Slovenský egyptológ: Podaril sa dôležitejší objav ako tajomný sarkofág

Bič nemá, ale bez klobúka sa nezaobíde. Pri práci používa úplne iné nástroje. Hoci má populárna kultúra o archeológii svoju predstavu, MARTIN ODLER je rád, že sa propaguje.

"No realita je úplne iná," otvára tému expedícií, vykopávok a každodenného života starovekej spoločnosti slovenský egyptológ. Práve tím, s ktorým pracuje, dokázal nájsť spôsob, ktorý naše poznanie posúva do omnoho hlbších vrstiev.

V rozhovore sa dočítate:

• aký objav bol dôležitejší než čierny sarkofág
• ako prebiehajú vykopávky
• aké metódy využíva moderná egyptológia
• ako starí Egypťania trávili voľný čas
• čo robia médiá zle pri informovaní o objavoch
• kde hľadať seriózne zdroje o egyptológii
• aký objav by bol výnimočný

Keď médiá zverejnia správu, že archeológovia objavili tajnú miestnosť či sarkofág, ide o tie skutočné objavy, alebo sa ich len médiá chytili a nafúkli ich?

"Každý objav je špecifický. V prípade tajnej miestnosti v pyramíde kolegovia objav veľmi nekonzultovali. V tomto prípade šlo o pokus zaujať médiá bez toho, aby práca prešla kontrolou egyptologickej obce, ktorá potom reagovala kriticky, tiež som sa vyjadril pre SME. Určite pritiahol pozornosť, no obsah bol problematický.

Tento rok sa podarilo viacero zaujímavejších a dôležitejších objavov. No podobne, uzavretý sarkofág v jame v Alexandrii z nejakého dôvodu zaujal celú svetovú verejnosť."

Uvažovalo sa, že by to mohla byť hrobka Alexandra Veľkého.

"To bolo pritiahnuté za vlasy."

Prečo?

"Pretože podľa antických prameňov mal byť Alexander pochovaný v sklenom sarkofágu. Ani kráľovská hrobka takto nevyzerá. Šlo o jamu, v ktorej je jeden sarkofág, síce zapečatený, ale bez nápisu. Niekto z médií si možno povedal, že ide o Alexandriu, Alexander sa ešte nenašiel. Zrazu sa správa prekrútila, čo prebrali všetci."

Podaril sa teda dôležitejší objav?

"Nemcami financovaná egyptská expedícia objavila dielňu balzamovačov a v komplexe aj pohrebnú komoru, dokonca so striebornou pohrebnou maskou. Naposledy sa podobná našla pred osemdesiatimi rokmi. Toto je objav, ktorý naše poznanie posúva, ale čierny sarkofág z nejakého dôvodu predstavivosť ľudí zaujal oveľa viac."

Prečo ide v prípade balzamovacej dielne o významný objav?

"Z danej doby nemáme veľa prameňov k balzamovaniu, nepodarilo sa ich nájsť. Jeden z mála existujúcich súborov máme práve z Abúsíru. Vieme zrekonštruovať priebeh procesu mumifikácie - ako rituálnu zložku, tak aj praktickú zložku, teda čo sa vlastne dialo. K tomuto prispeje aj nový objav dielne. V tom je zaujímavý."

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Objavili egyptskú mumifikačnú dielňu. Bola v nej vzácna maska Čítajte 

Pamätáte si na objav, ktorý sa zdal na prvý pohľad bezvýznamný, ale ukázal sa veľmi dôležitým a naopak?

"Objav, ktorý mal veľký náboj, bol práve tajná miestnosť, s predpokladanou komorou pre Nefertiti.

Kolega, ktorý ho publikoval, použil dosť neštandardný spôsob a objav dostal do mnohých svetových médií, ešte než vyšiel v serióznom časopise. V médiách bol síce ohlas, ale egyptológovia sa zarazili, že prezentované tvrdenia nesedia.

Opačným prípadom je napríklad výskum v Abúsíre. Kedysi sa koncesia Československého egyptologického ústavu rozprestierala iba na území Ptahšepsesovej hrobky, ktorá bola preskúmaná. Koncesiu potom dovolila pamiatková správa rozšíriť aj preto, že lokalita sa už zdala byť vyčerpaná. Pritom vtedy, v sedemdesiatych rokoch 20. storočia, ešte doktor Verner, ktorý o rozšírenie žiadal, vedel, že sú tam desiatky až stovky ďalších hrobiek.

Dnes sa ukazuje, že to bolo dobré rozhodnutie. Zrejme ani on sám netušil, čo všetko sa pod pieskom ukrýva. Zistilo sa, že pod úrovňou hrobiek zo šiestej dynastie sú niekedy hrobky z piatej dynastie. A v oblasti sú aj hrobky staršie. V Abúsíre je práce na ďalšie storočie a možno aj dlhšie."

Dokumentácia v teréne, v južnom Abúsíre, na obzore Sakkára. (zdroj: Katarína Arias Kytnarová © Český egyptologický ústav, Filozofická fakulta, Univerzita Karlova)

Ako vyzerajú expedície

Boli ste pri vykopávkach? Ako vyzerá bežný deň?

"Na vykopávkach sa zúčastňujem pravidelne od roku 2009 na lokalite Abúsír českého egyptologického ústavu. Deň prebieha tak, že vstávame zhruba okolo šiestej ráno. Od siedmej do druhej sa pracuje s polhodinou obednou prestávkou. Pokiaľ sa nenájde niečo dôležité, končí sa o druhej.

Ak sa však nájde, tak máme zvyčajne nadčas, pretože v Egypte platí, že sa objav musí preskúmať čo najrýchlejšie. Takto pracujeme šesť dní v týždni, voľné sú piatky - moslimské “nedele“. Takto človek vydrží pracovať dva tri mesiace, potom je už vyšťavený. Po večeroch zálohujeme a dopĺňame dokumentáciu.

Tiež sa snažíme o to, aby informácie, ktoré môžeme získať v teréne a neskôr budú dôležité pre publikácie, boli už kompletné pri odchode do Prahy a na nič sme nezabudli. Väčšina stavieb, ktoré preskúmame, sa na konci sezóny musia zasypať. Málo stavieb ostane otvorených."

Prečo sa zasypávajú?