SME
Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Bolo by možné naozaj postaviť Jurský park?

Myšlienka z filmu je podľa vedcov dobrá.

Ilustračné foto.Ilustračné foto. (Zdroj: PIXABAY/CC)

Text pôvodne vyšiel na webe The Conversation.

Toto leto sa na veľké plátna dostane už v poradí piate pokračovanie Jurského parku a opäť raz upevní lásku k dinosaurom u všetkých, ktorí si ju nesú od detstva.

Na týchto najväčších, najdravších a "najvyhynutejších" tvoroch, ktoré kedy kráčali po planéte, je niečo pozoruhodné. Filmy mali ešte jednu bonusovú výhodu - vzbudili záujem o dinosauriu DNA.

Scéna s "chlapíkom na DNA" v pôvodnom filme ukazuje skvelý spôsob, ako komunikovať vedu a nápad, ako získať DNA z tiel krvou nacicaných komárov je vynikajúcou ukážkou vedeckej fantastiky. A fikciou však aj ostáva.

Skryť Vypnúť reklamu
Načítavam video...

Prečo to nedáva zmysel

Celkom náhodou sme len nedávno identifikovali celkovú štruktúru dinosaurieho genómu.

Prečítajte si tiež: Vznikli by ľudia, ak by dinosaury nevyhynuli? Čítajte 

Štruktúra genómu je spôsob, akým má každý druh usporiadané gény na chromozómoch. Aj keď jednotlivé zvieratá z rovnakého druhu budú mať rozdielne sekvencie DNA, celková štruktúra genómu bude špecifická pre ich druh.

Najprv sme vypracovali najpravdepodobnejšiu štruktúru genómu predka vtákov a korytnačiek, až potom sme sledovali zmeny, ktoré sa od toho obdobia doteraz udiali.

Z tohto rodokmeňa sa približne pred 240 miliónmi rokov vyvinuli dinosaury (väčšinou suchozemské stavovce, pozn. red.) a pterosaury (lietavé plazy, sesterská vývojová skupina dinosaurov, pozn. red.), potom teropódy (kam patrí aj Tyranosaurus rex či velociraptor) a končí sa vtákmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj keď nikto z nás netvrdí, že sa mu podarilo získať dinosauriu DNA, zdá sa, že väčšina ľudí sa túži spýtať, či nás to privedie bližšie k skutočnému Jurskému parku. Odpoveďou je rozhodné "nie" - a tu vysvetlíme prečo.

V prvom rade myšlienka, že v krv pijúcom hmyze, ktorý sa zachoval v jantári, sa nachádza nedotknutá dinosauria DNA, nedáva zmysel. Prehistorické komáre s dinosaurou DNA sme našli, ale akákoľvek takáto DNA sa už dávno-pradávno znehodnotila.

Prečítajte si tiež: Vymreli dinosaury, horeli lesy. Ako vtáky prežili pád asteroidu? Čítajte 

DNA neandertálcov a mamuta dlhosrstého sa podarilo úspešne izolovať, dinosauria DNA je však príliš stará. Najstaršia doteraz nájdená DNA má približne milión rokov, čiže po dinosauriu DNA by sme museli ísť 66 miliónov rokov do minulosti. Takže realisticky sa ani nepriblížime.

Po druhé, aj keby sa nám podarilo získať dinosauriu DNA, bola by rozložená na milióny malých kúskov a nemali by sme ani tušenie, ako by sme ju mali poskladať.

Skryť Vypnúť reklamu

Bolo by to ako pokúšať sa poskladať najzložitejšie puzzle na svete bez toho, aby sme tušili, ako má vyzerať hotový obraz alebo či nám nejaký dielik nechýba.

Nemôžete len tak niekam vložiť DNA

V Jurskom parku sa vedcom podarilo nájsť všetky chýbajúce dieliky. Potom ich vyplnili žabou DNA. Výsledkom by však nebol dinosaurus, ale skôr hybrid či nejaký "žabosaurus".

Kúsky žabej DNA by mohli mať pre vyvíjajúce sa embryo rôzne negatívne dôsledky. Zároveň by bolo omnoho rozumnejšie použiť vtáčiu než žabiu DNA, keďže sú si príbuznejšie (no i tak by to nepomohlo).

Prečítajte si tiež: Veríte v titanov? Mali by ste, žili v Austrálii Čítajte 

Po tretie, predstava, že vám stačí len reťazec DNA a šup, vytvoríte celé zviera, je opäť fikcia. DNA je síce základom, ale vývoj zvieraťa vo vajíčku je spletitý tanec génov, ktoré sa v správnom čase zapínajú a vypínajú podľa podnetov z prostredia.

Skryť Vypnúť reklamu

V skratke, potrebujete perfektné dinosaurie vajíčko a celú zložitú chémiu, ktorá sa v ňom deje. V knihe vedci vytvorili umelé vajíčko, vo filme použili pštrosie.

Ani jedno by nefungovalo, do pštrosieho vajíčka nemôžete len tak vložiť slepačiu DNA a dúfať, že sa vyliahne sliepka (ľudia to už skúšali). To isté by platilo aj pre velociraptory.

A to pritom ešte ani nepočítame legislatívu, stavebné povolenie, demonštrantov a dosah na ekosystém.

Nikdy nevyhynuli

Vec sa však má takto: dinosaury nikdy nevyhynuli, práve naopak. Sú medzi nami. Vtáky sa nevyvinuli z dinosaurov, vtáky ani nie sú ich príbuzní. Vtáky sú dinosaury.

Dinosaury (vrátane vtákov) prežili už aspoň štyri hromadné vymierania, pričom po každom sa objavili v oveľa rozmanitejších, zvláštnejších a krásnych podobách. Jednou z kľúčových častí našej štúdie je teória, že v prežívaní im pomáha práve štruktúra ich genómu.

Skryť Vypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Boli farebné a nevymreli. Vyvrátili najväčšie mýty o dinosauroch Čítajte 

Zistili sme, že vtáky a väčšina nelietavých dinosaurov mali mnoho chromozómov. Zo zvierat s veľkým množstvom chromozómov vzniká variácia, ktorá poháňa prirodzený výber.

Napriek tomu - aj keď šanca je veľmi malá - možno v budúcnosti budeme môcť použiť technológiu z Jurského parku a zvrátiť tak škody, ktoré sme napáchali.

Ľudstvo už bolo svedkom vyhynutia dobre známych vtáčích dinosaurov ako vták dodo (dront nelietavý) či holub sťahovavý. Obnoviť DNA z týchto vtákov, ktorá je stará len niekoľko sto rokov, je oveľa realistickejším návrhom.

Takisto sa môže stať, že vajíčka blízkych žijúcich druhov by mohli postačiť. V správnych podmienkach by sa nám mohlo podariť oživiť niektoré z vyhynutých druhov.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Praveké príšery

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Dinosaury, Pravek, Vyhynutie, Chromozóm, Vtáky
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vláda si tlieska. Testy však mnohých neodhalili, varujú experti

Falošne zdravých považuje za problém aj minister Krajčí.

Premiér Igor Matovič a minister zdravotníctva Marek Krajčí.
Podcast Dobré Ráno.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Čo vám zabudli povedať o testovaní

Zatlieskali sme si a teraz k faktom.

Peter Tkačenko

Navrhli odvolať rektora STU Fikara, na rokovaní bola polícia

Akademici si odhlasovali koniec Miroslava Fikara.

Rektor Slovenskej technickej univerzity (STU) Miroslav Fikar.

Neprehliadnite tiež

Južný pól Mesiaca. V tejto oblasti má v roku 2024 pristáť misia Artemis III.

NASA predstavila nový objav, na povrchu Mesiaca je voda

Zistenie môže mať význam pre misie ľudí.

Mesiac z Medzinárodnej vesmírnej stanice.

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?