Text pôvodne vyšiel na webe The Conversation.
Toto leto sa na veľké plátna dostane už v poradí piate pokračovanie Jurského parku a opäť raz upevní lásku k dinosaurom u všetkých, ktorí si ju nesú od detstva.
Na týchto najväčších, najdravších a "najvyhynutejších" tvoroch, ktoré kedy kráčali po planéte, je niečo pozoruhodné. Filmy mali ešte jednu bonusovú výhodu - vzbudili záujem o dinosauriu DNA.
Scéna s "chlapíkom na DNA" v pôvodnom filme ukazuje skvelý spôsob, ako komunikovať vedu a nápad, ako získať DNA z tiel krvou nacicaných komárov je vynikajúcou ukážkou vedeckej fantastiky. A fikciou však aj ostáva.
Prečo to nedáva zmysel
Celkom náhodou sme len nedávno identifikovali celkovú štruktúru dinosaurieho genómu.
Vznikli by ľudia, ak by dinosaury nevyhynuli? Čítajte Štruktúra genómu je spôsob, akým má každý druh usporiadané gény na chromozómoch. Aj keď jednotlivé zvieratá z rovnakého druhu budú mať rozdielne sekvencie DNA, celková štruktúra genómu bude špecifická pre ich druh.
Najprv sme vypracovali najpravdepodobnejšiu štruktúru genómu predka vtákov a korytnačiek, až potom sme sledovali zmeny, ktoré sa od toho obdobia doteraz udiali.
Z tohto rodokmeňa sa približne pred 240 miliónmi rokov vyvinuli dinosaury (väčšinou suchozemské stavovce, pozn. red.) a pterosaury (lietavé plazy, sesterská vývojová skupina dinosaurov, pozn. red.), potom teropódy (kam patrí aj Tyranosaurus rex či velociraptor) a končí sa vtákmi.
Aj keď nikto z nás netvrdí, že sa mu podarilo získať dinosauriu DNA, zdá sa, že väčšina ľudí sa túži spýtať, či nás to privedie bližšie k skutočnému Jurskému parku. Odpoveďou je rozhodné "nie" - a tu vysvetlíme prečo.
V prvom rade myšlienka, že v krv pijúcom hmyze, ktorý sa zachoval v jantári, sa nachádza nedotknutá dinosauria DNA, nedáva zmysel. Prehistorické komáre s dinosaurou DNA sme našli, ale akákoľvek takáto DNA sa už dávno-pradávno znehodnotila.
Vymreli dinosaury, horeli lesy. Ako vtáky prežili pád asteroidu? Čítajte DNA neandertálcov a mamuta dlhosrstého sa podarilo úspešne izolovať, dinosauria DNA je však príliš stará. Najstaršia doteraz nájdená DNA má približne milión rokov, čiže po dinosauriu DNA by sme museli ísť 66 miliónov rokov do minulosti. Takže realisticky sa ani nepriblížime.
Po druhé, aj keby sa nám podarilo získať dinosauriu DNA, bola by rozložená na milióny malých kúskov a nemali by sme ani tušenie, ako by sme ju mali poskladať.
Bolo by to ako pokúšať sa poskladať najzložitejšie puzzle na svete bez toho, aby sme tušili, ako má vyzerať hotový obraz alebo či nám nejaký dielik nechýba.
Nemôžete len tak niekam vložiť DNA
V Jurskom parku sa vedcom podarilo nájsť všetky chýbajúce dieliky. Potom ich vyplnili žabou DNA. Výsledkom by však nebol dinosaurus, ale skôr hybrid či nejaký "žabosaurus".
Kúsky žabej DNA by mohli mať pre vyvíjajúce sa embryo rôzne negatívne dôsledky. Zároveň by bolo omnoho rozumnejšie použiť vtáčiu než žabiu DNA, keďže sú si príbuznejšie (no i tak by to nepomohlo).
Veríte v titanov? Mali by ste, žili v Austrálii Čítajte Po tretie, predstava, že vám stačí len reťazec DNA a šup, vytvoríte celé zviera, je opäť fikcia. DNA je síce základom, ale vývoj zvieraťa vo vajíčku je spletitý tanec génov, ktoré sa v správnom čase zapínajú a vypínajú podľa podnetov z prostredia.
V skratke, potrebujete perfektné dinosaurie vajíčko a celú zložitú chémiu, ktorá sa v ňom deje. V knihe vedci vytvorili umelé vajíčko, vo filme použili pštrosie.
Ani jedno by nefungovalo, do pštrosieho vajíčka nemôžete len tak vložiť slepačiu DNA a dúfať, že sa vyliahne sliepka (ľudia to už skúšali). To isté by platilo aj pre velociraptory.
A to pritom ešte ani nepočítame legislatívu, stavebné povolenie, demonštrantov a dosah na ekosystém.
Nikdy nevyhynuli
Vec sa však má takto: dinosaury nikdy nevyhynuli, práve naopak. Sú medzi nami. Vtáky sa nevyvinuli z dinosaurov, vtáky ani nie sú ich príbuzní. Vtáky sú dinosaury.
Dinosaury (vrátane vtákov) prežili už aspoň štyri hromadné vymierania, pričom po každom sa objavili v oveľa rozmanitejších, zvláštnejších a krásnych podobách. Jednou z kľúčových častí našej štúdie je teória, že v prežívaní im pomáha práve štruktúra ich genómu.
Boli farebné a nevymreli. Vyvrátili najväčšie mýty o dinosauroch Čítajte Zistili sme, že vtáky a väčšina nelietavých dinosaurov mali mnoho chromozómov. Zo zvierat s veľkým množstvom chromozómov vzniká variácia, ktorá poháňa prirodzený výber.
Napriek tomu - aj keď šanca je veľmi malá - možno v budúcnosti budeme môcť použiť technológiu z Jurského parku a zvrátiť tak škody, ktoré sme napáchali.
Ľudstvo už bolo svedkom vyhynutia dobre známych vtáčích dinosaurov ako vták dodo (dront nelietavý) či holub sťahovavý. Obnoviť DNA z týchto vtákov, ktorá je stará len niekoľko sto rokov, je oveľa realistickejším návrhom.
Takisto sa môže stať, že vajíčka blízkych žijúcich druhov by mohli postačiť. V správnych podmienkach by sa nám mohlo podariť oživiť niektoré z vyhynutých druhov.
Autor: Darren Griffin, Rebecca O'Connorová
