Kam vo vede by mali putovať peniaze na obnovu po pandémii? (Anketa)

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Denník SME pravidelne oslovuje panel zložený z niekoľkých desiatok vedcov, vedkýň, výskumníkov a inovátorov zo Slovenska

Pýtame sa ich na názor na rôzne spoločenské či kultúrne otázky. Ich odpovede zverejňujeme v plnom znení.

Účastníci panelu môžu a nemusia na konkrétnu otázku odpovedať. Zloženie účastníkov ankety sa preto môže pri každej otázke mierne meniť.

Tentoraz odpovedajú na otázku:

Slovensko získa viac ako sedem miliárd eur z európskeho Fondu obnovy na pomoc ekonomike zasiahnutej pandémiou koronavírusu. Jednou z oblastí, kam peniaze poputujú je aj veda, výskum a inovácie.

Na čo konkrétne by sa podľa vás mali peniaze v tejto oblasti použiť?

Peter Celec,

lekár a vedec, Ústav molekulárnej biomedicíny, Lekárska fakulta Univerzity Komenského

Nepochybne zavisí od balíka, ktorý na vedu "zostane". Obávam sa totiž, že nakoniec nebude veľký, keďže sa vždy nájdu dôvody na presmerovanie podpory inam. Viem určite, ako by ten zvyšok rozdelený nemal byť - tak ako doteraz.

Prostriedky by nemali byť politicky rozdelené medzi rôzne inštitúcie, univerzity a akadémiu a už vôbec nie medzi pseudofirmy tváriac sa ako podpora malých a stredných podnikov. Mali by byť rozdelené súťažne a cielene tým najlepším.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ktoré vedecké výdobytky sú najväčšou hrozbou pre ľudstvo? (anketa) Čítajte 

A keďže toto nikto centrálne nevie zrealizovať, som presvedčený, že prijímateľom by mala byť Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV), ktorá by peniaze mohla použiť na reformu hodnotiaceho procesu, podporu mladých vedcov a prilákanie top vedeckych osobností aj zo zahraničia bez ohľadu na národnosť a afiliáciu. Hodnotiaci proces by mal byť úplne nezávislý, pomocou zahraničných panelov hodnotiteľov, ktorí by vedeli projekty aj porovnávať. Mala byť nastavená dlhodobá schéma výziev na podporu mladých vedcov, pričom granty by mali byť dosť zaujímave na to, aby obmedzili odchody najtalentovanejších do zahraničia. Napokon, podpora zahraničných vedcov a ich projektov, ale i otvorenosť zahraničiu všeobecne, by bola výraznou vzpruhou aj pre lokálne výskumne inštitúcie. Nemusíme pritom vymýšľať slovenské riešenia, možno sa inšpirovať rakúskym, nemeckým alebo americkým systémom.

Nevyužité prístroje a budovy už máme, teraz bezpodmienečne treba podporiť kvalitných ľudí, napr. kvalitnejších ako sme my tu.

Juraj Gregáň,

genetik

Do slovenskej vedy išlo veľa peňazí, ktoré boli zmysluplne použité, ale aj financie, ktoré boli investované veľmi nevhodným spôsobom. Chcem spomenúť aspoň jeden spôsob, ako rozumne investovať peniaze na podporu slovenskej vedy.

Treba vytvoriť nové a hlavne atraktívne miesta pre mladých a tiež pre už etablovaných vedcov. Takéto miesta by mali ponúknuť nielen atraktívne platy, ale aj peniaze na výskum, ktoré by sa dali jednoducho a flexibilne použiť. Počet takýchto miest by mal byť dostatočný na to, aby boli pokryté rôzne oblasti výskumu, ale zároveň by mal byť aj limitovaný, aby sa zabezpečila vysoká kvalita a kompetitívne prostredie.

Dôležité je, aby možnosť prihlásiť sa na takéto miesta mali nielen domáci, ale aj zahraniční odborníci. Zapojenie zahraničných expertov do hodnotenia a výberu uchádzačov by malo zabezpečiť objektívnosť a transparentnosť.

Ideálne by bolo, keby tieto miesta neboli dopredu viazané na konkrétneho zamestnávateľa a úspešní žiadatelia by si sami vybrali pracovisko, ktoré je pre ich prácu najvhodnejšie. Takýto systém by umožnil nielen transparentnú podporu kvalitného výskumu, ale poskytol by aj motiváciu slovenským vedcom a študentom a zmiernil by “odliv slovenských mozgov” do zahraničia.

