SME
Sobota, 24. august, 2019 | Meniny má Bartolomej

Ako môžete bojovať proti klimatickej zmene? Radia slovenskí vedci

Vedci radia v pravidelnej ankete.

Člen pohotovostnej pracovnej jednotky pri hasení požiaru neďaleko dediny Cardigos v strednom Portugalsku v nedeľu 21. júna.Člen pohotovostnej pracovnej jednotky pri hasení požiaru neďaleko dediny Cardigos v strednom Portugalsku v nedeľu 21. júna.(Zdroj: TASR/AP)

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Denník SME bude pravidelne oslovovať panel zložený z niekoľkých desiatok vedcov, výskumníkov a inovátorov zo Slovenska. Vedcov a vedkýň sa pýtame na názor na rôzne spoločenské či kultúrne otázky. Požiadali sme ich o odpovede písané ako názor na tému a ich odpovede zverejňujeme v plnom znení.

Účastníci panelu môžu a nemusia na konkrétnu otázku odpovedať. Zloženie účastníkov ankety sa preto môže pri každej otázke mierne meniť. Odpovede na otázky by mali vychádzať približne dva razy za mesiac.

Vedci tentokrát odpovedajú na otázky:

Kto a akými opatreniami môže prispieť k zmierneniu klimatickej zmeny? Môže zvrátiť klimatickú zmenu aj jednotlivec?

Milan Lapin

klimatológ, Katedra astronómie, fyziky Zeme a meteorológie, FMFI Univerzita Komenského v Bratislave

Klimatické zmeny majú aj prirodzené príčiny, tie sa nedajú ovplyvniť. Ovplyvniť môžeme ale klimatickú zmenu spôsobenú ľudskou činnosťou, hlavne redukciou emisie skleníkových plynov do atmosféry a zlepšením starostlivosti o krajinu.

Na spomalenie klimatickej zmeny je potrebná predovšetkým dohoda politikov (vlád) všetkých krajín na Zemi, pretože v prípade realizácie týchto opatrení iba v niektorých krajinách by mohlo dôjsť k nespravodlivosti v ekonomickom a sociálnom rozvoji dotknutých krajín.

Na prvom mieste je uplatnenie moderných technológií šetriacich energiu, tovary a suroviny, na druhom mieste zmena spotrebiteľského správania obyvateľov, na treťom opustenie využívania fosílnych palív (uhlie, ropa a zemný plyn) a ich nahradenie obnoviteľnými zdrojmi energie, na štvrtom mieste zlepšenie starostlivosti o krajinu.

Článok pokračuje pod video reklamou

Jednotlivec má najmenej tri možnosti ako zmierniť priebeh klimatickej zmeny:

  1. Voliť takých politikov, ktorí majú v programe opatrenia na zmiernenie klimatickej zmeny.
  2. Aktívne prispieť svojim spotrebiteľským správaním a starostlivosťou o krajinu na znižovanie emisie skleníkových plynov do atmosféry (kupovaním kvalitných a nevyhnutných tovarov s dlhou dobou využívania a nevyhnutných služieb, redukciou cestovania dopravnými prostriedkami s vysokou emisiou skleníkových plynov, takou úpravou obydlí, aby sa znížila spotreba energie na vykurovanie, klimatizáciu, iné spotrebiče a produkciu úžitkovej teplej vody zo zdrojov energie na báze fosílnych palív, starostlivosťou o vegetáciu a vodné zdroje na svojom pozemku, redukciou a triedením odpadu.
  3. Pôsobením na ostatných ľudí vo svojom okolí, aby sa tiež správali podľa bodu 2.

Pavol Faško

klimatológ, Slovenský hydrometeorologický ústav

Ekonomicky vyspelé štáty majú viac možností. Len jeden z príkladov. Verejná doprava by mohla brzdiť rýchly nárast individuálneho motorizmu.

Mám praktické skúsenosti s možnosťami využívania verejnej dopravy u nás. Až na malé výnimky (napríklad integrovaný dopravný systém v Bratislavskom samosprávnom kraji), sa človek po skúsenostiach s verejnou dopravou u nás, veľmi pravdepodobne rozhodne pre individuálnu dopravu. Toto nie je správny trend. V tomto máme na Slovensku priestor na zlepšovanie a realizovanie opatrení.

Jednotlivec klimatickú zmenu nemôže zvrátiť, ale môže prispievať svojim životným štýlom k zmierňovaniu jej dôsledkov. Opäť využijem ako príklad ekonomicky vyspelé štáty. Tam sa ľudia môžu rozhodnúť ako spotrebitelia, čo budú nakupovať, ako veľa budú nakupovať, pričom môžu uvažovať, ako bol ten výrobok vyrobený a či je pre nich až taký dôležitý, že si ho musia kúpiť.

Myslím si, že v tomto zmysle, máme v racionálnom uvažovaní určite rezervy a trochu viac skromnosti by v určitých situáciách bolo prínosom.

Andrea Straková Fedorková

chemička, Katedra fyzikálnej chémie Prírodovedeckej fakulty na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Keďže populácia Zeme stále rastie a dopyt po surovinách, potravinách a energii tiež, práve príspevok každého jednotlivca môže pomôcť pri zvrátení klimatických zmien. V zásade platí, že nové environmentálne technológie a výrobky sú zväčšia drahšie ako tie bežné používané a práve tu môže masový záujem znížiť ich cenu.

Ďalším zaujímavým riešením, ktoré už teraz funguje vo viacerých mestách, sú zdieľané dopravné prostriedky. Podobne by sme mohli darovať aj potraviny, ktorými vo všeobecnosti veľmi plytváme. Napríklad vo väčších mestách už fungujú chladničky, kam môžete dať jedlo, ktoré nezjete. Takisto nákup od lokálnych dodávateľov prispieva k znižovaniu emisií. To všetko a mnoho ďalších riešení nie sú žiadnymi novinkami, ale efektívne budú fungovať, až kým sa zapojí dostatočné množstvo ľudí.

