MELBOURNE, BRATISLAVA. Má zmeniť spôsob, akým robíme chémiu. Zlepšiť skladovanie dát a zrýchliť elektronické zariadenia.
Prelomový len niekoľko atómov hrubý 2D materiál, ktorý neexistuje v prírode, by dokázala vytvoriť aj vaša mama.
Objav, ktorý podľa autorov novej štúdie príde iba „raz za desať rokov“, publikovali vo vedeckom časopise Science.
Dosiaľ neprístupná
„Keď píšete ceruzkou, grafit za sebou necháva veľmi tenké kúsky nazývané grafén, ktoré sa dajú ľahko extrahovať, pretože sú to prirodzene vyskytujúce vrstvené štruktúry,“ vysvetľuje v tlačovej správe Kráľovskej technologickej univerzity autor výskumu Torben Daeneke.
Zabudnite na grafén. Prichádzajú ešte úžasnejšie materiály Čítajte Omnoho ťažšie je vytvoriť vrstvené materiály, ktoré nenájdete nikde v prírode.
Vedcom sa teraz podarilo objaviť jednoduchý a lacný spôsob, ako na to.
Netoxické zliatiny gália (kov podobný hliníku) rozpustili v tekutom kove a vytvorili oxidové vrstvy tenké len niekoľko atómov, ktoré sa dajú odlúpnuť.
„Práca s atómovo tenkými komponentmi by mala viesť k lepšej, energeticky úspornejšej elektronike. Táto technológia doteraz nebola nikdy prístupná,“ vysvetľuje druhý autor výskumu Kourosh Kalantar-zadeh.
Aj vaša mama
Odlúpnuté vrstvy sa dajú použiť ako rýchle súčasti tranzistoru v modernej elektronike. Oxidové vrstvy sa využívajú aj pri výrobe dotykových displejov. Tenšie vrstvy by dokázali vytvoriť citlivejšie displeje.
Ak chcú vedci vytvoriť väčšie množstvo vrstiev, do tekutého kovu „vstreknú“ vzduch.
“Mohol by som dať tieto inštrukcie mojej mame a bola by schopná materiál vytvoriť u seba doma.
„
„Tento proces je podobný speneniu mlieka pri výrobe kapučína,“ vysvetľuje Daeneke. Postup je tak lacný a jednoduchý, že by ste ho dokázali urobiť aj na vlastnom kuchynskom sporáku.
„Mohol by som dať tieto inštrukcie mojej mame a bola by schopná materiál vytvoriť u seba doma,“ dodáva Daeneke.
Technológia by sa okrem gália dala využívať na vytvorenie polovodičov približne pri tretine prvkov periodickej tabuľky prvkov.
Prevratný objav by mohol vylepšiť aj základ moderného chemického priemyslu – katalýzu. Dosiaľ vedci nevedia, kedy ich technológia bude komerčne dostupná, ale v budúcnosti by mohla viesť k zmene toho, ako vyrábame lieky, hnojivá či plasty.
