Pýtali sme sa vedcov: Dáte sa zaočkovať proti Covidu-19?

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Posledné ankety:

Denník SME pravidelne oslovuje panel zložený z niekoľkých desiatok vedkýň, výskumníkov a inovátorov zo Slovenska.

Pýtame sa ich na názor na rôzne spoločenské či kultúrne otázky. Ich odpovede zverejňujeme v plnom znení.

Účastníci panelu môžu a nemusia na konkrétnu otázku odpovedať. Zloženie účastníkov ankety sa preto môže pri každej otázke mierne meniť.

Tentoraz odpovedajú na otázku:

Dáte sa zaočkovať proti novému koronavírusu? Prečo áno/nie?

Juraj Gregáň,

genetik

Áno, chcem sa dať zaočkovať proti koronavírusu. Očkovanie sa úspešne používa už vyše sto rokov a je to jedna z metód v medicíne, na ktorú sa dá spoľahnúť.

Je veľa rôznych ochorení, ktoré nás môžu postihnúť, ale vakcíny existujú iba pre malé množstvo z nich.

Keď budeme mať možnosť dať sa zaočkovať proti novému koronavírusu, tak treba túto príležitosť využiť.

Peter Vereš,

astronóm, Center for Astrophysics, Harvard & Smithsonian

Áno. Niektorí ľudia idúci na vlne konšpirácií a antivakcinačných nálad akosi zabudli, že našim prarodičom sa dospelosti nedožila polovica súrodencov. Očkovanie eliminovalo viaceré vážne choroby, na konkrétne choroby sa odporúča pri cestovaní. Veľa krajín vyžaduje širokú škálu očkovania pri schválení trvalého pobytu alebo občianstva.

Rovnako sa očkujem každoročne proti chrípke a naozaj sa nepamätám, kedy som na chrípku naposledy ochorel. Vývoj vakcíny proti Covidu-19 je asi najaktívnejším a najsledovanejším vývojom akejkoľvek vakcíny v histórii vrátane obrovskej konkurencie a vedeckého výskumu. Ak nechceme mať dalšie roky neustále lock-downy, očkovanie je jediná možnosť, ako globálnu pandémiu ukončiť. Zato neviem, ako ukončíme pandémiu hoaxov a konšpirácií.

Dušan Galusek,

riaditeľ inštitútu FunGlass, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne

Bez akýchkoľvek pochybností áno a hneď, ako to bude možné. Úprimne sa priznám, že argumenty antivaxerov mi pripadajú niekedy tak mimo reality, že nemá zmysel sa nimi ani seriózne zaoberať.

Ľudstvo má vo všeobecnosti veľmi krátku pamäť a len veľmi málo z tých, čo žijú dnes a v našich končinách, si môže pamätať obdobie, keď ľudia masívne zomierali na infekčné ochorenia, ktoré očkovanie pomohlo eliminovať. Vedľajšie účinky očkovania, zriedkavé a často zanedbateľné, považujú preto za hrozbu pre seba alebo svoje dieťa, pretože nikdy nezažili hrôzu z toho, ako sa im syn alebo dcéra dusí pri záškrte, alebo zostane doživotne postihnuté po destkej obrne.

Pri očkovaní proti Covid-19 dnes mnohí argumentujú tým, že vakcína bola vyvinutá prirýchlo, nebola dostatočne otestovaná a môže mať preto neželané vedľajšie účinky. Ale to má každý liek, vakcína alebo liečebný postup. A nech sú vedľajšie účinky akékoľvek, vždy budú miernejšie a prijateľnejšie ako príznaky ochorenia na Covid 19.

Ján Baláž,

vesmírny konštruktér, SAV, člen-korešpondent Medzinárodnej astronautickej akadémie IAA

Považujem za samozrejmosť, že sa dám zaočkovať, a nechápem, odkiaľ sa berú ľudia, ktorí nespočetné výdobytky vedy dennodenne využívajú a zároveň ich spochybňujú.

Internet a sociálne siete sa v tomto, žiaľ, ukázali ako dvojsečná zbraň, v dôsledku ktorej sme spoznali, že rýchlosť šírenia hlúposti je oveľa vyššia ako rýchlosť šírenia múdrosti.

Zita Tokárová,

organická chemička, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Nie, ak očkovanie nebude povinné. Vzhľadom na to, že je to najrýchlejšie vyvinutá vakcína, obávam sa vedľajších účinkov. Účinnosť vakcíny bola síce testovaná v preklinickom a klinickom výskume, avšak v týchto štádiách sú testovaní len stopercentne zdraví jedinci.