Ak si každý z nás povie, že to nemá zmysel, a že ako jednotlivec nič nezmôže, tak to bude stále len horšie. Nehovoriac o recyklácií, šetrení vodou či energiou. Stačí začať maličkosťami, ktoré robíme každodenne a ani si to neuvedomujeme. Nemusíme hneď stavať nízko nákladové domy, budovať veľké solárne či veterné elektrárne. Stačí nájsť kompromis medzi existujúcimi technológiami a novými ekologickými riešeniami.

Nie všetky technológie sa dajú hneď aplikovať všade. Musíme vždy zvážiť celkový dopad na životné prostredie a návratnosť nových ekologických riešení. Ak chceme žiť v civilizovanom svete, musíme nejakým spôsobom vyrobiť energiu, vypestovať potraviny či spracovať odpad a to sa nedá urobiť bez celkového dopadu na životné prostredie. Ale vždy musíme nájsť ten právny postup, tak aby bol tento dopad čo najnižší. A v prvom rade musí každý začať od seba, aj keď len malými krokmi, ale vždy to má zmysel.

Osobne si myslím, že by pomohlo, keby sme viac vedeli využívať odpad. Postupy uskladňovania, spaľovania či recyklácie sa asi veľmi nezmenia. No možno by pomohla lepšia separácia. Nové separačné linky, ktoré by roztriedili rôzne druhy odpadu, aby sa ten mohol lepšie využiť. Aby sa z odpadu stala surovina, ktorá sa bude dať čo najefektívnejšie spracovať.

Iveta Vasková

dekanka Fakulty materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach

K zmierneniu klimatických zmien a dopadov môže prispieť každý z nás, od Európskej komisie, ktorá pripravuje stratégie; Joint Research Centre, ktoré zbiera, verifikuje a vyhodnocuje dáta a na ich základe sa rozhoduje; vlády jednotlivých krajín, ktoré pripravujú momentálne národné koncepty šité na lokálne odlišnosti; veľký priemyselní hráči, ktorí by mali dávať väčšie časti zo zisku do vývoja a inovácií nových čistejších technológií; mestá a obce rozumnou výstavbou so zeleňou a vodnými plochami; akademická sféra, ktorá vie koncentrovať kritický počet výskumníkov na najpálčivejšie výzvy; školy, ktoré budú vychovávať v duchu lojálneho prístupu k prírode a samozrejme každý jednotlivec citlivým rozhodovacím prístupom.

Predovšetkým sa musia okamžite dohodnúť politici na medzinárodných pravidlách. A potom začať od seba, určite máme veľké rezervy v úsporách, veľmi plytváme energiami – mali by sme používať moderné technológie, moderné spotrebiče, kde ušetríme minimálne 25 percent energie.

Dnes na svete máme veľa produktov, dopravných prostriedkov, ktoré sú veľmi zastaralé a s veľmi vysokou spotrebou pohonných hmôt, tovarov na krátkodobé použitie – je to v rozpore so zásadami ochrany klímy a životného prostredia. Pomohol by zákaz výroby tovarov na jedno použitie a nekvalitných tovarov na krátkodobé použitie, pretože na ich výrobu spotrebujeme také množstvo surovín a energie ako na ostatné kvalitné výrobky. Každý z nás by sa mohol pozrieť aj na svoju uhlíkovú stopu, zamyslieť sa kde je možné urobiť opatrenia na ich redukciu.

Ide o strašne veľa maličkostí, ktoré ovplyvňujú nepriamo klimatické pomery, ale sumárne môžu mať podstatný efekt. Napríklad necestovať sám autom na dlhé vzdialenosti (vždy plné auto), nezapínať klímu na celé dni aj keď nie sme v miestnosti (v tomto termodynamika nepustí a na vychladenú miestnosť je potrebná energia, ktorá sa v našej krajine zväčša vyrobí spaľovaním uhlia, biomasy, dreva, čo dodáva zvýšené emisie), prechádzať čo najviac na solárnu výrobu teplej vody a elektrickej energie v priebehu roka, produkovať menej komunálneho odpadu (menej spaľovania) atď.

Peter Markoš

fyzik, katedra experimentálnej fyziky, FMFI UNIBA

Politici zmenou pravidiel fungovania spoločnosti: daňovými úľavami a dotáciami pre enviroprogramy (napríklad pre "zelenú" energiu) a naopak vyšším daňovým zaťažením pre producentov oxidu uhličitého. Elimináciou najväčších producentov CO2 , podporou hromadnej dopravy. Podporou riešení aktuálnych problémov v poľnohospodárstve (vysychanie pôdy, úbytok vody v krajine) a v energetike. Podporou výskumu – enviromentálneho, poľnohospodárskeho, technologického (nové zdroje energie). Zmenou hodnotenia ekonomickej návratnosti investícií. Aktívnym celosvetovým dialógom.

Vedci vytrvalým zrozumiteľným informovaním o podstate problému, hľadaním nových technológií umožňujúcich redukciu znečistenia a produkcie skleníkových plynov. Riešením súčasných a budúcich enviromentálnych problémov – výroba energie a jej úspory, nedostatok vody, zmena poľnohospodárskych plodín, nové technológie pri stavbe budov...

Voliči výberom zodpovedných politikov na všetkých úrovniach správy.

Klimatická zmena sa pravdepodobne zvrátiť nedá, dá sa len oslabiť jej negatívny dopad na náš život a predovšetkým na život našich potomkov. K tomu svojou troškou môže prispieť každý.

V prvom rade záujmom o vec. Ak viem, že tvorba CO2 spôsobí nevratné zmeny prostredia, zdá sa mi prirodzené pokúsiť sa ju obmedziť. Napríklad elimináciou lietania (naozaj sme šťastnejší, keď dovolenkujeme na Maledivách alebo trávime weekend v Londýne?) Voľbou vhodného auta (elektrické? hybrid? žiadne?) a jeho opatrným používaním. Redukciou vlastnej spotreby a tvorby odpadu, podporou alternatívnych zdrojov elektriny. Zveľadením bývania, investíciou do alternatívnych zdrojov energie.

Všetko toto zasiahne do životného štýlu a nedá sa direktívne predpísať. Majme však na pamäti, že aj naši predkovia by mali veselší život, keby na staré kolená predali svoje role a za utŕžené peniaze si užili veselú starobu – aj im by sa páčili dovolenky v zahraničí, prečo nie? Namiesto toho svoje hospodárstva zveľaďovali. Mysleli na budúcnosť svojich detí. Prečo by sme my mali byť horší?

Jednotlivec má volebné právo. Za seba poviem, že žiadna polická strana, žiadny politik bez zodpovedného ekologického programu u mňa nemá šancu.

Michal Fečkan

matematik, Katedra matematickej analýzy a numerickej matematiky, FMFI UNIBA

Podstatu môjho pohľadu na túto tému som vyjadril v predošlej ankete o klimatických zmenách, kde som ale nekonkretizoval opatrenia. Jednoznačne zodpovednosť je na štáte, aby kontroloval dodržiavanie už existujúcich zákonov. Napríklad, mohla by byť posilnená zelená polícia, aby mohla ráznejšie vyhľadávať čierne skládky po Slovensku a konať promptne. Tu by ale štát nemal byť len represívny, ale aj konštruktívny s tým, že by finančne pomohol obciam odstrániť takéto skládky ako aj pri odvoze nového odpadu.

Tiež by pomohlo zhustenie kamerového a monitorovacieho systému, čím by sa znížila anonymita páchateľov. Potom treba v školách viac učiť o zodpovednosti jednotlivca za okolitú prírodu, napríklad zapojiť žiakov do zelených hliadok a pomôcť vyčistiť svoju obec. Nemalo by to byť na základe nejakej ideológie, ale samozrejmosti a dobrovoľnosti. No a ja ako jednotlivec môžem prispieť tým, že nebudem znečisťovať svoje okolie a budem triediť odpad.

Potom zúčastňovať sa volieb, lebo len tak viem ovplyvniť činnosť štátu vo svoj prospech. Tiež si uvedomujem, že Slovensko vyzerá teraz také, akí sme my. Je to náš obraz, nášho myslenia a konania, je to naša súčasnosť. Ale som rád, že môžeme sa v našej demokracii o tomto rozprávať a že to chceme zlepšiť. Ale to sa zmení len vtedy, ak sa zmeníme aj my. Ak budeme naďalej vyhadzovať smeti za obec, tak to asi budú robiť aj naše deti, pričom v škole môžu mať dobré ekologické vzdelávanie.

Ako okamžité opatrenia som navrhol hore, lebo odvolávať sa na svedomie a zodpovednosť jednotlivca nestačí. Vidím to počas prechádzok v lese, kde sú porozhadzované smeti, ktoré už robí nie len moja generácia ale aj mladšia. Stále ale verím, že väčšina obyvateľov Slovenska má kladný vzťah k svojej krajine.

Tatiana Kluvánková

vedúca oddelenia Strategických environmentálnych analýz pri Ústave
ekológie lesa SAV a SLOVAKGLOBE spoločného pracoviska SAV a STU

Odvolávať sa na úlohu štátov a politiky v zmierňovaní dopadov klimatickej zmeny považujem za alibizmus. Na 50 percentách zvýšení obsahu CO2 v atmosfére za dobu dvesto rokov máme zásadný podiel a schovávať sa za individuálnu anonymitu je neochota meniť a nedôvera vo vlastné schopnosti.

Okrem zapnutia klimatizácie nám v horúcich letných dňoch dáva tému na zamyslenie. Meniť svoje návyky a správanie k uhlíkovej neutralite je prijateľné tak pre firmy ako i každého z nás. Hybridné automobily, recyklácia, chladiaca funkcia zelene v mestách, elektrifikácia verejnej dopravy až k prírode blízkemu lesníctvu, zadržiavaniu vody v krajine či inovačným technológiám na zadržiavanie uhlíka v prírodnom prostredí najmä lese sú dnes už dostupnou alternatívou. O viacerých opatreniach, napríklad výsledkoch nášho výskumu v klimatickom manažmente zelene v mestách, som písala i v mojom predchádzajúcom príspevku na tému: Zvládne ľudstvo výzvu zmeny klímy a udrží globálne oteplenie pod 2. stupne Celzia?"

Zníženie uhlíkovej náročnosti si okrem technológií vyžiada našu ochotu zmeny a koordináciu záujmov. Zodpovednosť za splnenie záväzkov ochrany klímy je kolektívnym statkom. Zmena správania, ak má dosiahnuť dlhodobý účinok, musí byť na úrovni jednotlivca dobrovoľná a teda zlepšiť kvalitu života a podnikania. Úloha politiky ale i firiem je hľadať motivačné nástroje na dosiahnutie zmeny správania v prospech nízkouhlíkových prístupov v dlhodobom časovom horizonte.

Anna Bérešová

Centrum biológie rastlín a biodiverzity SAV

Klimatická zmena je globálny a komplexný jav. K zmierneniu dopadov môžeme prispieť pri vykonávaní profesie, v mojom prípade ide o vedeckú činnosť, ale i v civilnom živote. V práci sa venujem živej prírode. Skúmame a dokumentujeme biodiverzitu lišajníkov na prírodných a prirodzených lokalitách z evolučného a ekologického hľadiska, pretože chceme pochopiť procesy, ktoré ju formovali, chceme pochopiť ich úlohu vo fungovaní ekosystémov. Okrem toho sa venujeme aj ekosystémovým službám epifytických lišajníkov.

Na príklade jamkatca pľúcneho sme ukázali, koľko vody dokáže zachytiť v lese tento jeden organizmus žijúci na kôre stromov, ako zmena štruktúry porastu dokáže ovplyvniť jeho anatómiu (redukovanie fotosyntetizujúcej riasovej vrsty), a následne znížiť schopnosť fotosyntetizovať, ako aj zadržiavať vodu. Výskyt tohto lišajníka v Európe, najmä v strednej časti, Slovensko nevynímajúc, rapídne poklesol v priebehu 20. storočia. Krásne položky veľkých stielok sú z minulosti známe z Malých Karpát, dokonca z Lamača, ktorý je dnes súčasťou Bratislavy, z východného Slovenska z lesov v nadmorskej výške pod dvesto metrov.

