SME
Piatok, 21. február, 2020 | Meniny má Eleonóra

Aj najlepší vedci majú predsudky. Ako sa ich zbavujú pri skúmaní?

Bádanie sa začína pozorovaním.

Vedecká metóda je pri skúmaní dôležitá. Zabráni tomu, aby boli výsledky ovplyvnené predsudkami.Vedecká metóda je pri skúmaní dôležitá. Zabráni tomu, aby boli výsledky ovplyvnené predsudkami.(Zdroj: ADOBE STOCK)

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

BRATISLAVA. Spoznávanie a bádanie majú ľudia zakódované vo svojej podstate. Aby mohli svet okolo seba opisovať čo najobjektívnejšie, musia dodržiavať nejaké pravidlá.

Na čo najlepší opis skutočného sveta a hľadanie pravdy slúži určitá séria krokov. Nazýva sa vedecká metóda a má vlastné pravidlá aj históriu.

Vďaka jej používaniu máme dnes systém vedy a výskum, ktorý viedol k nebývalému pokroku.

Je viac než pravdepodobné, že niektoré kroky vedeckej metódy už podnikol každý z nás bez toho, aby si to priamo uvedomil. Stačí, ak ste niekedy boli zvedaví, pýtali ste sa otázky a pátrali ste po odpovediach na ne.

Článok pokračuje pod video reklamou

Prečo je vedecká metóda dôležitá

Zjednodušene povedané, vedecká metóda je o pýtaní sa a odpovedaní na otázky pri dodržiavaní určitých pravidiel.

Jej použitie pri výskume je dôležité, pretože vedec tak znižuje riziko, že výsledky, ku ktorým sa dopracuje, nebudú skreslené či ovplyvnené predsudkami.

Súvisiaci článok Chcete robiť čo najlepšie rozhodnutia? Čítajte vedecké štúdie Čítajte 

Predsudky má v istej miere každý a nevyhnú sa im ani najlepší vedci. No každý vedec by sa mal snažiť skreslenie svojich vedeckých záverov čo najviac znížiť. Na to slúži práve vedecká metóda so svojimi pravidlami a postupnosťou krokov.

Samozrejme, vedci sa môžu zmýliť, a preto ich vedecké výsledky prechádzajú recenziou u nezaujatých vedcov. Ich výskumy tiež môžu iné vedecké tímy zopakovať a overiť.

Kroky vedeckej metódy

Vedeckú metódu si ako laik môžete predstaviť ako sériu za sebou idúcich krokov. Vedci však nemajú žiadny zoznam, ktorý si pri skúmaní odškrtávajú. Postupujú vždy tak, ako si to vyžaduje ich predmet a spôsob skúmania.

Každé skúmanie však má jeden spoločný cieľ - nemá potvrdiť nejaký názor, ale nájsť odpovede na otázky.

Najčastejšie sa v postupe vedeckej metódy objavujú tieto kroky:

  1. Pozorovanie javu.
  2. Formulácia otázky.
  3. Formulácia hypotézy.
  4. Uskutočnenie experimentu na otestovanie hypotézy.
  5. Analýza dát a robenie záverov.

Niektorí vedci môžu stráviť desiatky rokov pozorovaním javu, iní zas rovnako dlhé obdobie strávia pri analýze zozbieraných dát.

Pozorovanie javu

Vedecké bádanie sa môže začať pozorovaním javu, ktorý u vedca vzbudí záujem. Môže byť náhodné, ako sa to podarilo napríklad škótskemu biológovi Alexandrovi Flemingovi pri objave penicilínu.

Začiatkom septembra 1928 sa Fleming vrátil do laboratória po dlhšej dovolenke. Keďže bol neporiadny, pred odchodom na dovolenku zabudol pod oknom neprikrytú sklenenú misku, v ktorej pestoval stafylokokové baktérie. Keď ju po návrate šiel umyť, všimol si, že počas jeho neprítomnosti v nej narástla pleseň.

Zaujímavé bolo, že v blízkosti plesne nerástli žiadne baktérie. Biológ si uvedomil, že pleseň alebo nejaký jej vedľajší produkt môže zastavovať rast baktérií. Náhodný objav viedol k sérii experimentov a zisteniu, že penicilín lieči bakteriálne nákazy.