Moje obavy z vakcíny vyplývajú z vedľajších účinkov napríklad v prípade alergikov, na čo aktuálne upozorňuje aj Veľká Británia, ktorá ako prvá očkuje. V prvých dvoch prípadoch sa prejavili nežiaduce účinky práve u alergikov, resp. u osôb, ktoré už predtým vykazovali alergickú reakciu na bežné očkovania.

Vzhľadom na to, že osobne som zdravý jedinec, pri povinnosti dať sa zaočkovať sa nebudem brániť, ale vzhľadom na to, že naše deti mali predtým alergickú reakciu na povinné očkovanie, v tomto prípade budem zvažovať iné možnosti. Čo sa týka ochorenia Covid-19, vidíme, že sa vírus veľmi rýchlo mení, spočiatku bol najaktívnejší v prípade ľudí v seniorskom veku, objavili sa neskôr zvýšenia v počte nákaz u detí a v súčasnosti sú to hlavne ľudia v aktívnom veku. Aj vzhľadom na tieto fakty, očkovaniu proti Covidu-19 až tak celkom nedôverujem, ale na druhej strane musím uznať, že očkovanie je pravdepodobne jedinou možnosťou, ako pandémiu potlačiť.

Peter Szolcsányi,

chemik, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU

Samozrejme, že sa dám zaočkovať a dúfam, že to bude čo najskôr.

Momentálne je to jediné možné riešenie tejto chronickej pandemickej situácie a odporúčam to každému zodpovednému človeku, ktorý sa môže dať zaočkovať.

Marek Husárik,

astronóm, Astronomický ústav SAV

Marek Husárik.

Dnešná medicína a vývoj liekov postúpili míľovými krokmi vpred, máme relatívne rýchle a účinné riešenia, ktoré pred sto rokmi boli nepredstaviteľné. Je absurdné, ak si niekto myslí, že liečenie má človeku ubližovať. Nepatrím k tým, ktorí sa boja vlastného tieňa alebo veria, že ich vakcínou ktosi zotročí. Azda na tieto nezmysly tiež bude liek.

Áno, dám sa zaočkovať. Viac než pätnásť rokov sa každoročne dávam očkovať proti chrípke. Nezaznamenal som nikdy vážne, resp. žiadne problémy, hoci som sa určite neraz chrípkou nakazil, bol som vopred na ňu pripravený. Odporučil by som prečítať si knihu Planéta vírusov od Carla Zimmera, kde sa každý dozvie, že sme každú sekundu vo vojne s chorobami a vírusmi. Proti nim sa treba postaviť zbraňami, a nie čakať a trpieť, či a kedy to prejde.

Ján Palguta,

ekonóm, Universidad Carlos III de Madrid

Myslím, že otázka nie je na mieste. Netuším, ako by som sa mal pozrieť do očí kolegom a známym, ktorým na Covid zomreli rodičia, keby som odpovedal, že sa očkovať nedám.

Rovnako netuším, ako by som sa mohol postaviť zoči-voči svojim známym, ktorí prišli o prácu, časť príjmu alebo nesmeli navštíviť svojich blízkych. Ani smerom k ďalším, ktorí týždne čakali, či sa zdravotný stav ich blízkych zlepší a v bezmocnosti a strachu im neostávalo nič než dúfať. Netuším, ako by som mohol podporovať, že by sa deti nemohli vrátiť naplno budúci rok do škôl.

Preto zjavné áno. Je to to málo, ako môžem osobne prispieť k ukončeniu súčasnej krízy.

Milan Kováč,

mayológ, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Zaočkovať proti Covidu-19 sa určite dám. Mám dva praktické dôvody a jeden existenciálny.

Tým prvým praktickým je, že moja práca si vyžaduje veľa cestovania a pochybujem, že by ma viaceré krajiny vpustili na svoje územie nezaočkovaného a tým sa vystavili riziku nového spustenia pandémie, ktorou doteraz tak ťažko trpia.

Druhým praktickým dôvodom je jednoducho presvedčenie, že nemôžem svojou nezodpovednosťou ohrozovať rodinu a blízkych, s ktorými sa stretávam.

A ten existenciálny dôvod je, že predsa už v sebe od detstva úspešne nosím naočkované protilátky proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne, vďaka čomu som možno aj nažive. Neskôr sa táto zbierka rozšírila o hepatitídu typu A a B. Nespomínam si, že by mi okrem krátkeho začervenania miesta vpichu niektorá vakcína uškodila, naopak, chráni nielen mňa, ale celú populáciu. Tým skôr treba byť počas súčasnej pandémie vďačný, že budeme mať tú možnosť a chrániť seba a ostatných.

S vakcínami máme ako ľudstvo už dosť dlhé skúsenosti a rizikovú vakcínu by vedci a ich mnohonásobné kontrolné mechanizmy nepustili do obehu. Nerozumiem žiadnemu argumentu proti očkovaniu, koniec koncov bludy, strach či egoizmus sa ani nedajú nazvať argumentmi.

Eva Záhradníková,

Katedra botaniky PriF UK

Očkovať sa dám, pretože vnímam zodpovednosť k svojmu okoliu a študentom. Názory proti očkovaniu, ktoré som zachytila, majú väčšinou ako spoločný faktor - obavu z vedľajších účinkov. Hrozba možných dlhodobých následkov infekcie koronavírusom je však podstatne vyššia a závažnejšia ako možné vedľajšie účinky vakcíny.

Riziko nakazenia sa vírusom je však určite menšie oproti istote, že ak sa pôjdem očkovať, dostanem vakcínu (tá je 100 %, ak sa teda nezúčastňujete na jej testoch a nie ste v kontrolnej skupine, ktorá dostane placebo). Mnohým táto "lotéria" očividne stojí za risk, no zabúdajú na to, že ich rozhodnutie nie je iba o nich samotných, ale aj o ich okolí a ľuďoch z rizikových skupín, ktorí sa pre zníženú imunitu nemôžu očkovať.

Aj keby sa prejavili nejaké vedľajšie účinky (s najväčšou pravdepodobnosťou v podobe krátkodobej nepohody), určite to podľa mňa stojí za istotu, že nebudem bezpríznakovým prenášačom a nenakazím niekoho, pre koho by infekcia mohla mať fatálne následky. Preštudovala som si viacero názorov a štúdií a verím, že pozitíva očkovania výrazne prevyšujú jeho možné negatíva, a toto číslo sa bude merať v zachránených životoch - sebeckosť v tomto prípade nie je namieste.

Martin Bačkor,

fyziológ rastlín, Katedra botaniky PF UPJŠ v Košiciach

Jednoznačne áno. Však základy očkovania boli položené už v 17. storočí v Číne, vedeckejšie očkovanie sa datuje od čias Edwarda Jennera (očkoval proti kravským kiahňam na konci 18. storočia). Vakcínu proti besnote a základy aktívnej imunizácie ako metódy preventívneho očkovania proti nákazlivým chorobám už objavil Louis Pasteur koncom 19. storočia.

Vďaka očkovaniu sú dnes takmer neznáme ochorenia ako obrna, tetanus, hepatitída A a B, rubeola, osýpky, čierny kašeľ, pneumokokové ochorenia, kiahne, záškrt a mnohé ďalšie. Aj šírenie chrípky je obmedzené vďaka plošnému očkovaniu ľudskej populácie v ostatných rokoch, hoci jej expanzii by zabránila najmä mäsová účasť ľudí na očkovaní.

Martin Furman,

Martin Furman.

odborný radca – archeológ, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky

Určite. Zaráža ma, že v 21. storočí, po tom, čo vďaka viacerým očkovaniam v priebehu 20. storočia sme tu, ešte niekto rieši, či sa očkovať bude, alebo nie.

O údajnom čipovaní ani nehovorím, pretože pri takých bludoch sa rozum zastavuje... O to viac, keď to vyjde z úst údajne vzdelaného človeka.

Peter Tóth,

archeológ, Masarykova univerzita v Brne.

Zaočkovať sa určite dám, a to hlavne z dvoch dôvodov: a) spoločenská zodpovednosť (ochrániť ľudí, ktorí sa pre zníženú imunitu nemôžu dať zaočkovať), b) čo najskorší posun spoločnosti k normálnemu životu.

Ján Svoreň,

astronóm, Astronomický ústav SAV

Dám sa zaočkovať hneď, ako to bude možné.

Aj keby sa časom ukázalo, že na vakcíne treba niečo poopraviť, každý zaočkovaný bude znamenať menej možných cieľov a prenášačov koronavírusu.

