SME
Sobota, 25. jún, 2022 | Meniny má Tadeáš

K Merkúru poputuje sonda, na ktorej pracovali aj Slováci

Sonda odštartuje v októbri.

Vizualizácia sondy BepiColombo pri Merkúre.Vizualizácia sondy BepiColombo pri Merkúre. (Zdroj: ESA)

KOŠICE. Na kozmodróme Európskej kozmickej agentúry (ESA) vo Francúzskej Guyane vrcholia prípravy na štart prvej európskej vesmírnej misie k planéte Merkúr.

Prečítajte si tiež: Magnetické tornáda a lúče kráterov. Ako vyzerá Merkúr Čítajte 

Misia BepiColombo je pomenovaná na počesť talianskeho astronóma Giuseppe (Bepi) Colomba a jej cieľom je významne rozšíriť poznatky o formovaní slnečnej sústavy a vývoji planét v blízkosti materskej hviezdy.

"K misii prispeli aj Slovenská akadémia vied (SAV) a slovenské technologické firmy," uviedol pre TASR Ján Baláž, vedecký pracovník košického Ústavu experimentálnej fyziky SAV.

SkryťVypnúť reklamu

Najvýkonnejší motor

Štart misie je naplánovaný na 20. októbra, komplex dvoch vedeckých sond a transferového modulu na sedemročnú púť k Merkúru vynesie raketa Ariane 5.

Hádam najväčšou technologickou výzvou tejto misie je spoľahlivá práca vedeckých aparatúr v 'pekelne' nehostinnom prostredí.

vesmírny konštruktér Ján Baláž

Na transfer k Merkúru sa okrem klasického chemického pohonu využije historicky najvýkonnejší iónový motor a gravitačné asistencie planét Venuša a Zem.

Po dosiahnutí cieľa zaujme európska sonda MPO (Mercury Planetary Orbiter) nad Merkúrom nízku orbitu a zameria sa na štúdium samotnej planéty, zatiaľ čo japonská sonda MMO (Mercury Magnetospheric Orbiter) bude z vysokej excentrickej orbity skúmať jeho magnetosféru.

Vyvíjali prístroj pre sondu

Ku konštrukcii európskej sondy MPO prispel aj košický Ústav experimentálnej fyziky SAV, ktorý sa v rámci medzinárodnej vedeckej spolupráce podieľal na vývoji vedeckej aparatúry PICAM (Planetary Ion CAMera).

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Vesmírny konštruktér Baláž: Ešte aj na ceruzku s gumou musím ísť do súťaže, zaoberáme sa tu hlúposťami Čítajte 

"PICAM je súčasťou vedeckého komplexu SERENA a je to hmotnostný spektrometer zameraný na analýzu atómov, ktoré sú vplyvom intenzívneho slnečného žiarenia z povrchu Merkúra uvoľňované, ionizované a fyzikálnym prostredím planéty unikajúce do kozmu. Analýza týchto unikajúcich atómov z paluby sondy MPO prinesie cenné poznatky o povrchovom zložení planéty," priblížil Baláž, ktorý sa priamo podieľal na konštrukcii tejto vedeckej aparatúry.

"Hádam najväčšou technologickou výzvou tejto misie je spoľahlivá práca vedeckých aparatúr v 'pekelne' nehostinnom prostredí, keďže Merkúr je k Slnku najbližšia planéta a slnečné žiarenie je tam až desaťkrát intenzívnejšie ako na Zemi," doplnil.

Ústav experimentálnej fyziky SAV pozvali podľa neho zahraniční partneri k príprave tejto misie na základe výborných referencií z účasti na viacerých predošlých vesmírnych misiách, najmä z misie Rosetta, ktorá ako prvá v histórii pristála na kométe.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu