Vypočujte si podcast
- Odoberajte: Apple podcasty | RSS | Podbean | Pocket Casts | TuneIn
- Čo je to podcast? | Ako počúvať na iPhone? | Ako počúvať na Androide?
- Všetky časti podcastu Zoom
Prepis podcastu do textu
Čo robí ľudí ľuďmi? Presnejšie, čo odlíšilo našich prapredkov od ostatných našich príbuzných zo zvieracej ríše? Jazyk, kultúra, používanie nástrojov? Alebo obyčajná vzpriamená chôdza po dvoch nohách?
Práve na to posledné sa teraz vedci pozreli v novej štúdii publikovanej v prestížnom vedeckom magazíne PNAS. Výskumníci sledovali, ako sa líši náš palec na nohách od ostatných kostí, ako funguje jeho kĺb, kedy takýto palec asi vznikol a čo má spoločné s evolučným skokom, ktorý urobili naši dávni príbuzní.
Ukázalo sa, že palce sú jednou z evolučne posledných vecí na našich nohách.
Dnes už vieme, že vzpriamený postoj je jedným z najzásadnejších skokov v prirodzenom vývoju človeka. A tiež vieme, že sa to stalo pred miliónmi rokov – kráčať vzpriamene pravdepodobne dokázal už ardipitékus pred viac než štyrmi miliónmi rokov.
Čo nevieme je, prečo sa tak vlastne stalo.
Hypotézy hovoria, že takéto kráčanie a beh sa možno vyvinuli preto, lebo nám uvoľnili ruky, aby sme mohli nosiť jedlo alebo používať nástroje, prípadne sa zmenili podmienky a lesy naši predkovia vymenili za savany.
Pre takýto spôsob pohybu je však kľúčový tvar nohy. Vedci preto vytvorili trojrozmerné skeny kostných kĺbov palcov ľudí aj množstva našich dnešných a j vyhynutých príbuzných. Následne dáta vložili do akéhosi evolučného stromu.
Zistili, že dnešný palec na nohe vznikol relatívne neskoro. A ako posledný kúsok do skladačky našich chodidiel, ktoré nám umožňujú nielen kráčať, ale aj oveľa efektívnejšie behať. Bez neho by sme sa vlastne nestali modernými ľuďmi.
Niečoho sme sa však museli vzdať.
Našim palcovým nákladom bola obratnosť. Jednoducho, dnes si už nohami len tak nepritiahneme vetvu stromu, na ktorú by ste sa potom mohli zavesiť. No ak sa poriadne pozriete okolo seba, tento výsledok evolúcie za to asi naozaj stál.
Ďalšie správy z vedy:
Výskumníci odhalili najstarší egyptský recept na zachovanie tiel mŕtvych. Bola to akási lepkavá hnedá balzamovacia zmes, základ tvoril rastlinný olej, do ktorého vmiešali rastlinnú miazgu, zohriatu živicu z ihličnanov a aromatické výťažky z koreňov alebo rastlín.
Najstarší syr na svete má tritisíc rokov, no jesť by ste ho nechceli. Archeológovia ho objavili v egyptskej hrobke, a pochádza z 13. storočia pred našim letopočtom. Zaujímavosťou je, že syr bol nakazený baktériou, ktorá spôsobuje takzvanú maltskú horúčku.
A archeologický nález aj do tretice: v Keni narazili vedci na ohromné pohrebisko dávnych pastierov dobytka. Má zhruba päťtisíc rokov a na mieste sa nachádzajú pozostatky stoviek ľudí.