Toto všetko je minulosť. Dnes jamkatca pľúcneho nájdeme najmä v prírodných rezerváciách v horských oblastiach. Výsledky našej vedeckej práce sú k dispozícii verejnosti a decíznym orgánom na to, aby s nimi pracovali, a v súčasnosti aj v kontexte krokov k zmierňovaniu klimatických zmien. Poukazujú na význam uváženého hospodárenia s našim prírodným bohatstvom.

V prípade takého komplexného javu, akým je klimatická zmena ovplyvňujúca geobiosféru Zeme, teda živé organizmy, zemskú kôru, pôdu, vodu, ovzdušie, vďaka ktorým môžeme existovať je dôležitým a zásadným krokom, aby sme si ako jednotlivci túto závislosť uvedomovali a mysleli na ňu v našom každodennom konaní. Prirodzene a automaticky.

Samuel Kováčik

Vedátor_sk

Odporúčanie konkrétnych riešení nechám na odborníkov, napríklad klimatológov. Nezabúdajme, že ide o globálny problém a ten sa musí riešiť na globálnej úrovni. Dôležitým, nie však jediným, krokom bude zníženie emisií oxidu uhličitého. Na to čiastočne potrebujeme zdokonaliť obnoviteľné zdroje (napríklad efektivitu solárnych panelov) a zároveň zapojiť neemisné zdroje energie, ktoré už máme k dispozícii (napríklad jadrovú energiu, ktorá má u mnohých nezaslúžene zlú povesť, čiastočne kvôli Černobyľu, ktorý zďaleka neodpovedá dnešným štandardom).

Jednotlivec klimatickú zmenu sám nezvráti, ale môže prispieť svojou trochou. Veľká časť problému je spôsobená prehnanou spotrebou a tú môžeme obmedziť práve na osobnej úrovni. Kupujem si veci, lebo ich potrebujem, alebo preto, že chcem ukázať (napríklad aj sebe), že si ich môžem dovoliť? Priložiť ruku k dielu je dobrý spôsob, ako sa z negatívnych vyhliadok na budúcnosť nezblázniť.

Klimatická zmena nie je jediným problémom, ďalším je aj znečistenie prostredia a ničenie biodiverzity. Tu môžeme pomôcť aj lokálne – priateľka chodí raz za týždeň do neďalekého parku, kde pozbiera nafúkané smetie. Okrem iného to ľuďom vysiela signál, že sa o svoje okolie máme starať (a myslím, že to postupne zaberá).

Ján Baláž

vesmírny konštruktér, Ústav experimentálnej fyziky SAV

Naša civilizácia žije vo fyzikálnom prostredí, ktoré sa utváralo niekoľko miliárd rokov a počas tejto nesmierne dlhej doby sa tiež akumulovala slnečná energia do fosílnych palív. A zrazu sa tu zjavil človek, ktorý si hovorí "Homo sapiens" a chce túto energiu neracionálnym živelným spôsobom vymrhať za nepatrný zlomok tejto doby.

Obávam sa, že všetky tie málo účinné, nedodržiavané či ignorované klimatické politické summity, deštrukčné aktivity konšpirátorov spochybňujúcich vplyv človeka na klimatické zmeny, extenzívny rozmach automobilizmu, leteckej dopravy a armádnych aktivít, spoľahlivo vedú ku katastrofickému vývoju.

Slová klasika: "Človek sa začne správať rozumne, až keď vyčerpá všetky ostatné možnosti" sú síce vtipné, ale stále viac desivé. Kedy vlastne pochopíme, že sme tie "ostatné možnosti" už vyčerpali? Živelnosť v správaní ľudí sotva zvládneme, skôr treba urýchliť získanie bohatého zdroja ekologicky čistej energie.

Osobne som presvedčený, že k zmierneniu klimatickej zmeny by najviac prispelo zvládnutie riadenej termonukleárnej fúzie. Je to úloha technologicky veľmi náročná, verím však, že zvládnuteľná a malo by sa jej venovať viac pozornosti a prostriedkov.

"Izolovaný jednotlivec" je samozrejme štatisticky bezvýznamný, avšak civilizácia pozostáva z obrovského množstva jednotlivcov a najmä komunikačných väzieb medzi nimi. V oblasti ekológie je veľmi dôležité príslušné vzdelávanie každého jednotlivca už od útleho veku, komunikačné väzby v dnešnej dobe navyše nesmierne rastú s rozvojom informačno-komunikačných technológií, najmä internetu. Takto aj jednotlivec môže ovplyvňovať veľké masy ľudí, ak je komunikačne zdatný a zameria sa na ušľachtilé ciele v oblasti ohrozeného životného prostredia.

Populárny youtuber môže cez vtipné či sugestívne virálne video, fotografiu či literárne dielo ovplyvniť viac ľudí ako politici svojimi rečami či nenaplnenými sľubmi.

Michaela Bačíková

výskumníčka UX, vedúca Laboratória informačných systémov na Katedre počítačov a informatiky, Technická univerzita v Košiciach

V prvom rade by to mala byť investícia do osvety, vzdelania. Na Slovensku je uvedomelosť a povedomie o klimatických zmenách a triedení odpadov stále pozadu oproti iným krajinám, svedčí o tom aj podiel separovaného odpadu u nás oproti západným štátom.