Výskum môže vzísť aj z dovtedajšieho poznania či z momentálneho nápadu.

Otázka

Pozorovanie javu u vedca prirodzene vzbudzuje otázky. Fleming sa pri svojom náhodnom objave mohol seba samého opýtať: Čo usmrtilo baktérie?

Zmyslom otázky je, aby vedec upriamil vedecký záujem na konkrétny jav a identifikoval problém.

Na to, aby sa človek opýtal podobnú otázku, nemusí byť vedcom. Stačí, ak je zvedavý. Pred začiatkom výskumu sa vedci môžu opýtať napríklad:

Po položení otázky nastávajú tie ťažšie kroky vedeckého skúmania.

Vytvorenie hypotézy

Každá otázka si pýta odpoveď. A vedci na svoje otázky odpovedajú ešte predtým, ako urobia experiment. Odpoveď je totiž dôležitá pre samotný výskum – snažia sa ju vyvrátiť, respektíve potvrdiť.

Prvotná vedecká odpoveď sa nazýva hypotéza - je to domnienka, ktorá vysvetľuje pozorovaný a dosiaľ nepochopený jav.

Hypotéza ako výrok môže mať napríklad podobu: Ak toto... tak toto.

Flemingova hypotéza pri pozorovaní baktérie v testovacej miske mohla napríklad znieť: Ak sa látky z určitého typu plesní zavedú do baktérií, tak baktérie odumrú.

Hypotéza však nemôže byť akákoľvek odpoveď, musí spĺňať niekoľko podmienok.

Mala by vychádzať z predošlého bádania a poznatkov. Dobrá hypotéza je jednoduchá a týka sa jedného problému a jedného riešenia.

Ak hypotéza nespĺňa ďalšie dve podmienky, nedá sa overovať pomocou vedeckej metódy:

  • Musí byť testovateľná, teda vedecky overiteľná napríklad pomocou experimentu.
  • Musí byť vyvrátiteľná. Vedci musia byť schopní zostaviť pokus, ktorý dokáže odhaliť, že daná myšlienka je neplatná. Napríklad, ak by hypotéza týkajúca sa Flemingovho pozorovania nebola pravdivá, vedci by ju vyvrátili tak, že by pri pokuse baktérie vyrástli aj v prítomnosti látok z plesne.

Pomocou vedeckého bádania preto nie je možné odpovedať na všetky otázky ako napríklad tú, či existuje Boh.

Ak vedci vyvrátia prvú hypotézu, môžu sformulovať ďalšiu a opakovať experimenty a analýzu. Ak sa hypotézu či skupinu hypotéz podarí v opakovaných pokusoch potvrdiť, môžu sa stať teóriou.

Overenie hypotézy

Vedci môžu svoju hypotézu potvrdzovať či vyvracať rôzne – modelovaním, skúmaním, dátovou analýzou či empirickým testom. Výber metódy skúmania závisí od toho, čo zisťujú.

Dôležité je, aby bolo skúmanie kontrolované – to znamená, že vedci majú pod kontrolou všetky premenné tak, aby skúmali iba jednu.

Pri skúmaní Flemingovho náhodne pozorovaného javu plesní a baktérií by vedci využili experiment s kontrolnou a experimentálnou skupinou.

Súvisiaci článok Slovenská veda má dva problémy. Anketa s vedcami Čítajte 

Znamená to, že by mali dve misky, ktoré by boli totožné a umiestnené v rovnakých podmienkach. Do jednej by však okrem bakteriálnych kultúr umiestnili aj látky z plesne, táto miska by bola experimentálna. V kontrolnej miske by boli iba baktérie.

Látky z plesne by sa tak stali jediným rozdielom medzi miskami a boli by premennou, ktorú vedci skúmajú. Ak by v prvej miske došlo k zmene, vedeli by, že ju musela spôsobiť prítomnosť plesne.

Ak by Fleming pri takomto pokuse mal dve misky, v ktorých by bola zároveň baktéria aj pleseň, nevedel by dokázať, že baktériu zabila pleseň.

Pokusy s kontrolnou a experimentálnou skupinou sa využívajú aj pri skúmaní vplyvu liečiv na ľudský organizmus. Vedci podávajú jednej skupine liečivo a druhej iba placebo bez účinnej látky. Ani vedci, ani účastníci pokusu však nevedia, kto čo dostal.