Zita Tokárová,

Katedra chémie, Fakulta prírodných vied UCM v Trnave

Financie budú pravdepodobne rozdelené podľa aktuálnych požiadaviek konkrétnych univerzít a akadémií vied, ktorých vedenia určite rozhodnú o ich efektívnom využití na jednotlivých fakultách, ústavoch a pracoviskách.

Osobne dúfam, že sa "ujde" aj na obnovenie prístupu k nevyhnutnej chemickej databáze/databázam, na ktoré sme v rámci chemického výskumu odkázaní, aby sme minimálne udržali aktuálnosť a trendy našich projektov s celosvetovými. Moja úplne najväčšia túžba je zriadenie výskumného laboratória organickej syntézy na našom pracovisku, za ktoré niekoľko rokov zatiaľ bezvýsledne lobujem. Na to by však postačili aj financie z aktuálne riešených projektov a nielen moja snaha.

Ján Baláž,

vesmírny konštruktér SAV, člen-korešpondent Medzinárodnej astronautickej akadémie IAA

Tieto peniaze hlavne nesmú ísť do vreciek rôznych pochybných firiem, ktoré s predmetom podnikania “veda, výskum a inovácie” dokážu vzniknúť aj z večera do rána. Veda je o kultúrnom dedičstve a to z večera do rána určite nevzniká. Ak naozaj chceme slovenskú vedu posunúť bližšie k svetovej úrovni, je potrebné podporiť tvorbu silných výskumných tímov s účasťou kvalitných zahraničných vedcov, ktorým treba u nás vytvoriť atraktívne pracovné a sociálne podmienky.

Peter Drotár,

Katedra počítačov a informatiky, FEI, Technická univerzita v Košiciach

Podľa môjho názoru, nie je v tomto prípade kritickou otázkou, na čo by mali byť finančné prostriedky použité, ale ako. Je nevyhnutné, aby sme sa v tomto prípade poučili z predchádzajúcich chýb. Aj v minulých rokoch prúdili do slovenskej vedy peniaze z európskych zdrojov, avšak veľké množstvo bolo neefektívne využité na predražené rekonštrukcie budov, nákup drahých nepoužívaných prístrojov, a najmä financovanie projektov, ktoré nemali žiadny hodnotný vedecký ani praktický výstup.

Je nevyhnutné vybudovať u nás vedecké tímy, ktoré budú výsledkami konkurovať tímom z vyspelých krajín. Preto je potrebné finančne podporiť talentovaných vedcov, ktorí sú schopní dosahovať vynikajúce výsledky medzinárodnej úrovne. Poskytnúť týmto ľuďom financie umožňujúce budovať a rozširovať vlastné tímy. Bez vybudovania fungujúcich, na výskum zameraných tímov, nám drahé prístroje nepomôžu.

Vo svete sa osvedčila aj cesta podpory zahraničných stáží mladých vedcov a ich pobyty na zahraničných univerzitách, kde získali cenné skúsenosti, ktoré potom doma využili a priniesli si aj cenné kontakty. Vyslať mladých vedcov do zahraničia je potrebné, ale možno ešte väčším prínosom je prilákať už skúsených zahraničných vedcov, aby tu u nás pomohli vybudovať špičkové tímy, prípadne pomohli existujúcim. Bez vedcov svetového formátu je náročné robiť vedu svetovej úrovne. Významných vedcov nenalákame na súčasné platy, takže výrazná investícia, by mala byť práve do ľudských zdrojov.

Pri smerovaní podpory je však nevyhnutné sledovať, či investované peniaze prinášajú výsledky v podobe výstupov. V našich podmienkach, kde každý každého pozná, je pomerne náročné objektívne hodnotiť výsledky. Z toho dôvodu by mala byť časť financií venovaná vytvoreniu komisií zahraničných odborníkov, ktorí by nie len poskytovali objektívne hodnotenie projektov, ale aj ponúkali návrhy na vylepšenie existujúcej situácie.