Vo veľkých mestách, ako sú Košice alebo Bratislava, sa situácia pomaly zlepšuje, no v menších mestečkách a dedinkách vídam vždy po zime odpadky pohádzané do riek, okolo ciest, zachytené v stromoch a kríkoch, prípadne plasty ľudia rovno spaľujú doma v peciach. A nie sú to iba neprispôsobiví občania, sú to bežní ľudia. Sú to obce, kde napríklad nie je zavedená kanalizácia a ľudia, ktorí tento odpad vyhadzujú do potokov alebo spália, zjavne netušia, že sa im to môže vrátiť v mikroplastoch napríklad v pitnej vode, v rybách alebo v toxickom ovzduší. A to je iba špička ľadovca.

Veľmi veľa ľudí pozerá dnes televíziu, ktorá môže byť veľmi silným prostriedkom na ovplyvnenie tejto situácie dobrým smerom. Nestačí iba vysielať reklamy o tom, aké opatrenia robí Ministerstvo životného prostredia, to sa bežných ľudí priamo nedotýka. Je potrebné z toho spraviť životný štýl. Aby si ľudia nemysleli, že triediť odpad je trápne a že to nemá žiadny význam. Aby nebrali cestovanie automobilom ako vyšší životný štandard, ale aby sa naučili ekologicky ho využívať. Aby bolo moderné žiť ekologicky. Ale zároveň, aby chápali, že žiť ekologicky neznamená žiť lacno. Že je rozdiel medzi slovom ekologický a ekonomický. V takom Singapure, najekologickejšom meste sveta, je život poriadne drahý, no zelený.

A najviac zo všetkého je potrebné ľuďom prezentovať dôsledky neekologického správania sa pre nich samých, alebo pre ich blízkych - nie pre "planétu", "prírodu", alebo pre "nejaký oceán", ktorý je "tam kdesi ďaleko". Musí to byť namierené na nich samých, inak to nebude mať žiadny význam. Je to, ako keď vás niekto núti učiť sa matematiku, ale nepovie vám, na čo vám to bude v živote dobré.

Osvetu a vzdelanie v tomto smere vidím ako základný kameň úrazu. Aj preto veľmi pozitívne vnímam hnutie Fridays for future vo svete aj u nás, pretože naše deti klimatické zmeny postihnú najviac a toto hnutie pomáha túto osvetu šíriť. Veľmi ma teší, že títo mladí, vzdelaní ľudia, rozumejú veciam do hĺbky, a práve to ich prinútilo vyjsť v piatky do ulíc a protestovať za zmenu, či [cez víkend do prírody pratať odpad].

Druhý bod, veľmi dôležitý, je investícia miest a obcí do mestskej/obecnej zelene a opatrení, ktoré znižujú odparovanie vody zo zeme. V Košiciach napríklad vznikli električkové trate, ktoré v zemi udržujú vlhkosť a ochladzujú tak v lete prehriate prostredie ciest. Budujme fontány a parky a nerúbme stromy na úkor obchodných domov a parkovísk. Každý stavebný projekt by mal mať schválené ekologické opatrenia voči prostrediu, v ktorom sa bude budovať. A to neznamená iba vysadiť pár stromov do obrovského betónového parkoviska.

A tretí nemenej dôležitý bod je znižovanie automobilovej dopravy. Investície do bicyklovej, autobusovej, vlakovej a električkovej dopravy sa vrátia v podobe ekologickejšieho prostredia a menej preplnených ciest. V Košiciach napríklad veľmi chválim aktivitu spoločnosti Antik, ktorá tu zaviedla bikesharing a dúfam, že arzenál bicyklov rozšíria nielen v Košiciach, ale aj v iných mestách na Slovensku. S problémom úzko súvisí aj už spomínaná osveta. Ráno pri ceste do práce vídam väčšinu vodičov v autách sediacich úplne samých.

Posledný problém sa týka ekologickej stopy, ktorú robia spoločnosti a výrobcovia. Každá vec, ktorú si dnes kúpime v obchode, robí ekologickú a odpadovú stopu. Daň z ekologickej stopy by mohla tento problém aspoň čiastočne ovplyvniť.

Európska únia musí taktiež viac tlačiť na ostatné štáty, aby robili niečo pre klimatickú zmenu. Je to zložité, pretože všetko je to postavené na dobrovoľnej báze. No opäť si myslím, že ak by sme všetci viac chápali dôsledky, mohli by byť veci inak a našou prioritou pri voľbách by nemuseli byť iba prázdne sľuby, ale aj program týkajúci sa ekologických opatrení.

No a či môže klimatickú zmenu zvrátiť aj jednotlivec? Niekde som čítala taký pekný výrok, ktorý to vystihuje: Veď je to iba jedna plastová fľaša (povedalo si šesť miliárd obyvateľov). Štát či obce môžu robiť akékoľvek opatrenia, no ak sa zmena nezačne robiť zdola, nemusíme klimatické zmeny zvrátiť včas.

Každý musí začať v prvom rade sám od seba, je veľké množstvo vecí, ktoré môžeme urobiť. Začať efektívnejšie využívať automobil (necestovať každý deň sám, jazdiť šetrne), využiť iné spôsoby dopravy, nežiť konzumne, pretože dnes takmer všetko, čo si kúpime, robí vo svete uhlíkovú aj odpadovú stopu. Kupovať lokálne výrobky a potraviny, nie také, ktoré sem musia docestovať cez polovicu sveta. Separovať odpad. Vo voľbách voliť kandidátov, ktorí sa venujú ekologickým a klimatickým opatreniam. Vzdelávať sa v problematike, aby sme rozumeli, že nový projekt, ktorý sa tvári, že je ekologický, celkom ekologický byť nemusí a aby sme vedeli podporiť naozaj ekologické riešenia.

Bez uvedomelosti sa ani lístok nepohne. A ak budeme čakať, že to za nás spraví "niekto iný", nestane sa nič. My sme ten "niekto iný".

Peter Szolcsányi

chemik, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave

Len my všetci, nikto iný to za nás neurobí. Planétu Zem máme len jednu a je len na nás, či sa na nej bude dať normálne žiť aj v budúcnosti. Každý jeden človek predsa môže vysadiť strom, rozumne hospodáriť s vodou, nemrhať jedlom, energiou a palivami, kompostovať čo sa dá, separovať odpad a recyklovať druhotné suroviny, ako aj množstvo ďalších jednoduchých vecí, ktoré v konečnom dôsledku spomalia nežiaduce klimatické zmeny zapríčinené primárne ľudskou činnosťou. A rozumní politici a vlády dokážu kvalitnou legislatívou účinne motivovať obyvateľov, firmy, aj korporácie k rozumnému správaniu. Už len takých nájsť...

