SME

Chcete robiť čo najlepšie rozhodnutia? Čítajte vedecké štúdie

Niektoré vedecké časopisy sú bezplatné.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: ADOBE STOCK)

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

BRATISLAVA. Ročne vyjdú na svete viac ako dva milióny vedeckých štúdií. Ak nie ste vedec, o mnohých si prečítate iba v novinách.

V ére dezinformácií by ste sa však mali naučiť čítať nielen články o vede, ale aj samotné vedecké práce.

Ich obsah často nie je taký zložitý, ako sa zdá.

Ako spoznáte dobrú vedeckú štúdiu, čo by mala obsahovať a kde ju vlastne nájdete?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kde hľadať vedecké štúdie?

Najlepší spôsob, ako odlíšite šokujúco zveličenú správu od reálnej vedy, je prečítať si pôvodný výskum.

SkryťVypnúť reklamu

Hodnoverný text v novinách či časopise by mal obsahovať priamy odkaz na online verziu štúdie či identifikačné číslo, pomocou ktorého štúdiu vyhľadáte na internete. Číslo, takzvaný DOI kód, najčastejšie uverejňujú periodiká, ktoré sa venujú najmä vedeckým témam.

Ak napríklad web ohlasuje prevratný liek na rakovinu, ale neuvádza odkaz na štúdiu, treba spozornieť. Ako čitateľ si totiž neviete overiť, či je článok založený na vedeckom výskume.

Vedecké výskumy zverejňujú špecializované vedecké časopisy alebo vedecké žurnály. Štúdie na určité témy nájdete priamo v nich.

Medzi najprestížnejšie a najväčšie multidisciplinárne vedecké časopisy patria napríklad:

Keď získate priamy prístup k štúdii, viete si overiť, či autor novinového textu interpretuje výsledky výskumu správne.

SkryťVypnúť reklamu

U väčšiny výskumov sa nedostanete ďalej ako po krátky súhrn výsledkov. Mnohé vedecké časopisy totiž obsah spoplatňujú. Všeobecné závery sú však spravidla uverejnené aj v abstrakte štúdie, ku ktorému je vždy bezplatný prístup.

Niektoré vedecké časopisy zverejňujú kompletné články bezplatne.

Významné vedecké časopisy s bezplatným prístupom:

Ako fungujú vedecké časopisy

Nie každý vedecký časopis má vo vedeckom svete rovnakú váhu.

Existujú prípady, keď si autori miesto v časopise kúpili. Niektoré predátorské časopisy zas uverejnia akýkoľvek výskum. Znamená to, že nie každý výskum zverejnený vo vedeckom časopise musí byť nevyhnutne kvalitný. Veda, rovnako ako všetko ostatné, sa dá robiť dôsledne, ale aj povrchne.

SkryťVypnúť reklamu

Dobré vedecké časopisy výskumy pred uverejnením podrobia recenznému hodnoteniu. Znamená to, že každú štúdiu zhodnotia viacerí experti z danej oblasti. Časopisy využívajúce tento proces sa označujú ako peer-reviewed žurnály - patria k nim všetky časopisy, ktoré uvádzame v tomto článku.

Vo všeobecnosti tiež platí, že vedci sa pokúšajú publikovať v čo najprestížnejších časopisoch. Prestížne časopisy si zas veľmi opatrne vyberajú čo najdôležitejšie výskumy. Je teda pravdepodobné, že prelomový výskum sa objaví skôr v prestížnom časopise.

Ak by vedec objavil nezvratný dôkaz o mimozemskom živote, takmer určite by sa ho snažil publikovať v časopisoch Nature alebo Science. Oba žurnály by zas výskum podrobne zhodnotili a overovali. Preto si treba dávať pozor, ak sa prevratné zistenia objavujú v neznámych vedeckých časopisoch.

SkryťVypnúť reklamu

Ako však rozpoznať prestížny časopis?

Impakt faktor

Význam vedeckého časopisu sa zvykne vyjadrovať rôznymi meradlami dosahu, prínosu a kvality. Najčastejšie sa používa takzvaný impakt faktor.

  • Impakt faktor je číslo, citačný index, ktoré je vyjadrené ako pomer počtu citácií všetkých textov uverejnených v časopise za určité časové obdobie (zvyčajne rok) k celkovému počtu uverejnených článkov. Veľmi zjednodušene vyjadruje, ako často sa štúdie zverejnené v žurnáli používajú ako podklad alebo zdroj pre iný výskum. Čím je časopis viac citovaný, tým je číslo vyššie.

Číslo by nemalo byť jediným ukazovateľom kvality vedeckého časopisu či vedca, ktorý v časopise publikuje. Niektoré vedné disciplíny sú totiž citované viac ako iné. Impakt faktor je preto vo vedeckej komunite považovaný za kontroverznú metriku, ale poslúži pri rýchlej orientácii nevedca vo vedeckých časopisoch.

SkryťVypnúť reklamu

V prvej päťke časopisov s vysokým impakt faktorom sa nachádzajú najmä medicínske časopisy. Najvyšší impakt faktor má podľa meraní z roku 2017 prestížny medicínsky časopis New England Journal of Medicine: 79,258.

Impakt faktor nie je bezchybný ukazovateľ. Raz za čas môže vyjsť dôležitá štúdia aj v menej prestížnom časopise. No vo všeobecnosti je dobré spozornieť, ak čítate štúdiu zverejnenú v časopise s impakt faktorom nižším ako 5.