Zita Izakovičová,

Ústav krajinnej ekológie SAV

V súčasnosti ľudstvo prežíva jedno z najťažších období. Sužuje nás nekontroľovatelne sa šíriaci a nie celkom známy koronavírus, ktorý ovplyvnil každodenný život mnohých z nás. Výrazne sa obávame, či a ako zasiahne koronavírus do nášho osobného a tiež spoločenského života. Okrem zdravotných následkov sa koronavírus výraznou mierou podieľa aj na ekonomike nielen nášho štátu ale aj na ekonomike každého z nás. Pred mnohými z nás sa objavuje otázka: Prežijeme to a ako?

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Anketa: Ľudia túžia veriť v niečo neskutočné a to sa dá dobre zneužiť Čítajte 

Z tejto základnej otázky môžeme odvodiť aj výskumné témy a potreby na ďalšie obdobie. Základom výskumu by zaručene mali byť medicínske aspekty, ktoré by nám objasnili príčinu vzniku, ochrany, diagnostiky, liečby tejto nie celkom známej choroby. Druhá skupina výskumných aktivít by sa mala zaoberať odpoveďami na otázky zamerané na socio-ekonomické aspekty spôsobené výskytom a šírením sa ochorenia COVID-19. Každý z nás sa so zmenou socio-ekonomických podmienok vyrovnáva po svojom, niekto lepšie, iný horšie. Niekoho to zasiahlo menej, niekoho viac, ba u mnohých sa objavili aj psychické problémy. Ako sa koronavírus prejavil na našom vnútre, na našich rodinných väzbách, rodinných životoch, našich spoločenských kontaktoch, na našej ekonomike a pod. To všetko sú otázky, na ktoré nie celkom dobre vieme odpovedať a práve to by mali byť tiež výskumné otázky na nasledujúce obdobie.

Tretia skupina výskumných otázok zdanlivo vzdialených od pandémie COVID-19 by sa mala sústrediť na environmentálnu oblasť súvisiacu s COVID-19, a to z dvoch aspektov. Prvý, z môjho pohľadu jednoduchší, je dokumentovať a zhodnotiť ako koronavírus ovplyvnil stav a kvalitu životného prostredia. Druhý aspekt oveľa zložitejší je skúmať, ako sa stav životného prostredia podieľa na podpore výskytu a prejavu CIVID-19. To sú otázky veľmi zložité a vyžadujú si seriózny výskum nielen z pohľadu výskytu koronavírusu ale aj z hľadiska výskytu ďalších možných iných neznámych ochorení a pandémií.

Pokračujúci úbytok prírodných ekosystémov a zvyšovanie antropizácie krajiny totiž zvyšuje riziko výskytu pandémií aj v nasledujúcom období, keďže ľudia rozširujú svoju prítomnosť do čoraz užšieho kontaktu s divými zvermi. Mali by sme intenzívnejšie rozmýšľať nad našou koexistenciou s prírodou. To sú veľké výzvy a ako ich zvládneme, záleží len na nás. Výskum v oblasti výskytu pandémií musí byť oveľa komplexnejší, ako sú len zdravotné aspekty, ak chceme byť úspešní musíme poznať aj celý rad podmieňujúcich faktorov ako i následky spojené s výskytom pandémie. Nevyhnutne sa musíme orientovať na „príčinno-dôsledkový“ výskum.

Milan Kováč,

zakladateľ slovenskej mayológie, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Každému v tejto súvislosti pochopiteľne napadne podpora toho typu vedy, ktorý môže priniesť nové, najlepšie vlastné technológie a preniesť tak naše hospodárstvo z pozície montážnej linky do úlohy výkonnej svetovej ekonomiky, ktorá prispieva svojím dielom k pokroku a teda zvyšuje blahobyt obyvateľstva. Voči tejto základnej idei sa nedá príliš namietať. Problémom je, že sa celkom zabúda na to, že moderné ekonomiky sú zásadne iba produktom vyspelých spoločností.

Investovať do zvýšenia vyspelosti spoločnosti sa však u nás zjavne nikomu nechce. Akoby nevadilo to, že máme v Európe takmer najvyššiu mieru viery v konšpiračné teórie, že si ľudia nechajú skákať po hlavách skorumpovanými právnikmi, policajtmi, sudcami, oligarchami, že túžia po autoritách, že majú silné sklony k antisemitizmu, rasizmu a tiež, že naše deti hlboko zaostávajú v medzinárodných kritériách vzdelávania. V skutočnosti je najväčšou výzvou investícia do tohto zhnitého podhubia a nie do niekoľkých elitných tímov, inštitúcii a firiem, ktoré samé o sebe túto žiaľ „natvrdlú“ krajinu nespasia.

Odpoveďou by preto mali byť predovšetkým masívne investície do školstva, zásadný rast platov učiteľov, aby sa na túto dráhu dávali talentovaní mladí ľudia, ktorí deťom a mládeži odovzdajú poznatky o aktuálnom stave sveta, pretože dnes si to jednoducho nemôžu dovoliť. A potom sú to humanitné a sociálne vedy. Tie sú vždy na chvoste, akoby boli nechceným príveskom. V skutočnosti by mali byť v popredí. Iba tam, kde existuje vyspelá spoločnosť s kritickým myslením a hlbokou schopnosťou reflexie spoločenských javov, môže dôjsť k rastu inovácii vedúcim k blahobytu, nie naopak. Totalitné a rozvojové krajiny zaostávajú práve pre tento drobný detail, akékoľvek peniaze nalejú do vedy a inovácii. Nemali by sme ich nasledovať.

Juraj Tekel,

fyzik, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, UK v Bratislave

Myslím si, že jeden z najväčších problémov vedy na Slovensku je nedostatok prostriedkov v schémach národných grantových agentúr. Preto by podľa mňa našej vede ako celku najviac pomohlo výrazne navýšiť rozpočet inštitúcií ako Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV) a Vedecká grantová agentúra (VEGA).

Vo všeobecných výzvach oboch grantových agentúr sa často stáva, že kvalitné projekty nie sú podporené z dôvodu nedostatku financií. Realizácia by tiež bola veľmi jednoduchá, bez nutnosti zavádzania nových schém a procesov. V dnešnej krízovej situácii je dôležité, aby sa podpora dostala na správne miesto čo najrýchlejšie.

Iveta Vasková,

dekanka Fakulty materiálov, metalurgie a recyklácie, TUKE

Okrem priamej podpory v samotných zelených technológiách (batériové systémy, vodíkové technológie, chemické procesy v priemysle šetrné k životnému prostrediu a pod.), je jednou z najväčších výziev prepojenie materiálových vied a nanotechnológií s pokročilými informačnými technológiami ako rozšírená realita, umelá inteligencia, ktorá môže priniesť radikálne aplikácie naprieč priemyselných sektorov.

Tie prinesú zlepšenie energetickej efektívnosti, zvýšenie účinnosti zabehaných procesov, ale aj úplne nové aplikácie a vo finále menej znečistenia zo strany ľudskej činnosti či emisií.

Fedor Čiampor,

Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV

Milióny či miliardy eur, o ktorých dnes toľko počúvame vyzerajú povzbudzujúco, a v spojení s vyhlásením vicepremiérky a ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pani Veroniky Remišovej, že značná časť týchto zdrojov musí ísť do “zelených” projektov, by sa mohlo zdať, že Slovensku začalo záležať na životnom prostredí. Rád by som veril tomu, že konečne niekto začne seriózne financovať zelenšie riešenia. Vo svojej podstate totiž zelenšie riešenia znamenajú ochranu životného prostredia, čo predovšetkým znamená zachovanie a obnovu biodiverzity. Biodiverzita je totiž niečo ako voda, len si to neuvedomujeme. Ak nebude, neprežijeme. Často rozprávame o ochrane včiel, šeliem, vtákov, pretože včielky robia medík, medvede sú majestátne a všetci ich poznáme a vtáky sú krásne. Nie že by si tieto živočíchy ochranu nezaslúžili, ale sú to len špičky ľadovca. Naše poľnohospodárske plodiny opeľujú nie len včely, ale stovky ďalších druhov hmyzu, stovky až tisíce druhov rôznych bezstavovcov sa starajú o úrodnosť pôdy, sú potravou rýb, obojživelníky sa živia aj komármi, ktoré nás rok od roka trápia viac a viac atď. Biodiverzita (druhové bohatstvo) jednoducho “slúži” na to, aby naše životné prostredie fungovalo. Ak sa totiž niekde darí druhom (väčšiemu počtu či celým spoločenstvám druhov, vzácnym druhom, druhom so špecifickými nárokmi atď.) musí mať zákonite prostredie kvalitu, ktorá ich prežívanie umožňuje. A naopak, ak funguje biodiverzita, fungujú ekosystémy. A funkčné ekosystémy sú pre nás skutočne životne dôležité. Zabezpečujú úrodu (áno aj medík), poskytujú iné zdroje potravy a ďalšie produkty, chránia pred živlami, poskytujú relax, kyslík, nezávadnú vodu atď.

Lenže čo je to tá biodiverzita, koľko druhov je dosť, kde ešte funguje kde nie, aké sú skutočné rozdiely medzi poľnohospodárskym, urbánnym a pôvodným prostredím, koľko druhov živočíchov, rastlín a ďalších organizmov u nás vlastne žije? To je len zlomok otázok, na ktoré potrebujeme vedieť odpoveď, aby sme diverzitu mohli a vedeli chrániť a zabezpečiť tak fungovanie ekosystémov. Lenže odpovede nepoznáme a to ani zďaleka. Dennodenne nás o tom napríklad presviedčajú aj nové poznatky založené na analýze vzoriek bioty s využitím analýzy DNA (tzv. metabakróding). Takýto výskum je vo svete masívne podporovaný, pretože viaceré krajiny si uvedomujú, že biodiverzita má nesmiernu hodnotu, bez jej kvalitného poznania ju však nevieme udržať a chrániť. Náš tím sa venujeme štúdiu biodiverzity vodného prostredia s využitím DNA. Snažíme sa aplikovať najmodernejšie postupy, prinášať nové poznatky, zefektívňovať monitoring, bohužiaľ však, vďaka limitovaným financiám, len v limitovanej miere. Napriek tomu sme už získali cenné poznatky, ktoré výrazne menia náš pohľad na súčasný stav druhovej rozmanitosti u nás a odhaľujú skrytú diverzitu.

Prial by som si preto, aby európske peniaze putovali na Slovensku aj do podpory moderného, kvalitného a efektívneho výskumu biodiverzity. Aby sme sa takto zaradili medzi naozaj moderné krajiny, ktoré považujú financovanie poznania a ochrany biodiverzity za nutnú a zároveň veľmi výhodnú investíciu do budúcnosti.

Slavomír Adamčík

Centrum Biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied

Myslím si, že len málo z vedcov na Slovensku je polyhistorov so všeobecným prehľadom o vede na Slovensku, tak aby vedeli odpovedať na otázku: kam peniaze vo vede. Pokiaľ viem, výzva na podávanie projektov študujúcich COVID-19 už bola realizovaná a určite bude dobre, ak časť peňazí bude smerovať do tejto témy aj v ďalších výzvach. Cieľove témy pre rozvoj vedy ale rozhoduje potreba spoločnosti.

Tých hlavných tém by malo byť viac a myslím si, že všetky vedecké inštitúcie na Slovensku sa vedia zapojiť. V každom prípade, veda je dlhodobo podfinancovaná a takéto financie by boli výdatným dažďom po dlhom suchu. Zodpovední predstavitelia vlády by mali komunikovať témy dôležitých oblastí vedy a výskumu s vedením vedecko-výskumníckych inštitúcií.

Za svoje laboratórium a pracovisko (Centrum biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied) si vyberám ako jednu z tém, ktoré potrebujeme študovať, "vplyv klimatickej zmeny na ekosystém prírodnej aj kultúrnej krajiny Slovenska". Ale sú pre nás zaujímavé aj témy ako "zdravé potraviny a potravinová samostatnosť", "strata biologickej diverzity a dlhodobo udržateľný rozvoj krajiny" a dlho opomínaná téma "ochrana prírody a s tým súvisiace hospodárske a turistické aktivity".

Pritom je potrebné rozlišovať medzi vedou a aplikáciou vedy, tak aby vedecké tímy na Slovensku nerobili servis farmaceutickým a priemyselným spoločnostiam, ale aby veda poskytla v národnom aj medzinárodnom kontexte unikátny príspevok k problémom, ktoré netrápia len nás na Slovensku. Spoluprácou univerzít a vedecko-výskumných inštitúcii je možné docieliť aj zvýšenie kvality vysokého školstva, lebo kvalita výučby súvisí s kvalitou vedeckých výstupov a peniaze vo vede teda nepriamo prispejú aj v oblasti školstva.

