SME
Štvrtok, 30. jún, 2022 | Meniny má Melánia

Ktoré vedecké výdobytky sú najväčšou hrozbou pre ľudstvo? (anketa)

Odpovedajú slovenskí vedci.

(Zdroj: STOCK ADOBE)

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Denník SME pravidelne oslovuje panel zložený z niekoľkých desiatok vedcov, vedkýň, výskumníkov a inovátorov zo Slovenska

Pýtame sa ich na názor na rôzne spoločenské či kultúrne otázky.

Požiadali sme ich o odpovede písané ako názor na tému a ich odpovede zverejňujeme v plnom znení.

Účastníci panelu môžu a nemusia na konkrétnu otázku odpovedať. Zloženie účastníkov ankety sa preto môže pri každej otázke mierne meniť.

SkryťVypnúť reklamu

Vedci tentoraz odpovedajú na otázku:

Tento rok uplynie 75 rokov od použitia jadrových zbraní proti ľuďom,

"aký moderný vedecký či technologický výdobytok je podľa vás najnáchylnejší na zneužitie, predstavuje pre ľudstvo najväčšiu hrozbu?"

Ján Baláž,

SAV, akademik Medzinárodnej astronautickej akadémie IAA

Hádam všetko, čo sa dá v prospech ľudstva využiť, dá sa v nesprávnych rukách aj zneužiť. Platí tu klasické podobenstvo s nožom, ktorým si vieme odkrojiť krajec chleba, ale aj zabiť človeka. V súčasnosti sú medzi najaktuálnejšími atómová energia, biotechnológie, umelá inteligencia. Vysoký potenciál na ich zneužitie dáva už ich samotná existencia, nepoznám proti tomu žiadnu spoľahlivú ochranu.

Hádam všetko, čo sa dá v prospech ľudstva využiť, dá sa v nesprávnych rukách aj zneužiť.

vesmírny konštruktér Ján Baláž

V budúcom vývoji civilizácie (a jej prežití vôbec) značnú rolu určite zohrá aj "pani náhoda", jedinú cestu na zlepšenie šancí vidím vo vzdelanosti. Kvalitne všeobecne vzdelaný človek si viac uvedomuje a rešpektuje etické princípy a tiež tak ľahko neodovzdáva moc do rúk nezodpovedných politikov. Aj preto za kvalitnú vzdelanosť broja iba tí "osvietenejší" z nich.

SkryťVypnúť reklamu

Peter Vereš,

Astrofyzikálny ústav Harvard-Smithsonian v Cambridgei, USA

S technológiou a jej zneužiteľnosťou je to ako s ohňom, ktorý ľudstvo využíva od praveku. Oheň je dobrý sluha, ale zlý pán. Rovnako je to so všetkými technológiami. V minulosti sa za výdobytok skazy pokladala atómová energia, ale tá je dnes pomerne dobre regulovaná a bezpečná. Dnes by som k najrizikovejším zaradil biologické zbrane, biotechnológie, umelú inteligenciu, osobné dáta a internet.

Vedci pracujú a experimentujú s vírusmi, ktoré sú rádovo nebezpečnejšie ako SARS-CoV-2. Upravujú ich genóm a vlastnosti. V rukách autoritatívnych, skorumpovaných alebo diktátorských vlád či motivovaných jednotlivcov sú ešte nebezpečnejšie ako atómová bomba. Rovnako môžu byť obchodovateľným artiklom a cieľom špionáže.

SkryťVypnúť reklamu
Súvisiaci článok Klik: Algoritmus sa pomýlil a zatkli nevinného človeka Čítajte 

Algoritmy umelej inteligencie čoraz viac zasahujú do bežného života. Od transakcií na burzách, navigácie, špedície, mobilných telefónov, analýzy dát po súkromie sú prakticky vo všetkom. Rozhodujú, čo vidíme na internete, akú ponuku na poistenie dostaneme, analyzujú naše zdravie, riadia procesy v elektrárňach, pripravujú nové lieky.

Naše osobné dáta, ktoré denne chtiac či nechtiac poskytujeme na internete, sa obchodujú a využívajú, väčšinou bez toho, že by sme o tom vedeli. Vedie to ku krádeži identity a uniknuté údaje bývajú používané na trestnú činnosť. Osobné údaje unikli veľkým obchodným spoločnostiam aj vládnym agentúram a často skončili v zahraničí. Do podobnej kategórie by som zaradil aj propagandu, falošný obsah, hoaxy a manipuláciu na sociálnych sietiach a vojny, ktoré sa vedú v kyberpriestore.

SkryťVypnúť reklamu

Zita Tokárová,

Katedra chémie, Fakulta prírodných vied UCM v Trnave

Ťažko uviesť konkrétny príklad zneužiteľného technického výdobytku, keďže pokrok napreduje veľmi rýchlo a v princípe je čokoľvek zneužiteľné. Pre mňa je však asi najhrozivejšie pochopenie využitia biologických zbraní, útoky na civilizáciu nervovými plynmi a jadrovými zbraňami. V prípade ich použitia prakticky neexistuje žiadna možnosť obrany, ako dokumentujú konkrétne historické udalosti, o ktorých sa nechcem rozpisovať.

Možné je len ochrániť ľudstvo tak, aby sa zabránilo/predišlo využívaniu zbraní hromadného ničenia. Tu sa však bavíme o zneužití, respektíve o nie celkom plánovanom využití vedeckých objavov. Technickému pokroku sa nedá zabrániť, ani to nie je cielené, avšak pri využívaní akejkoľvek modernej technológie treba zvážiť prípadné negatíva v závislosti od odvetvia, v ktorom moderná technika/technológia/aplikácia, ale aj napríklad inovatívna myšlienka nájde uplatnenie.

SkryťVypnúť reklamu

Samuel Kováčik,

popularizátor vedy, Vedátor_sk

Podľa mňa ide o umelú inteligenciu. Nemyslím teraz umelú superinteligenciu, ktorá v despotických scenároch zotročí či vyhubí celé ľudstvo. Myslím už relatívne bežnú umelú inteligenciu, ktorá posledné roky začala nahrádzať inteligenciu prirodzenú.

V mnohých prípadoch je to v poriadku, umelá inteligencia nám pomáha v diagnostike či riadení podnikov, od algoritmov si dávame poradiť, aký film si pozrieme, kam zájsť na večeru, aké správy a videá budeme večer sledovať. Už teraz sú dobre známe príklady, keď sa výsledok počínania algoritmov vyhol zámeru ich programátorov – napríklad YouTube chcel zvýšiť čas, ktorý ľudia strávia sledovaním videí. Vo výsledku však algoritmus často pôsobil ako radikalizačný nástroj. Začnete pozerať motivačné videá a o pár týždňov počúvate o prísľuboch krvavej revolúcie.

SkryťVypnúť reklamu

Myslím, že na umelú inteligenciu budeme v budúcnosti nechávať viac a viac rozhodnutí. Dáva to zmysel, počítač sa naučí rozpoznávať naše preferencie a odporúčania nám šije na mieru. To sa však dá zneužiť, podobne ako s videami na youtube – algoritmus nás môže, či cielene, alebo omylom, prevychovávať. Manipulácia ľudí prebiehala asi od nášho počiatku, nikdy však nemala k dispozícii takýto silný nástroj.

Milan Kováč,

zakladateľ slovenskej mayológie, Filozofická fakulta

Podľa môjho názoru je najväčšou hrozbou narastajúca autonómnosť rozhodnutí, ktoré budú prijímať mimoriadne komplexné technické zariadenia. Rozhodne sa necítim ako staromil, ktorý by sa chcel vrátiť do doby analógovej, či dokonca pred ňu, ale narastajúca zložitosť ide ruka v ruke s entropiou, ktorá povedie k nárastu chýb a tieto chyby môžu byť fatálne. Nehovoriac o tom, že jeden dobre trénovaný hacker môže hacknúť zariadenia, od ktorých bude čoraz viac závisieť schopnosť jednotlivých spoločenstiev prežiť. Vyhladiť nejakú krajinu a možno aj zem môže byť otázkou skupiny, ktorú vycvičí nejaká fanatická organizácia, alebo dokonca jedného vyšinutého, ale nadaného jednotlivca.

SkryťVypnúť reklamu
Súvisiaci článok Umelá inteligencia sa naučila vyvíjať samú seba Čítajte 

Koniec koncov narastajúca zložitosť a špecializácia sa začínajú podobať na paradox evolúcie, ktorá vysokým zdokonaľovaním organizmov vzhľadom na prostredie, v ktorom žijú, ich súčasne odsudzuje na zánik, ktorý spôsobí nečakaná zmena tohto prostredia. A v tom vidím ďalšie nebezpečenstvo, keď predĺženým nástrojom evolúcie sa stala technológia, ktorá nás na jednej strane urobí mimoriadne zraniteľnými, ak sa podmienky, ku ktorým nás pripútala, nečakane zmenia, a na strane druhej musí byť kŕmená obmedzenými prírodnými zdrojmi planéty. Práve environmentálny kolaps môže byť na začiatku nášho konca. Existujú metódy ako takémuto vývoju predísť, ale žijeme, žiaľ, vo svete, kde základnou hodnotou je zisk založený na spotrebe a pri tomto trende problém uvidíme, až keď sa už stane.

SkryťVypnúť reklamu

Marek Husárik,

astronóm, Astronomický ústav SAV

Jediný výdobytok, ktorý má síce niekoľko desiatok rokov od svojho zrodenia, ale je každým rokom viac a viac modernejším, a podľa mňa je najnáchylnejším na zneužívanie, je internet a prostredníctvom neho enormná sila šírenia digitálnych médií, osobných dát a metadát, dezinformácií atď. Domnievam sa, že žiadna zbraň alebo choroba nenarobí viac škody ako presne mierená informácia. Nielen odosielateľ a adresát sú podstatní, ale aj samotná cesta medzi nimi je dôležitá. Mám stále obavu, že aj napriek heslám, kryptovaniu, šifrovaniu a neviem čomu všetkému kritická informácia nemusí nájsť svojho adresáta, dostane sa k niekomu inému alebo príde pozmenená.

Denne sme presycovaní kvantami údajov, zväčša neužitočných. Ani si neuvedomujeme, koľko času nám jalové informácie ukrajujú zo života.

astronóm marek Husárik

Samotná "sloboda šírenia informácií" dáva neskutočný priestor prehovoriť kdekomu, manipulátorom, psychopatom, samozvaným odborníkom. Do istej miery im dáva anonymitu, cez ktorú útočia, hejtujú, získavajú peniaze, klamú, opakujú stokrát požuté. Sme svedkami rastúceho trendu šírenia neprávd, hoaxov, proti ktorým bojujú už veľké spoločnosti v oblasti sociálnych sietí. Zatiaľ nie so žiadúcim efektom. Denne sme presycovaní kvantami údajov, zväčša neužitočných. Ani si neuvedomujeme, koľko času nám jalové informácie ukrajujú zo života. Touto cestou by som chcel požiadať ľudí, aby si informácie overovali z viacerých zdrojov alebo sa na ne pýtali skutočných odborníkov. Radšej spraviť krok navyše po pevnej zemi ako krok do prázdna.

SkryťVypnúť reklamu

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Verejnosť očakáva zmenu.

Pri klíme očakávame od ľudí viac ako pri rozpočte.


3 h
Predaj áut so spaľovacími motormi by sa mohol v Európskej únii skončiť v roku 2035.

Rokovali o balíku Fit for 55.


22 h
davka

Prečo mnohí kresťania prijímali a prijímajú mladý vek Zeme?


29. jún

Obľúbený sci-fi koncept skúma seriózna fyzika.


a 1 ďalší 29. jún
SkryťZatvoriť reklamu