BRATISLAVA. V tom roku mal premiéru prvý film zo série Hviezdnych vojen či Horúčka sobotňajšej noci.
Vznikla britská kapela Joy Division, narodili sa francúzsky prezident Emmanuel Macron či futbalista Thierry Henry.
Svet v tom istom roku opustili hviezdy ako Elvis Presley či Charlie Chaplin.
Na konci leta roku 1977 sa však z pohľadu vedy začala výnimočná misia. Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vypustil dvojicu sond Voyager, ktoré mali preskúmať vzdialené časti slnečnej sústavy.
Na svojej ceste odhalili Jupiterove mesiace, pozreli sa na prstence Saturna a ukázali Zem ako maličkú bodku uprostred obrovského vesmíru.
Misia využila jedinečné zoskupenie vonkajších planét, ktoré sa udeje raz za 175 rokov. Sondy zužitkovali gravitáciu každej planéty, aby sa dostali k svojmu ďalšiemu cieľu. Zároveň poslúžili ako základ pre misie Galileo k Jupiteru či Cassini k Saturnu.
25. augusta 2012 vedci oznámili, že sonda Voyager 1 ako prvý ľudský výtvor opustil slnečnú sústavu a dostal sa do medzihviezdneho priestoru. V súčasnosti letí rýchlosťou približne 61-tisíc kilometrov za hodinu.
Sonda stále komunikuje so Zemou, posiela rádiové vlny, ktoré putujú vyše 19 hodín, kým sa k nám dostanú.
Očakáva sa, že misia Voyager 1 bude pokračovať až do roku 2025, keď sonda nebude mať dosť elektrickej energie, ktorá by poháňala jej vedecké prístroje.
Bledomodrá bodka. Slávnu fotografiu spravila sonda Voyager 1 a vznikla na Valentína, 14. februára 1990 v rekordnej vzdialenosti vyše 6 miliárd kilometrov od Zeme. Naša planéta nemá na zábere veľkosť ani jedného pixelu. Nachádza sa napravo, približne pod polovicou hnedého pásu. "Podarilo sa nám spraviť túto fotografiu a ak sa na ňu pozriete, uvidíte bodku. Tam sme. To je domov. To sme my. Na tejto bodke žil každý, o kom ste počuli, každý jeden človek na nej prežil svoj život," povedal o zábere Carl Sagan. (zdroj: NASA/JPL-Caltech)