Mária Virčíková,

technologická inovátorka, CEO MATSUKO

Nezmeškajme vlak a urýchlime vývoj technológií budúcnosti, ktoré by vznikli aj bez týchto peňazí - ale čím skôr ich budeme mať, tým skôr potlačíme negatívne dopady pandémie - a získame oveľa viac. Ak podporíme tie najambicióznejšie firmy, projekty, inovácie, vedecké tímy a cutting-edge technológie, tak máme príležitosť nielen pomôcť našej ekonomike, ale aj posunúť konkurencieschopnosť Slovenska v rámci EÚ a sveta. Kvôli pandémii vznikla úplne nová situácia, ktorá si žiada implementáciu nových technológií. Môže tu vzniknúť niečo naozaj výnimočné a prospešné. Ako príklad aplikácie je zefektívnenie vzdelávania a kolaborácie on-line využitím modernej technológie a možnosť pomôcť učiteľom, organizáciám a firmám pracovať plnohodnotne aj online. Počas pandémie prebehol najväčší experiment vzdelávania a práce na diaľku v histórii ľudstva - ruka v ruke s touto novou situáciou vznikla nová éra produktivity, inkluzívnosti a prepojenia sa.

Podporme vedecko-výskumné projekty s globálnym potenciálom, ktoré dokážu uspieť v medzinárodnej konkurencii. Inovátorov a tímy, ktoré už preukázali svoje schopnosti merateľnými výsledkami buď na trhu alebo vedeckými výstupmi. Použime prostriedky na projekty späté s výskumom a vývojom v oblasti biovied a v IT. Podporme vybudovanie, sprístupnenie a aktívne využívanie otvorených dát, dátovú analytiku, aplikácie umelej inteligencie. Zabezpečme transparentný proces výberu, na čo sa tieto a iné financie používajú. Príkladom je tzv. Liga výnimočných - už Európskou komisiou vybrané najambicióznejšie slovenské firmy s výnimočným výskumom hodnotené nezávislými hodnotiteľmi - držitelia tzv. Seal of Excellence.

Nepremeškajme otvorené príležitosti viac digitalizovať systémy v zdravotníctve a vo vzdelávaní; podporiť transparentnosť a dostupnosť informácií pre verejnosť; vybudovať IT infraštuktúru s priamym dopadom na lepšie zvládanie dopadov pandémie. Ako štát využívajme expertov z akademického prostredia, poradcov z biznisu, či už zo Slovenska alebo aj zo zahraničia. Euractiv uverejnil informáciu, že podľa najnovšieho rebríčka Globálneho indexu inovácii Slovensko klesá a zaostáva aj za ostatnými krajinami Vyšehradu. Meradlom úspešného využitia prostriedkov bude posun Slovenska v takýchto inovačných rebríčkoch. Prajem sebe a Slovensku, nech majú veda, výskum a inovácie pre Slovensko, ako pre modernú krajinu, vyššiu prioritu ako v súčasnosti majú.

Mária Bieliková,

Kempelenov inštitút inteligentných technológií

Nechcem sa opakovať v zdôrazňovaní dôležitosti vedy, výskumu a inovácií aj v spojitosti so vzdelávaním. Platí to dvojnásobne pre krajinu ako je Slovensko - ktorá je malá, neoplýva významným nerastným bohatstvom, ale za to má šikovných ľudí. Práve o ľuďoch to celé je. Ľudia vytvárajú kultúru, hodnoty a ľudia sú tí, ktorí môžu pretaviť akúkoľvek investíciu do lepšieho života. To platí aj naopak. A preto nestačí len nalievať peniaze.

Slovensko potrebuje dlhodobú a ambicióznu víziu, ktorá pôjde aj poza rámec jedného funkčného obdobia. Treba využiť príležitosť na prebudenie či podporu tých, ktorí majú potenciál vytvoriť inšpiratívne prostredie silno hodnotovo ukotvené, tak aby to malo pre ďalších zmysel nasledovať tieto príklady. A zároveň primárne v oblastiach, ktoré sú dôležité pre slovenský súkromný sektor a aj pre štát.

Diverzifikácia vo vysokoškolskom vzdelávaní. Jedna až dve svetovo uznané výskumné univerzity. To neznamená, že ostatné nebudú dobré, či potrebné, ale pre svetovú úroveň potrebujeme koncentrovať. A budovať excelentnú vedu, zdola...

Excelentná veda. Začať treba zdola, silnou podporou výskumníkov vybratých nezávislým, zahraničným panelom (aspoň 100 grantov 1 až 5 mil. eur na 3-5 rokov), aby pod dohľadom verejnosti budovali tímy, s dôrazom na multidisciplinaritu a prepojenie so zahraničím. Dôležité je vybrať oblasti, ktoré sú v súlade so smerovaním Európy a sveta a umožnia vyniknúť Slovensku. A mať na pamäti aj transfer poznatkov...

Transfer poznatkov a inovácie. Prepájať výskum a prax. Motivovať súkromný sektor priamo vkladať zdroje do základného výskumu. Za každé euro zo súkromného sektora do základného výskumu pridať minimálne jedno ďalšie. Sprístupniť technológie, výpočtovú kapacitu a kvalitné dáta tak, aby mohli vznikať nové firmy a aj pre malé a stredné firmy mali priestor na inovácie. Podporiť tvorbu kvalitných dát (aj z procesov verejnej správy, aby sa dali vybrané časti automatizovať) ako základ pre inovácie. Inovácie v oblastiach, kde má šancu Slovensko vyniknúť a zaujať talenty...

Národné projekty koordinované nezávislými entitami. Prepojiť výskumníkov a vývojárov z akademického a súkromného sektora pre projekty, na ktorých záleží práve pre Slovensko. Inteligentné technológie pre boj s korupciou, boj proti dezinformáciám a obrana demokracie, spracovanie prirodzeného jazyka.

Nesmieme ale zabúdať na to, že reformy robia ľudia, nech ich akokoľvek vymyslíme. A preto treba posilniť nástroje pre vyvodenie osobnej zodpovednosti. Aj v akademickej aj verejnej aj súkromnej sfére.

Drahoslav Hulínek,

archeológ, Slovenský archeologický a historických inštitút, SAHI

Slovensko kvári toľko problémov, že ak sa tie peniaze poctivo a do jedného centa minú na zmysluplné projekty, aj tak zostanú ďalšie dôležité možnosti, kde by sa rovnaké množstvo financií dalo využiť. To sa týka aj tých projektov, ktorých výraznou súčasťou bude vedecké bádanie. Dokonca si myslím, že akýkoľvek projekt bude v nejakej miere musieť využiť prácu vedcov s inovatívnymi metódami a aplikovať ich výsledky v praxi.

Naznačím niekoľko relevantných možností, kde by táto finančná podpora bola veľmi potrebná. Za dôležitý problém Slovenska považujem environmentálne záťaže vznikajúce v dôsledku priemyselnej činnosti už od konca 19. storočia. Najviac sa hromadili počas socializmu medzi rokmi 1948 - 1989. Ide napríklad o odkalisko Chemka Strážske, areál a okolie Chemických závodoch Juraja Dimitrova - neskôr Istrochem Bratislava, Priemyselný komplex v Krompachoch a množstvo iných. Celkovo predpokladáme na území Slovenska cca 30-tisíc enviromentálnych záťaží. Tie ohrozujú zdroje pitnej vody, vodné toky, flóru a faunu Slovenska a iné. Tu sú veľké možnosti na využitie tohoto balíka peňazí, pričom práca vedcov s inovatívnymi metódami najmä z prírodovedných a technických disciplín bude nevyhnutná.

Z môjho pohľadu archeológa, je dôležitá ešte dôraznejšia obnova pamiatok. Aj keď musím uznať, že najmä čo sa týka záchrany a rekonštrukcie zrúcanín hradov, sme v poslednom desaťročí vďaka podmienkam, ktoré nastavilo ministerstvo kultúry urobili pokrok. Máme tu však príklady, ktoré výrazne kolú oči. Exemplárnym je kaštieľ v Bratislave v Rusovciach, ktorý je už tesne "pred 12. hod.", aby dostal úplnú a komplexnú obnovu a nielen udržovacie kozmetické úpravy a stal sa významným reprezentačným, kongresovým a muzeálnym objektom. Podobným osudom trpí veľké množstvo kaštieľov na celom území Slovenska. Rovnako je ohrozených množstvo ďalších zrúcanín hradov, významných archeologických lokalít a iných kultúrnych pamiatok. To, že sa tu bude využívať bádanie archeológie najmä s inovatívnymi dokumentačnými metódami a nedeštruktívnymi zásahmi pri výskume, je samozrejmé. Ďalej sa bude využívať bádanie dejín výtvarného umenia, histórie, archívnictva, geológie, geodézie, ale aj mnoho ďalších prírodovedných a technických disciplín.