Peter Celec

lekár a vedec, Lekárska fakulta UK v Bratislave

Nie som expert na túto problematiku, ale som presvedčený o tom, že riešením nie sú obmedzovanie sa v lietaní alebo používaní automobilov. Myslím, že je nereálne očakávať, že budeme všetci používať len autobusy so solárnym elektro-pohonom.

Naopak, aktuálna štúdia o dôsledkoch potenciálneho zalesnenia veľkých plôch by mohla ukázať správny smer. Každopádne, budú to vedci, ktorí prídu s efektívnymi riešeniami, o ktorých možno teraz ani netušíme. A budú vedci - jednotlivci, malé skupiny. Z ich nápadov potom budeme profitovať všetci. Podobne ako pri riešení doteraz v podstate všetkých problémov. Na to by sme nemali zabúdať pri určovaní priorít, rozdeľovaní zdrojov a hlavne pri rozhodovaní vo voľbách.

Slavomír Adamčík

Centrum Biológie rastlín a Biodiverzity SAV

Klimatická zmena prináša trvalé zmeny v ekosystémoch. Zvlášť nebezpečné je zvyšovanie teploty a znižovanie ročných uhrnných zrážok, pripadne nepravidelnosti v zrážkach voči dlhodobému priemeru. Nastávajú nevhodné životné podmienky a ústup niektorých druhov z ich pôvodného areálu. Chýbajúce druhy v ekosystéme menia jeho fungovanie a sú nahrádzané často inváznymi organizmami prehlbujúcimi jeho degradáciu. Preto treba hľadať efektívne manažmentové postupy, ktoré zvýšia odolnosť prirodzených a poloprirodzených agrárnych a lesných ekosystémov a pritom umožnia aj efektívne hospodárske využitie krajiny.

Už teraz sledujeme zvyšujúci sa podiel škodlivých parazitických a konkurenčných organizmov, zvyšujúce sa nároky na ochranu porastov, zvyšujúcu kontamináciu potravín reziduálnymi molekulami po chemickom ošetrení a vysychanie či znehodnocovanie vodných zdrojov. Voda a zdravé potraviny sa stávajú najdôležitejšími spoločenskými témami.

Pre udržanie zásob vody bude potrebné zastaviť výsadbu a šírenie nepôvodných drevín v lesných porastoch, minimalizovať ťažbu v lesných ekosystémoch, efektívne a šetrné využiť lúčne a pasienkové porasty. V poľnohospodárstve je potrebné zamerať sa nie na množstvo ale kvalitu potravín s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj a potravinovú samostatnosť krajiny. Je potrebná podpora rozmanitosti a striedania plodín, a kontakt agrárnych plôch s prirodzenými biotopmi slúžiacimi ako bariéra pre šírenie chorôb a útočisko pre užitočné opeľovače, predátori a symbiotické organizmy.

Jednotlivec môže svojou činnosťou motivovať kolektív a kolektív vie zmeniť názor spoločnosti, ktorá reguluje aktivity a pravidlá využitia krajiny. Oblasť, kde rozhodujú jednotlivci je veda a veda potrebuje podporu spoločnosti. Potrebujeme skúmať klimatickú zmenu, pochopiť jej vplyv na ekosystém a toto nám pomôže nájsť vhodné spôsoby využitia krajiny a zmierniť nepriaznivé vplyvy.

Klimatická zmena, trvalo udržateľný rozvoj a zdravé potraviny sú priority v oblastiach výskumu Centra Biológie rastlín a Biodiverzity SAV. Žiaľ nedostatočná podpora vedy na Slovensku a nezdravé konkurenčné prostredie znižujú pravdepodobnosť získania dostatočných prostriedkov aj pre excelentné tímy na minimum. Toto môže takisto zmeniť jednotlivec - politik.

Jakub Šimko

Fakulta informatiky a informačných technológií STU v Bratislave

Štát má prostredníctvom investičných stimulov a výskumných grantov obrovský priestor podporiť aktivity smerujúce k znižovaniu emisií. Podpora uhlíkovo čistej dopravy a výroby elektrickej energie by mala byť samozrejmosťou. Rozmenené na drobné to však neznamená len budovanie infraštruktúry, ale napríklad aj výskum a vývoj informačných technológií.

Horúcou výskumnou témou je dnes napríklad efektívne automatické riadenie elektrických sietí do ktorých je zapojených nielen množstvo odberateľov ale aj dodávateľov. Pozornosť bude treba venovať aj zmierňovaniu dopadov klimatických zmien. Tu budú významnými hráčmi mestá a obce.

Asi najdôležitejšou oblasťou v našich podmienkach bude hospodárenie s vodou spolu s udržiavaním zelene ako účinnej "klimatizácie". Aj tu budú zrejme najdrahšie infraštruktúrne projekty na zadržiavanie vody v krajine či využívanie úžitkovej vody. Popritom si však nájdu uplatnenie aj menej nápadné riešenia, napríklad senzorové siete poskytujúce detailné informácie o stave zelene, vzduchu a pôdy, na základe ktorých sa bude automaticky riadiť zavlažovanie.

Ako jednotlivci si musíme uvedomiť, že nikto za nás klimatickú zmenu nezvráti. Aj keby boli všetky zmeny vedené "zhora", zmenu nášho životného štýlu jednoznačne budú vyžadovať. Odpoveď teda znie áno, prispieť nielenže môžeme, ale budeme musieť. Nečakajme však na "musieť". Z dobrovoľnej zmeny má človek nakoniec aj tak väčšiu radosť.

