-slovenský príspevok ku konštrukcii prestížnej vesmírnej sondy JUICE k mesiacom Jupitera, ktorej štart je naplánovaný na september 2022. V súčasnosti sa Slovensko pripravuje na asociované členstvo v ESA, čo je vyšší stupeň spolupráce.
Ján Svoreň,
Astronomický ústav SAV
Za môj odbor môžem uviesť, že kontakty s európskymi i svetovými astronómami sme mali celkom slušné aj pred vstupom do Európskej únie. Astronómia je však založená na pozorovaniach vesmírnych objektov a v oblasti získavania a spracovania pozorovaní naša prístrojová a výpočtová technika nebola konkurencieschopná.
Náš vstup do EÚ a konkrétne vyrovnávanie regionálnych rozdielov v rámci Únie pomocou eurofondov situáciu radikálne zmenili. V rámci programu Výskum a vývoj sme získali 3 projekty, ktoré pre nás znamenali príspevok takmer 7 miliónov eur. Len na porovnanie táto suma predstavuje 108-násobok ročného rozpočtu nášho pracoviska na investície. Takže obrazne nás príspevok od EÚ posunul o storočie dopredu. Z príspevku sme viac ako 90% použili na nákup prístrojovej a výpočtovej techniky, čím sme dosiahli vo vybraných oblastiach slušnú európsku úroveň. Získaný prístroj pre výskum Slnka tzv. koronálny multipolarimeter patrí
dokonca k úzkej svetovej špičke.
Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.