Takýto pokus sa nazýva slepý a robí sa preto, aby vedci ešte viac znížili nevedomé ovplyvnenie výsledkov pokusu.

Analýza dát a závery

Posledným krokom vedeckej metódy je analýza zistených údajov. Každý pokus musia vedci podrobne sledovať a zaznamenávať zistené kvalitatívne aj kvantitatívne údaje. Chyby v meraní, pozorovaní aj spracovaní dát môžu viesť k chybným záverom.

Súvisiaci článok John Snow niečo vedel. Zachránil Londýn pred cholerou Čítajte 

Dobrý záver vedeckej štúdie berie ohľad na všetky zozbierané dáta bez ohľadu na to, či podporujú, alebo vyvracajú hypotézu.

Skúmanie Flemingovej misky s baktériami a plesňami by netrvalo dlho. Vedec by po krátkom čase videl výsledok - buď by baktérie rástli, alebo nie - a mohol by ho zanalyzovať.

Niektoré výskumy si však na analýzu dát vyžadujú zložité štatistické nástroje.

Keď vedci dospejú k záveru, svoje zistenia môžu publikovať ako štúdie vo vedeckých časopisoch.

Obsah textu sme konzultovali s Lukášom Bielikom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, ktorý sa okrem iného venuje všeobecnej metodológii vedy.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Viete aké je študentské mesto na Slovensku?
  2. Zvažujete štúdium? A prečo nie v Prahe?
  3. Trnavská univerzita je kvalitou v popredí
  4. Slovensko potrebuje dezinFicovať
  5. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii
  6. SME.sk môžete teraz čítať 30 dní úplne zadarmo
  7. Ako si prepojiť auto so smartfónom?
  8. Kto bude ďalší? Hľadajte s nami Učiteľa Slovenska
  9. Potraviny išli ľuďom v núdzi, uvarili 4,7 milióna porcií jedál
  10. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom
  1. Trnavská univerzita je kvalitou v popredí
  2. Zvažujete štúdium? A prečo nie v Prahe?
  3. Viete aké je študentské mesto na Slovensku?
  4. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii
  5. Slovensko potrebuje dezinFicovať
  6. Naštartuj svoju budúcnosť na EkF TUKE
  7. Ktorá farba je tá tvoja?
  8. Maturuješ a hľadáš kam na vysokú?
  9. ... viac ako vzdelanie
  10. Študuj matematiku, fyziku a informatiku v Prahe
  1. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom 11 656
  2. Viete aký dôchodok budete mať? Radšej si ho vypočítajte 8 801
  3. Vyrábali kozmetiku, o ktorú nebol záujem. Napriek tomu prerazili 8 649
  4. SME.sk môžete teraz čítať 30 dní úplne zadarmo 6 928
  5. Mexiko, Maldivy či Maurícius. Kam ísť za TOP exotikou v zime? 6 368
  6. Darujte od srdca pre rozum 5 614
  7. Bytová kríza. Ako na daňové priznanie? Kam investovať? 5 358
  8. SME proti extrémizmu na školách 5 196
  9. Peniaze z poistky môžete dostať rýchlejšie. Poradíme vám ako 4 925
  10. Iná tvár Turecka: Oplatí sa navštíviť Severný Cyprus? 4 888

Téma: Slovenskí a svetoví vedci

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém:
Antibiotiká, ESET Science Award

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Beaty Balogovej

Dva roky po: Vražda presiakla aj do nášho jazyka

Slová Brucho, volavka či paparazzovanie už nikdy nebudú znieť ako pred vraždou.

Ján a Martina.
Dobré ráno

Dobré ráno: Dva roky po vražde sme len na začiatku

Novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu zavraždili pred dvomi rokmi.

Podcast Dobré Ráno.
Českí dokumentaristi Vít Klusák a Barbora Chalupová.

Neprehliadnite tiež

Larry Tesler zomrel vo veku 74 rokov.

Vyrobil Samsung revolučný fotomobil?

Sto megapixelov a stonásobné priblíženie nie sú len marketingovým klišé.

Ilustračná fotografia.
Erupcia sopky Tungurahua v ekvádorských Andách 29. novembra 2011.