KOŠICE. Na kozmodróme Európskej kozmickej agentúry (ESA) vo Francúzskej Guyane vrcholia prípravy na štart prvej európskej vesmírnej misie k planéte Merkúr.
Magnetické tornáda a lúče kráterov. Ako vyzerá Merkúr Čítajte Misia BepiColombo je pomenovaná na počesť talianskeho astronóma Giuseppe (Bepi) Colomba a jej cieľom je významne rozšíriť poznatky o formovaní slnečnej sústavy a vývoji planét v blízkosti materskej hviezdy.
"K misii prispeli aj Slovenská akadémia vied (SAV) a slovenské technologické firmy," uviedol pre TASR Ján Baláž, vedecký pracovník košického Ústavu experimentálnej fyziky SAV.
Najvýkonnejší motor
Štart misie je naplánovaný na 20. októbra, komplex dvoch vedeckých sond a transferového modulu na sedemročnú púť k Merkúru vynesie raketa Ariane 5.
“Hádam najväčšou technologickou výzvou tejto misie je spoľahlivá práca vedeckých aparatúr v 'pekelne' nehostinnom prostredí.
„
Na transfer k Merkúru sa okrem klasického chemického pohonu využije historicky najvýkonnejší iónový motor a gravitačné asistencie planét Venuša a Zem.
Po dosiahnutí cieľa zaujme európska sonda MPO (Mercury Planetary Orbiter) nad Merkúrom nízku orbitu a zameria sa na štúdium samotnej planéty, zatiaľ čo japonská sonda MMO (Mercury Magnetospheric Orbiter) bude z vysokej excentrickej orbity skúmať jeho magnetosféru.
Vyvíjali prístroj pre sondu
Ku konštrukcii európskej sondy MPO prispel aj košický Ústav experimentálnej fyziky SAV, ktorý sa v rámci medzinárodnej vedeckej spolupráce podieľal na vývoji vedeckej aparatúry PICAM (Planetary Ion CAMera).
Vesmírny konštruktér Baláž: Ešte aj na ceruzku s gumou musím ísť do súťaže, zaoberáme sa tu hlúposťami Čítajte "PICAM je súčasťou vedeckého komplexu SERENA a je to hmotnostný spektrometer zameraný na analýzu atómov, ktoré sú vplyvom intenzívneho slnečného žiarenia z povrchu Merkúra uvoľňované, ionizované a fyzikálnym prostredím planéty unikajúce do kozmu. Analýza týchto unikajúcich atómov z paluby sondy MPO prinesie cenné poznatky o povrchovom zložení planéty," priblížil Baláž, ktorý sa priamo podieľal na konštrukcii tejto vedeckej aparatúry.
"Hádam najväčšou technologickou výzvou tejto misie je spoľahlivá práca vedeckých aparatúr v 'pekelne' nehostinnom prostredí, keďže Merkúr je k Slnku najbližšia planéta a slnečné žiarenie je tam až desaťkrát intenzívnejšie ako na Zemi," doplnil.
Ústav experimentálnej fyziky SAV pozvali podľa neho zahraniční partneri k príprave tejto misie na základe výborných referencií z účasti na viacerých predošlých vesmírnych misiách, najmä z misie Rosetta, ktorá ako prvá v histórii pristála na kométe.