Martin Odler,

egyptológ, Český egyptologický ústav FF UK; nadácia Aigyptos.

Áno, ale naštudujem si dostupné odborné informácie a dáta o vakcíne, ktorá by pripadala do úvahy.

Inak mám s očkovaním len pozitívne skúsenosti, na expedíciách do niektorých krajín je to takmer nevyhnutnosť.

Mária Bieliková

informatička, Kempelenov inštitút inteligentných technológií

Určite áno. Argumenty sú všeobecne známe.

Myslím si, že to je najlepší spôsob, ako túto pandémiu prekonať čo najrýchlejšie a s čo najmenšími stratami. Aj ako ochrániť slabších v spoločnosti, ja sama neviem v akej skupine by som bola, ak by som sa nakazila.

Andrej Mentel,

Ústav sociálnej antropológie, FSEV Univerzita Komenského

Zaočkovať sa dám hneď, ako to bude možné. Okrem vlastnej ochrany pred nákazou tu totiž vnímam aj potrebu prispieť k vytváraniu kolektívnej imunity.

Tu treba zdôrazniť, že žiadna vakcína nechráni zaočkovaného stopercentne; vždy je tam istá (hoci malá) pravdepodobnosť, že sa nakazí. Ak je však človek medzi ľuďmi, z ktorých väčšina je zaočkovaná, pravdepodobnosť nákazy sa znižuje takmer na nulu. O to je to dôležitejšie pre tých, ktorí sa nemôžu dať zaočkovať z objektívnych dôvodov. Tých predsa nemôžeme vystavovať riziku len pre vlastnú pohodlnosť či egoizmus. Toto platí všeobecne.

U mňa ako antropológa a vysokoškolského učiteľa sa to ešte zvýrazňuje tým, že moju prácu z veľkej časti tvorí stretávanie sa s inými ľuďmi (tak pri terénnom výskume, ako aj počas vyučovania). Tam si už vôbec nemôžem dovoliť vystavovať druhých riziku, že by som ich nakazil.

Peter Celec,

lekár a vedec

Potešili ma výsledky štúdií o účinnosti prvých vakcín proti Covidu. Mrzí ma, že sme sa na Slovensku nezapojili do týchto testovaní. Takže SAMOZREJME sa dám zaočkovať.

Až sa mi tlačí na jazyk, že otázka Prečo je nezmyselná. Ak mám možnosť predísť tomu, že ja alebo ľudia v mojom okolí zomrú na nejakú infekčnú chorobu, prečo by som to nemal urobiť? Žijeme v ére medicíny založenej na dôkazoch, a tak sa na trh nedostane hocijaká vakcína, iba také, ktoré preukázali, že sú bezpečné a účinné.

Zita Izakovičová,

Ústav krajinnej ekológie SAV

Ja sa chystám dať zaočkovať a prečo? Na očkovanie sú rôznorodé názory. Skupina odborníkov vyzdvihuje potrebu očkovania v úspešnom boji proti koronavírusu. Ich tvrdenia sú podložené výskumom, možno nie takým dlhým, ako by bolo žiaduce, ale sú podložené určitými dátami a faktami.

Na druhej strane je skupina odporcov, ktorí svoje tvrdenia nevedia podložiť, sú to iba ich osobné názory a pocity. Dôvody sú rôznorodé, treba bojovať proti niekomu a niečomu, proti vládnym predstaviteľom, proti spoločenským skupinám, proti medicínskemu priemyslu a pod. Vždy sa niekto a niečo nájde prečo bojovať a spochybňovať. A človek má zväčša tendenciu viac sa prikláňať k rebelantom a nepodloženým faktom. Často ani sám nevie prečo. Asi preto, že pochopiť podstatu veci je veľmi ťažké a niekedy dôkazy sú aj časovo náročne. A nie vždy nás baví čakať. Chceme rýchle a populárne rozhodnutia.

Sama neviem, kde je pravda. To ukáže čas. Ale ako výskumná pracovníčka sa prikláňam na stranu svojich kolegov, prečo im neveriť, prečo spochybňovať ich výskumnú prácu. A v tejto neistej situácii, keď sa korona šíri ako neriadená strela, nikdy nevieme, kedy koho z nás zasiahne a s akou silou zaútočí, je asi istejšie dať sa zaočkovať. Vidím v tom menšie riziko, je to výber menšieho zla.