SME

Zmrzliny a vraždy. Prečo sú vedci posadnutí príčinou a dôsledkom?

Vzťah neznamená príčinnosť.

Zmrzliny nemôžu za vraždy.Zmrzliny nemôžu za vraždy. (Zdroj: PIXABAX/CC)

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

BRATISLAVA. Keď stúpnu predaje zmrzliny, začne stúpať aj počet vrážd. Keď predaje klesajú, rovnako sa zníži aj počet zavraždených.

Naoko sa môže zdať, že konzumácia ľadovej pochúťky v ľuďoch vyvoláva vražedné sklony. Samozrejme, nie je to tak.

Príklad s predajom zmrzlín a vražednými činmi sa často používa pri výučbe známej štatistickej poučky: korelácia nie je kauzalita, teda, že súčasný výskyt dvoch javov (ich rast a pokles) ešte neznamená, že javy na seba aj priamo vplývajú.

SkryťVypnúť reklamu

Zmrzliny a vraždy majú spoločnú azda iba jednu vec - vyššie teploty.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ľudia majú v teple väčšiu chuť na studené pokrmy. Zároveň sa v lete viac pohybujú vonku, často aj v noci uprostred týždňa, a preto môžu mať vrahovia viac príležitostí na spáchanie trestného činu.

Korelácia nie je kauzalita

O vzťahu medzi dvoma javmi sa hovorí vtedy, ak sa vzájomne menia ich hodnoty tak, že ak sa hodnota jednej premennej zvyšuje alebo znižuje, mení sa aj hodnota druhej premennej.

Rovnako sa to deje v príklade so zmrzlinou - keď rastie predaj zmrzliny, stúpa počet vrážd. Môžeme pozorovať, že sa menia súčasne a hľadať ich vzťah.

V tomto prípade štatistici a vedci hovoria o korelácii - teda súvzťažnosti.

  • Korelácia (súvzťažnosť) opisuje vzájomný vzťah medzi dvoma (alebo viacerými) premennými či javmi. No neopisuje, ako a prečo vzťah vzniká. Korelácia medzi dvoma javmi teda automaticky neznamená, že zmeny v jednom jave priamo ovplyvňujú zmeny v druhom jave.

Keď rastie spotreba zmrzliny, okrem vrážd rastie aj predaj slnečných okuliarov či opaľovacích krémov. Tieto javy na seba vzájomne nepôsobia. No majú jednu zjavnú príčinu - príchod letného ročného obdobia.

SkryťVypnúť reklamu
  • Kauzalita hovorí, že jeden jav je priamym dôsledkom druhého javu. Preto sa zvykne označovať aj ako príčinnosť. Jeden z javov je príčinou a druhý je jej dôsledkom. Zmeny v jednom jave teda priamo a nevyhnutne vedú k zmenám v druhom jave. Teda napríklad príchod leta spôsobí, že v obchodoch sa predávajú opaľovacie krémy a ľudia ich viac nakupujú.

Ešte jednoduchší príklad je východ slnka a kikiríkanie kohútov. Každé ráno pred východom slnka znie volanie hydiny, no len málokto predpokladá, že kohút spôsobuje východ slnka. Experiment je jednoduchý. Slnko vychádza, aj keď sa zbavíte kohútov.

Ako vedci zisťujú kauzalitu?

Cieľom mnohých vedeckých výskumov a analýz je určiť, do akej miery spolu súvisia dve premenné.

Prečítajte si tiež: Ako správne čítať vedecké štúdie Čítajte 

Vedci často vo svojich prácach objavia najskôr korelačný vzťah. Ten im napovedá, že môžu hľadať ďalej, a tak sa snažia objaviť možný príčinný vzťah alebo iný faktor, ktorý javy ovplyvňuje.

SkryťVypnúť reklamu

Najúčinnejším spôsobom, ako odhaliť príčinnosť experimentom, je kontrolovaná dvojito zaslepená štúdia. V rámci nej vedci rozdelia dobrovoľníkov alebo vzorku na dve porovnateľné skupiny. U každej potom vedci zvolia rôzny prístup a následne hodnotia výsledky.

Účastníci ani vedci nevedia, kto dostal aký prístup. Výsledky experimentu sa podľa kľúča rozšifrujú až po ukončení testu.

V medicínskom výskume by to znamenalo, že jedna skupina ľudí nevediac dostala liečbu s účinnou látkou a druhá zas nevediac užívala placebo. Ak sa u oboch skupín dostavia rôzne výsledky, mohla ich spôsobiť práve rozdielna liečba.

Ak vedci nemôžu robiť výskum na kontrolnej vzorke, robia pozorovacie štúdie, teda skúmaný jav sledujú u vybranej vzorky populácie. Z takéhoto pozorovania získajú štatistické údaje, ktoré môžu spojiť s informáciami z iných zdrojov a určiť tak súvzťažnosť alebo príčinnosť.

SkryťVypnúť reklamu

Fajčenie a rakovina

Aj keď sa môžu niektoré korelačné vzťahy zdať na prvý pohľad zrejmé, na úplné potvrdenie príčiny je nutný rozsiahly vedecký výskum.

Napríklad v 50. rokoch sa v štatistických údajoch objavovalo jedno zistenie - u fajčiarov narastali prípady rakoviny pľúc. Reklamy pritom fajčenie dovtedy verejnosti prezentovali ako "zdravé".

Aj keď sa medzi fajčením a rakovinou ukazovala korelácia, stále existovali pochybnosti o príčinnosti.

Prácou vedcov je totiž aj pochybovať - za nárastom rakoviny mohli byť aj iné ukazovatele - lepšia diagnostika či zvýšené znečistenie ovzdušia.

Pochybnosti o tom, že fajčenie spôsobuje rakovinu pľúc, sa rozplynuli v roku 1956. Presvedčivý štatistický dôkaz o príčinnosti oboch javov priniesla štúdia, ktorú vedci vykonali na viac ako 40-tisíc britských lekároch.

SkryťVypnúť reklamu

Nicolas Cage a utopenie

Korelačný vzťah je možné objaviť medzi mnohými javmi, aj takými, ktoré spolu vôbec nesúvisia.

Programátor Tyler Vigen založil web, na ktorom takéto korelácie uverejňuje pod názvom Nesprávne korelácie (Spurious correlations). Ukazujú síce reálne dáta, ale nesúvisiace javy, ktoré majú len náhodou podobné hodnoty.

Napríklad výdavky americkej vlády na vedu, vesmír a technológie majú za desať rokov veľmi podobný trend ako počty samovrážd obesením, uškrtením či udusením. Jeden jav však nezapríčiňuje druhý.

Názor na herecké výkony Nicolasa Cagea sa môže rôzniť. Počet jeho filmov však iba koreluje s počtom utopených ľudí v bazénoch.

Ak čítate články o vede (a obzvlášť o medicíne), je dobré rozmýšľať o tom, či vedci na dobrej vzorke dokázali to, že akcia reakciu vyvoláva alebo sa popri nej len objavuje.

SkryťVypnúť reklamu

Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu