Vypočujte si podcast
- Odoberajte: Apple podcasty | RSS | Podbean | Pocket Casts | TuneIn
- Čo je to podcast? | Ako počúvať na iPhone? | Ako počúvať na Androide?
- Všetky časti podcastu Zoom
Prepis podcastu do textu
Predstavte si to ako obrovskú zoologickú záhradu. V nej máte stovky rôznych exotických zvierat aj nejaké tie bežné... a my tieto zvieratá voláme častice. Ako to už v zverincoch chodí, niektoré tvory sa správajú podobne, niektoré veľmi čudne, niektoré prakticky nikdy nevidíte, ale všetky potrebujú jesť.
Aby sme sa ale vrátili do sveta fyziky, všetky sa teda skladajú z elementárnych kamienkov, ktoré voláme kvarky a dnes ich poznáme šesť - plus ich antičastice. No ešte pred pár desaťročiami bola situácia oveľa neprehľadnejšia. A fyzici vlastne ani nevedeli, ktoré hypotézy o základných kúskoch, na ktorých je postavený celý náš vesmír, platia.
Až do polovice sedemdesiatych rokov. A až kým neprišiel americký časticový fyzik Burton Richter. Ako hovoria vedci, bol to revolučný moment. Z množstva nápadov, zväčša nedomyslených, ste zrazu zostali s jediným.
Tým správnym.
Burton Richter sa nenarodil do vedeckej rodiny. Jeho otec bol textilným robotníkom, no mal talent, inteligenciu aj šťastie na správne školy. Napokon, doktorát získal Burton na slávnej MIT.
Ako profesor na Stanforde neskôr pomáhal vybudovať miestny urýchľovač častíc, a tam sa vlastne zrodil aj jeho obrovský objav. V roku 1974 si vedci všimli v pozostatkoch po zrážkach elektrónov a pozitrónov novú časticu, ktorú nazvali psí.
V tom istom čase iný tým narazil na čosi rovnaké a časticu nazval J. To vlastne platí dodnes, dodnes tento mezón voláme J/psí. Dôležitejšie však je, že táto častica sa z čohosi skladá. A to čosi sú nielen už spomínané kvarky, sú to zvláštne kvarky. Presnejšie, pôvabné... kvark a antikvark.
A to je kľúč, ktorý zmenil nielen časticovú fyziku a pomáhal ju upraviť do dnešnej podoby. Napokon, Richter už dva roky nato, v roku 1976, spolu s Samuelom Tingom za tento objav získal Nobelovu cenu za fyziku.
Burton Richter sa však nevenoval iba drobným puzzle vytvárajúcim náš vesmír. Zaujímal sa aj o jadrovú energiu, nové technológie či o klimatickú zmenu. Rozprával sa s politikmi a pomáhal presadzovať podporu vedy – a nielen v Spojených štátoch.
V strede minulého týždňa však tento veľký fyzik zomrel. Aj tak však pre nás zostáva jedným z moderných hrdinov vedy.
Ďalšie správy z vedy:
V okolí Jupitera objavili dvanásť nových mesiacov a niektorým hrozí zrážka. Jupiter už má 79 známych mesiacov.
V Egypte narazili na dielňu na výrobu keramiky starú vyše štyritisíc rokov. Archeológovia vo vnútri našli aj staroveký hrnčiarsky kruh.
Objavili najstarší chlieb na svete, spred 14-tisíc rokov. Jeho recept má štyri prísady: divú pšenicu a jačmeň, hľuzy divých vodných rastlín a vodu. Chlieb sa podobal na tortilla placku.