Dôležitou záležitosťou, čo si zaslúži finačnú injekciu je tzv. digitalizácia Slovenska a to najmä celej verejnej správy. Ja som rád, že v tomto prípade dochádza ku pokroku na Pamiatkovom Úrade SR a krajských pamiatkových úradoch. Týka sa to najmä kompletného mapovania, digitalizácie zoznamu a situovania archeolgických lokalít a archeologického potenciálu daného územia a to aj prostredníctvom Geograficko Informačného Systému - GIS. Táto práca je veľmi dôležitá z pozície vedeckého bádania, ale i pri územných rozhodnutiach a stavebných konaniach. Na takéto inovatíve projekty, dôležité pre vedu i prax si viem predstaviť použitie týchto financií.

Významným problémom je dopravná infraštruktúra Slovenska. Predovšetkým treba dokončiť "nekonečný príbeh" budovania diaľnice D1. To znamená úplne dostavať všetky úseky nielen do Košíc, ale až k ukrajinskej hranici, aby bolo východné Slovensko plnohodnotne pripojené do celoštátnej infraštruktúry. Ďalej na Kysuciach úplne dokončiť D3, aby sme mali jednoznačne prepojený ťah sever juh, čo je veľmi dôležité z ekonomického, prepravného a startegického hľadiska. Absolútne by som nebagatelizoval význam rýchlostnej cesty R2. Jej výstavba znamená elimináciu cesty smrti z Trenčína do Prievidze. Dokončenie R2 tiež zabezpečí južné prepojenie Bratislavy a západného Slovenska s Košicami a východom. To ešte viac zatraktívni Košický ale aj Banskobystrický a Prešovský kraj či už pre zahraničné alebo domáce investície a cestovný ruch. To že súčastou týchto aktivít bude aj veda, je samozrejmosťou. Dokonca záchranný archeoloogický výskum z dôvodu záchrany lokalít a nálezov je častou súčasťou výstavby pozemných komunikácií. Tu sú z dôvodu urýchlenia prác dôležité viaceré moderné metódy v bádaní - napr. využitie fotogrametrie, 3D scanu, lidaru a najmodernejších geofyzikálnych prístrojov.

Ďalej je potrebné pokračovať v obnove železničnej siete a železničných staníc. To v akom sú stave, priam ukážkovo znázorňuje Bratislavská železničná Hlavná stanica. Absolútne nespĺňa kritéria modernej stanice európskej metropoly akou Bratislava je. Bratislavská hlavná stanica je jednou zo vstupných brán pre zahraničných návštevníkov. Zatiaľ je to brána, ktorá nenastaví veľmi dobrý a pravdivý obraz o našej krajine a neprimerane ho kazí. Rovnako by sa mohli použiť peniaze na opravu a obnovu železničnej - koľajovej siete na území Bratislavy aj s nevyužívanými stanicami a zástavkami. Tým by vznikol významný a ekologický doplnok integrovanej mestskej hromadnej a prímestskej dopravy. Pri použití účinného a nadčasového podporného digitálneho riadiaceho systému, pre usmerňovanie pohybu mestských vlakov v súlade s inými druhmi mestskej a prímestskej dopravy, by plnohodnotne nahradil metro alebo rýchlodrahu.

Peniaze možno použiť aj na úplné dokončenie novopostaveného bratislavského letiska. V súčasnej dobe je až absurdné, že mu okrem iného chýbajú tzv. nástupné rukávy, ktoré zabezpečujú cestujúcim priamy prístup k ich lietadlu bez nutnosti použitia prepravy autobusom, čo je dôležité najmä z bezpečnostného, časového, hygienického, ekonomického, ale aj z ekologického hľadiska. To som ešte nespomenul obnovu a rozšírenie lesov, modernizáciu nemocníc a výstavbu konečnej špičkovej nemocnice v Bratislave a najmä v čo najmodernejších dimenziách obnoviť vedecké a univerzitné pracoviská, aby sme získali čo najlepšie podmienky pre prácu vedcov.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.