BRATISLAVA. Neptún, poslednú planétu slnečnej sústavy, v antike nepoznali. Planétu totiž nemôžete vidieť na nočnej oblohe voľným okom.
Modrý ľadový obor je prvou planétou, ktorého polohu vedci určili na základe matematických výpočtov. Neptún objavili v roku 1846 a od tejto doby planéta obehla okolo Slnka iba raz, obeh dokončila v roku 2011.
Štyridsaťročné obdobia
Neptún nemá pevný povrch. No ak by ste sa ocitli v jeho atmosfére, nikdy by ste nevideli deň jasný ako na Zemi.

Neptún je tak ďaleko od Slnka, že aj pravé poludnie by na ňom vyzeralo ako veľmi nejasný pozemský súmrak.
Slnečné svetlo na našej planéte je totiž 900-krát jasnejšie ako svetlo na ôsmej planéte slnečnej sústavy. Kým slnečné lúče doputujú k Neptúnu, ubehnú štyri hodiny.
Napriek tomu, že dostáva výrazne menej slnečnej žiary, aj Neptún zažíva ročné obdobia. Planéta má podobné naklonenie ako Zem, a preto má zrejme štyri ročné obdobia. No každé trvá štyridsať rokov.
Počasie na Neptúne je extrémne. Priemerné teploty sa pohybujú okolo -218 stupňov Celzia. Ešte horšie sú veterné podmienky. Mraky zmrznutého metánu sa môžu na planéte hýbať rýchlosťou až dvetisíc kilometrov za hodinu.
Neptún fakty
- Deň na Neptúne má 16 hodín. Za ten čas sa planéta otočí okolo vlastnej osi.
- Rok na Neptúne má 165 pozemských rokov. Za tento čas planéta obehne Slnko.
- Planéta má polomer 24 622 kilometrov. Je 3,9-krát väčšia ako Zem.
- Neptún je ľadový obor.
- Má trinásť potvrdených mesiacov a jeden provizórny, ktorý čaká na oficiálne uznanie.
- Má päť prstencov.
- Na Neptúne nemôže existovať život, ako ho poznáme. Teploty, tlaky a materiály planéty sú pre organizmy príliš extrémne.
- Od Slnka je tridsaťkrát ďalej ako Zem.
Neptún je aj vďaka nim najveternejšia planéta slnečnej sústavy.
Päť prstencov
Atmosféra Neptúnu je zložená prevažne z vodíka a hélia s trochou metánu.
Práve metán prepožičiava napríklad planéte Urán jej modro-zelené zafarbenie. Neptún je však výrazne modrejší a jeho zafarbenie spôsobuje zrejme neznáma zložka.
Osemdesiat percent hmotnosti planéty tvorí horúca hustá tekutina zložená z "ľadových" materiálov - vody, metánu a amoniaku. (V astrofyzike sa pojmom ľady označujú prchavé chemické zlúčeniny s bodom tuhnutia väčším ako 100 Kelvinov (-173,15 stupňa Celzia).)
Pod studenými oblakmi Neptúna sa podľa vedcov môže ukrývať oceán zo super horúcej vody. Neuvarí sa a nevyparí vďaka veľmi vysokému tlaku.
Neptún má päť známych prstencov, no nie sú také okázalé ako pri Saturne. Smerom od planéty nesú prstence mená Galle, Leverrier, Lassell, Arago a Adams.
Okolo ôsmej planéty krúži aj trinásť mesiacov a jeden, ktorý ešte oficiálne nepotvrdili.

Keďže Neptún nesie meno po rímskom bohu mora, jeho mesiace dostávajú mená po menších morských bohoch a nymfách z gréckej mytológie.
Najväčší z mesiacov sa nazýva Triton. Zaujímavé je, že okolo Neptúna krúži v opačnom smere, ako je rotácia planéty.
Môže to znamenať, že Triton bol kedysi nezávislý objekt, ktorý zachytila gravitácia planéty.
Prvá a jediná vesmírna sonda, ktorá preskúmala Neptún, bola Voyager 2 . K planéte sa dostala na vzdialenosť 4950 kilometrov 25. augusta 1989.