Keď sa v roku 1781 astronóm William Herschel pozrel cez teleskop na nočnú oblohu, myslel si, že vidí novú kométu či hviezdu.
V skutočnosti objavil prvú planétu cez teleskop - Urán, siedmu planétu slnečnej sústavy, ktorá ako jediná dostala meno po starogréckom bohovi. Ostatné planéty sú pomenované po rímskych bohoch.
Plynnú planétu Urán doteraz skúmala priamo iba jedna sonda - Voyager 2. Popri Uráne preletela v roku 1986.
Extrémne obdobia na Uráne
Urán je veľmi zvláštny. Okolo svojej osi sa otáča opačne ako väčšina iných planét - z východu na západ, rovnako ako Venuša. No Urán je jediná planéta v slnečnej sústave, ktorej rovník je takmer kolmý (97,77%) na rovinu orbitu. Znamená to, že na svojej obežnej dráhe planéta takmer leží.
Urán - fakty
- Deň na Uráne trvá 17 hodín 14 minút. Za tento čas sa planéta otočí okolo vlastnej osi.
- Rok na Uráne trvá 84 pozemských rokov - 30687 zemských dní. Za tento čas planéta obehne Slnko.
- Má polomer 25362 kilometrov a je tak štyrikrát širší ako Zem.
- Urán je ľadový obor.
- Má 27 mesiacov.
- Na Uráne nemôže existovať život ako ho poznáme. Jeho teploty, tlaky a materiály sú pre život príliš extrémne.
Toto naklonenie zrejme spôsobila dávna kolízia Uránu s iným vesmírnym objektom.
Vďaka nezvyčajnému nakloneniu zažíva Urán tie najextrémnejšie ročné obdobia.
Takmer štvrtinu uránskeho roku, ktorý trvá 84 pozemských rokov, svieti Slnko priamo na póly planéty. Jej druhá polovica je vtedy zahalená do 21 rokov trvajúcej tmavej zimy.
V priemere je Urán od Slnka vzdialený 2,9 miliardy kilometrov a kým k nemu doputuje slnečné žiarenie, trvá to dve hodiny a štyridsať minút.
Najnižšia teplota na Uráne klesá na -224,2 stupňa Celzia. Fúkajú na ňom vetry s rýchlosťou až 900 kilometrov za hodinu.
Prečo je Urán modrý?
Atmosféra Uránu je zložená najmä z vodíka a hélia, malého množstva metánu a stôp vody a čpavku.
Práve vďaka metánu má Urán svoju typickú modrú farbu. Metán v atmosfére totiž vstrebáva iba červené spektrum svetla a odráža tak modrozelenú farbu.
Pevný povrch na Uráne neexistuje, keďže je zložený z vírivých kvapalín. Takáto planéta sa nazýva ľadový obor - v našej sústave sú nimi len Urán a Neptún.
Urán čaká vesmírna kolízia, jeho mesiace sa zrazia Čítajte Vírivé kvapaliny - najmä voda, metán a amoniak - tvoria osemdesiat percent hmotnosti planéty. V jej strede je malé kamenné jadro, pri ktorom je teplota 4982 stupňov Celzia.
Siedma planéta našej sústavy má 13 prstencov a 27 známych mesiacov. Desať z nich objavila sonda Voyager 2. Päť hlavných sa volá Titania, Ariel, Miranda, Umbriel a Obero.
Ani pri mesiacoch sa nedodržala tradícia v názvosloví. Volajú sa podľa tvorby Williama Shakespeara a Alexandra Popea. Ostatné mesiace v našej slnečnej sústave dostávajú názvy podľa gréckej a rímskej mytológie.
Sonda Voyager 2 pri prelete objavila aj magnetosféru Uránu, ktorá je nezvyčajná a nepravidelná. Magnetické pole je zvyčajne v súlade s rotáciou planéty, v prípade Uránu je akoby obrátené. Aj preto nemá Urán polárne žiary nad pólmi.