Stratégia? Najskôr o sebe nazbierajte dáta (dnes veľmi populárna aktivita). Potom vypočítajte svoju osobnú uhlíkovú stopu a identifikujte veci, ktoré k nej najviac prispievajú. Postupne na nich začnite pracovať. Snažte sa vysporiadať s tými významnými, no nepohrdnite ani rýchlymi víťazstvami, hoci budú malé. Napríklad: nakupujte lokálne a sezónne potraviny, plánujte trochu a nevyhadzujte jedlo (zbytočná výroba = zbytočné emisie). Vytrénujte sa na väčšie zmeny. Čakať vás totiž budú ďalšie veci, pri ktorých už bude vaše ego výrazne protestovať: jesť menej mäsa, menej jazdiť autom, zásadne menej lietať...

Eva Zahradníková

botanička, Katedra botaniky PriF UK

V prvom rade je potrebné klimatickú zmenu prestať ignorovať na najvyššej politickej úrovni a začať konať, lebo už včera bolo neskoro. Na prijatie konkrétnych opatrení na tejto úrovni je potrebné ich konzultovať s celým spektrom odborníkov od klimatológov až po špičkových ekonómov, aby sa dal posúdiť ich skutočný dopad a realizovateľnosť.

Nedá sa očakávať od všetkých ľudí, že sa budú dobrovoľne uskromňovať, preto je asi potrebné nastaviť trhový systém tak, aby boli ekologické riešenia finančne najvýhodnejšie nielen pre bežného občana, ale aj pre veľké korporácie - a zároveň tak, aby to boli skutočne efektívne riešenia, nie iba naoko ekologické. V súčasnosti je to pravdepodobne utopická myšlienka, ale dúfam v systematický a koordinovaný prístup všetkých krajín, lebo inak sa problémy budú iba presúvať miesto ich skutočného riešenia.

Jedným z najväčších zdrojov skleníkových plynov je doprava, no kým budú lacnejšie napríklad paradajky dovážané zo Španielska než lokálne, tak sa budú dovážať. Uhlíková stopa produktu by sa mala odrážať v jeho cene a dôraz by sa mal klásť na lokálnu produkciu.

Ďalšia cesta by mala viesť cez podporovanie efektívnej hromadnej dopravy na úkor individuálnej a postupné obmedzovanie používania fosílnych palív. Najväčším znečisťovateľom je však diaľková letecká doprava, preto bude, bohužiaľ, potrebné jej obmedzovanie, ak chceme efektívne bojovať proti klimatickej zmene. Pre znižovanie uhlíkovej stopy poľnohodpodárstva je zase potrebné obmedzenie živočíšnej výroby na úkor rastlinnej.

Okrem obmedzenia emisií CO2 je dôležité aj jeho viazanie. Tu je jednoznačne najúčinnejším prostriedkom zalesňovanie a ponechávanie starých lesov ako bezzásahových území. Spôsob lesného hospodárenia, keď lesy slúžia ako plantáže na drevo, nie je z hľadiska klimatickej zmeny efektívny, najmä ak sa toto drevo spaľuje. Tým sa viazaný uhlík dostáva späť do atmosféry a vo výsledku sme tam, kde sme boli. Prirodzené lesy v bezzásahových územiach sú najefektívnejšie vo viazaní a zadržiavaní uhlíka.

Hospodárenie s vodou v krajine je ďalšia oblasť, ktorej je potrebné venovať pozornosť, pretože keď sa dostaneme do bodu, že sa kvôli suchu nové lesy nebudú dať založiť a staré uschnú, prídeme o najefektívnejší nástroj viazania uhlíka z atmosféry. Namiesto regulácie vodných tokov a jej rýchleho odvádzania z krajiny je potrebné ju čo najviac zadržať v prirodzene meandrujúcich tokoch riek.

Problém je v tom, že mnohé takého územia sú dnes už zastavané alebo inak využívané (prakticky celá Podunajská nížina), takže bude potrebné nájsť čo najúčinnejší kompromis. V mestách je zase možné nahrádzanie betónových plôch priepustnými materiálmi, aby dažďová voda mohla vsakovať do pôdy.

Zvrátiť klimatickú zmenu asi jednotlivec nedokáže, v rámci možností však môže prispieť svojou snahou. Je mnoho návodov na to, ako žiť ekologickejšie, nebudem preto zachádzať do detailov. Skôr by som spomenula to, že je potrebné si určiť priority a zamýšľať sa nad širšími súvislosťami. Zjednodušene je naším cieľom znížiť svoju uhlíkovú stopu - množstvo emisií CO2 , ktoré sa dostanú do ovzdušia v dôsledku nášho konania.

Čo sa týka vplyvu jednotlivca na klimatickú zmenu, na prvom mieste zostáva doprava a tak najefektívnejšie, čo môžeme urobiť, je obmedzovať svoju uhlíkovú stopu v tejto oblasti. Najväčší efekt má obmedzenie cestovania lietadlom, až za tým je obmedzenie používania auta na úkor verejnej dopravy.

Na druhom mieste sú produkty, ktoré kupujeme a ich uhlíková stopa. Tá zahŕňa emisie pri pestovaní alebo výrobe výrobku a jeho obalu a pri jeho preprave. Najväčší efekt má v tomto smere obmedzenie konzumácie mäsových výrobkov. Nie je to však univerzálne pravidlo, treba sa zamyslieť nad pôvodom toho, čo kupujeme. Napríklad nahradenie domáceho mäsa sójou, ktorá bola vypestovaná na pre tento účel odlesnenom území na inom kontinente a dovezená sem, môže mať presne opačný efekt.

Veľká pozornosť sa v súčasnosti venuje odpadom, najmä plastom. Tu však problém nie je odpad samotný, ale neefektívne využitie zdrojov (dopustili sme, aby vôbec vznikol) a jeho dostávanie sa do prírody, kde nielen že pôsobí neesteticky, ale aj ohrozuje zvieratá, ktoré ho niekedy nevedia rozoznať od potravy. V tomto štádiu však už uhlíková stopa plastu ako takmer nerozložiteľného materiálu končí a nepredstavoval by už problém, ak by sa nedostával tam, kam nemá.