Vedecké časopisy s najvyšším impakt faktorom
Názov vedeckého časopisuImpakt faktor
The New England Journal of Medicine79,258
Lancet53,254
Chemical Reviews52,613
JAMA - Journal of American Medical Association47,661
Nature Reviews Cancer42,784

Ako vyzerá vedecká štúdia a čo sú jej časti?

Čítanie vedeckej štúdie sa líši od čítania článku, ktorý nájdete v novinách či na blogoch.

Štúdia býva rozdelená na časti. Viaceré z nich opisujú výsledky štúdie, lenže v rozličnom rozsahu a teda aj s odlišným množstvom konkrétnych vedeckých zistení.

Vedecké články obsahujú niekoľko dôležitých častí:

SkryťVypnúť reklamu
  • Abstrakt je krátke zhrnutie kľúčových bodov vedeckej práce. Ide o prvý súvislý text, ktorý nasleduje po názve práce a menách autorov. Aj keď obsahuje krátky opis zistení vedeckej štúdie, svoje argumenty by ste nemali opierať iba o to, čo si prečítate v abstrakte.
  • Metódy obsahujú podrobné informácie o tom, ako bola štúdia vykonaná. V tejto časti nájdete spôsoby použité pri zbere vzoriek, pri ich skúmaní a meraní. V štúdiách, ktoré boli vykonané na zvieratách či ľudských dobrovoľníkoch, nájdete v metódach aj veľkosť vzorky a podrobné informácie o nej.
  • Výsledky ukazujú, na čo štúdia prišla. V tejto časti nenájdete hodnotenie výsledkov, ale faktický opis zistení.
  • Diskusia a záver hovoria, čo výsledky znamenajú. Táto časť už obsahuje aj autorove vysvetlenie a hodnotenie zistení. Keďže ide o jeho interpretáciu výsledkov, s vysvetlením záverov autora nemusí súhlasiť každý.
  • Referencie by sa dali nazvať aj použité zdroje. Obsahujú zoznam predtým publikovaných vedeckých článkov na podobnú tému, ktoré autor použil pri robení výskumu a interpretovaní výsledkov.

Čo by ste si mali všímať na vedeckej štúdii?

  1. Ako prvé si uvedomte, kde o štúdii čítate. Ak ste ju našli opísanú v novinách či časopise, snažte sa dopátrať k prvotnému zdroju - teda vedeckému časopisu, v ktorom bola štúdia uverejnená. Ak nebola uverejnená v časopise, zistite prečo. Niektoré štúdie, ktoré čakajú na uverejnenie, môžu autori publikovať dopredu na weboch určených pre predtlač.
  2. Aj keď abstrakt býva často napísaný najľahším jazykom, nezískavajte názory na výsledky iba z neho. Ak sa chcete v štúdii zorientovať, prečítajte si úvod štúdie a závery.
  3. Všimnite si veľkosť skúmanej vzorky. Ak vedci do výskumu zapojili napríklad dvadsať ľudí, výsledky môžu byť zaujímavé, ale nedajú sa zovšeobecniť na väčšinu populácie. Čím väčšia a rôznorodejšia je vzorka, tým je pravdepodobnejšie, že výsledky sú reálne platné aj pre iných ľudí. Platí to najmä pri medicínskych, psychologických či sociologických výskumoch. Pri iných výskumoch záleží tiež na množstve skúmaných dát a metódach ich spracovania.
  4. Dôležité je uvedomiť si, či štúdia skúma súvzťažnosť javov, teda koreláciu alebo príčinnosť javov - kauzalitu. Korelácia hovorí, že dva javy sa dejú naraz a môže medzi nimi existovať vzťah, nevysvetľuje však aký. Kauzalita znamená, že zmeny v jednom jave dokázateľne vedú k zmenám v jave druhom - sú vzájomne previazané. Po rozsiahlom výskume sa nakoniec môže ukázať, že korelácia skutočne zodpovedá kauzalite. Teda, že oba javy sú navzájom prepojené a jeden je príčinou druhého. Klasickým príkladom je vzťah medzi fajčením a zvýšeným výskytom rakoviny pľúc. Vedci roky videli, že nárast miery fajčenia zodpovedá nárastu výskytu rakoviny pľúc. No bolo ťažké vedecky dokázať, že fajčenie naozaj rakovinu spôsobuje. Vedci museli rátať s tým, že ochorenie mohol vysvetliť nejaký mätúci faktor (presnejšia diagnostika, znečistenie ovzdušia). Až dlhoročná štúdia, do ktorej sa zapojilo viac ako 40-tisíc doktorov, dokázala, že fajčenie skutočne spôsobuje rakovinu.
  5. Vylúčte konflikt záujmov. V štúdii by mali autori uviesť, kto financoval štúdiu. Zvyčajne ide o štátne, vedecké či iné granty. Ak štúdiu podporila súkromná spoločnosť, mala by vám blikať kontrolka. Problémové by napríklad bolo, ak by výrobca krmiva pre psov financoval štúdiu o pozitívnom vplyve rastlinnej stravy na zviera a zároveň by na trh uvádzal nový druh krmiva na rastlinnom základe. Rovnako treba spozornieť, ak výrobca cereálií financuje štúdiu o význame raňajok pre zdravú životosprávu.
  6. Ak bol výskum robený na ľudských dobrovoľníkoch, zistite, či autori minimalizovali zaujatosť. Pri výskume liečiv by napríklad účastníci štúdie nemali vedieť, či užívajú reálny liek alebo placebo. A rovnako by to nemali vedieť ani lekári.

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu