Saturn nie je jediný v našej sústave, čo má prstence. Okolo žiadnej inej planéty však nekrúžia také okázalé a zložité prachové a ľadové štruktúry.
Tieto roztrhané kusy komét, asteroidov a mesiacov sú drobné ako zrniečka prachu, no nájdu sa v nich aj kusiská veľké ako hora.
Šesťuholníková búrka Saturnu
Saturn je plynný obor a druhá najväčšia planéta v slnečnej sústave. Meno dostal po rímskom bohu poľnohospodárstva a bohatstva.
Zložením sa podobá Jupiteru, a teda i Slnku - jeho atmosféru tvorí najmä vodík a hélium.
Saturn - fakty
- Deň na Saturne trvá 10,7 pozemskej hodiny. Za tento čas sa planéta otočí okolo vlastnej osi. Má druhý najkratší deň v slnečnej sústave (po Jupiteri.)
- Rok na Saturne má 29,4 pozemského roku (10 756 pozemských dní.), za tento čas planéta obehne okolo Slnka.
- Polomer Saturnu je 58 232 kilometrov. Je 9,1 krát väčší ako Zem.
- Patrí medzi plynné obry.
- Má 53 potvrdených a 9 predbežne označených mesiacov, ktoré čakajú na potvrdenie.
Husté jadro zo železa a niklu je veľmi podobné jadru Jupitera, no je omnoho menšie.
Saturn je jediná planéta, ktorá má priemernú hustotu nižšiu ako voda. Ak by ste ho vložili do (veľmi masívnej) vane s vodou, Saturn by v nej plával.
Od Slnka je vzdialený 1,4 miliardy kilometrov. Slnečnému žiareniu tak trvá cesta na planétu približne osemdesiat minút.
Najzaujímavejšou štruktúrou v atmosfére Saturnu je šesťuholníkové prúdenie na severnom póle, ktoré by ste nikde inde v slnečnej sústave nenašli.
V tomto zvláštnom prúde fúkajú vetry s rýchlosťou 322 kilometrov za hodinu. V strede šesťuholníka je masívna búrka.
Abecedné prstence
Ak by ste sa na prstence Saturnu pozerali z vrcholkov jeho oblakov, vyzerali by biele. Každý z prstencov obieha planétu inou rýchlosťou.
Ľadové čiastočky prstencov majú rozličnú veľkosť. Od rozmerov zrniek prachu až po kusy veľké ako dom. Zopár častíc má rozmery hôr.
Na Cassini pracoval aj Slovák. Ľutoval, že nenesie našu vlajku (anketa s vedcami) Čítajte Prstence majú mená podľa písmen abecedy a dostali ich podľa toho, kedy ich objavili. Smerom od Saturnu sú prstence D, C, B, A, F, G a nakoniec prstenec E. Väčšinou sú veľmi blízko vedľa seba, okrem prstencov A a B, medzi ktorými je 4700 kilometrov široká medzera.
Saturn je najvzdialenejšia z planét, ktorú dokázali voľným okom pozorovať už v dávnych časoch.
Cez teleskop sa na šiestu planétu našej sústavy ako prvý pozrel Galileo Galilei. Ako prvý tiež uvidel jej prstence, i keď si najskôr myslel, že pozoruje trojitú planétu.
Okolo druhého najväčšieho plynného obra preleteli sondy Pioneer 10, Voyage 1 a 2. Najviac však o planéte prezradila sonda Cassini, ktorá minulý rok ukončila misiu v atmosfére planéty.
Saturn má 53 pomenovaných mesiacov a deväť mesiacov, ktoré ešte čakajú na potvrdenie.
I keď na samotnej planéte nemôže existovať život, nemusí to platiť pre jeho mesiace. Enceladus a Titan, ktoré majú podpovrchové oceány, by mohli mať podmienky vhodné pre vznik života.