Z hľadiska uhlíkovej stopy je teda viac-menej jedno, či použijete jednorazový obal z plastu alebo z papiera. Efektívnejším riešením je používanie jednorazových obalov obmedziť nezávisle od materiálu. Kúpiť si plátenú tašku je ekologickejšie, ako s každým nákupom používať novú igelitku. Ešte ekologickejšie však je nič nové nekupovať a použiť to, čo už máme doma. Recyklácia zasa zmierňuje neefektivitu využívania zdrojov, no aj tá má svoju uhlíkovú stopu. Ideálne je, ak odpad vôbec nevznikne.

V oblasti vysádzania stromov a šetrenia vodou sa tiež môže uplatniť aj snaha jednotlivca.

Ján Svoreň

astronóm, Astronomický ústav SAV

K zmierneniu klimatickej zmeny môže prispieť každý, ale podľa reálnej moci, ktorou disponuje, rastie zodpovednosť za (ne)prijaté opatrenia. Nie je to však vôbec jednoduché, ak chceme dosiahnuť reálnu zmenu. Nastavenie národnej i
svetovej ekonomiky i nášho myslenia je totiž v priamom rozpore s tým, kde
by sme mali smerovať. Napríklad kupčenie s emisnými povolenkami, dovoz tovarov z krajín, kde sa flagrantne porušujú ekologické normy, neustály tlak na
zvyšovanie spotreby, tzv. morálne opotrebovanie vecí schopných ďalšieho
užívania a podobne. Každý sám si musí odpovedať, či by bol ochotný akceptovať
zníženie (pravdepodobne radikálne) SVOJEJ životnej úrovne v záujme
zachovania priaznivých podmienok pre ďalšie generácie.

Jednotlivec síce môže separovať odpad, nepoškodzovať prírodu, chodiť
bicyklom namiesto auta, ale na ovplyvnenie atmosféry je to málo. Oveľa
účinnejšie je zvoliť do rozhodujúcich funkcií v meste, regióne a štáte
ľudí, ktorí myslia ekologicky a majú reálnu moc a chcú s tým niečo urobiť.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Last minute tipy: Top ponuky na koniec leta
  2. Zaspomínajte si na detstvo s tradičnými pochúťkami
  3. Tajné funkcie áut: vedeli ste o nich?
  4. Najväčšia konferencia o doprave v SR sa už blíži
  5. Barbados, Portoriko: Plavte sa Južným Karibikom (letenka v cene)
  6. Posezónna špeciálna ponuka na špičkové japonské klimatizácie
  7. Do čoho obliekate svoje deti? Nekvalitnými materiálmi im škodíte
  8. Horúčavy na Slovensku budú častejšie. Koľko stupňov dosiahnu?
  9. Mesto Košice hľadá riaditeľov mestských podnikov
  10. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Mexiku?
  1. Last minute tipy: Top ponuky na koniec leta
  2. Mimoriadny úspech na medzinárodnej súťaži v Číne
  3. Zaspomínajte si na detstvo s tradičnými pochúťkami
  4. Filmári objavili skryté krásy Novej Bane – tu je video
  5. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity. Prvá časť
  6. Tajné funkcie áut: vedeli ste o nich?
  7. Najväčšia konferencia o doprave v SR sa už blíži
  8. Opätovne ožíva bratislavská Koliba Expo
  9. Prvý dojem urobíte len raz. Prečo to platí práve pri predaji?
  10. Otvoria prvú časť zrekonštruovaného Polusu
  1. Tajné funkcie áut: vedeli ste o nich? 55 107
  2. Barbados, Portoriko: Plavte sa Južným Karibikom (letenka v cene) 10 229
  3. Horúčavy na Slovensku budú častejšie. Koľko stupňov dosiahnu? 10 047
  4. Oslava prvého miliónu dopadla šokujúco 9 480
  5. Do čoho obliekate svoje deti? Nekvalitnými materiálmi im škodíte 9 065
  6. Hodnotenie profesionála: Aká je dovolenka v Mexiku? 6 552
  7. Najväčšia konferencia o doprave v SR sa už blíži 5 971
  8. Last minute tipy: Top ponuky na koniec leta 5 534
  9. Malebné severné Taliansko: Hory, jazerá, krásne mestá aj móda 4 750
  10. Farma v Krtíši je stredoeurópskym unikátom. Majiteľ neberie plat 4 367

Téma: Slovenskí a svetoví vedci


Článok je zaradený aj do ďalších tém Klimatická zmena, ESET Science Award, Klíma, Vedecká anketa

Hlavné správy zo Sme.sk

Jankovskú aj Threemu v Smere zľahčujú. Fico stále mlčí o tykaní s Kočnerom

Obedy zadarmo sú vraj dôležitejšie ako podozrenia z Threemy

Komentár Zuzany Kepplovej

V Smere sú zase pri žatve

Čím viac im tie náhodné známosti prerastajú cez hlavu, tým viac cítia sociálne.

Zuzana Kepplová, komentátorka denníka SME.
Ilustračná fotografia.
Stĺpček Petra Schutza

Ide o ochranu základných funkcií štátu

Od tajomníčky na spravodlivosti sa sotvakto mohol v Threeme objaviť.

Komentátor SME Peter Schutz.

Neprehliadnite tiež

Julie Bertoiová, súťažiaca  behu na 50 kilometrov, klesá do nižšej časti údolia počas pretekov Running with the Devil Race v kaňone Lovell.
Podcast Klik

Klik: Dnes si ani nevieme predstaviť, ako bude vyzerať svet o 100 rokov

Moderátori podcastu Klik odpovedajú na poslucháčske otázky.

Podcast Klik denníka SME.

Threema je anonymná, ale prokurátori sú presvedčení, že správy sú od Kočnera

Policajti neprelomili šifrovanie, Tóth im odovzdal Kočnerov mobil. Komu písal, nie je ľahké overiť.

Marian Kočner a aplikácia Threema.