BRATISLAVA. Viera v bohov nevychádza z intuície ani racionálneho zmýšľania.
Vedci vyvrátili jednu z populárnych hypotéz o náboženskej viere a viere v nadprirodzeno.
Modernú vedu stvoril aj pápežov kňaz: Lemaître a jeho vesmír Čítajte Výsledky uverejnili vo vedeckom časopise Scientific Reports.
Vrodená viera?
Posledných dvadsať rokov sa kognitívni psychológovia snažili ukázať, že viera prichádza k ľuďom prirodzene alebo intuitívne.
Niektoré štúdie naznačovali, že silne veriaci ľudia sú viac intuitívni a menej analytickí. Keď "zapli" svoje analytické myslenie, ich náboženská viera sa zmenšila.
Autori štúdie z univerzít v Coventry a Oxforde však s takýmto vysvetlením nesúhlasia.
"Nemyslíme si, že ľudia sú rodení veriaci," vysvetľuje pre web PsyPost hlavný autor štúdie Miguel Farias.
Jeho výskum na pútnikoch do španielskeho Santiago de Compostela a pokusy s elektrostimuláciou mozgu neukázali žiadne spojenie medzi intuitívnym, analytickým myslením a vierami v nadprirodzeno.
Prečo veríme v bohov?
Pútnici odpovedali na otázky o sile ich viery a vypĺňali dotazníky o intuitívnom myslení. V ďalšej časti výskumu pomocou slabej stimulácie mozgu zvyšovali kognitívnu inhibíciu, ktorá reguluje analytické myslenie.
Vplýva náboženstvo na morálku? Iba v silne veriacich krajinách Čítajte Vplyv intuície či analytického zmýšľania na silu viery napokon neukázala ani jedna časť štúdie.
Omnoho väčší dosah na vieru má podľa autorov výchova a socio-kultúrne procesy, ktoré ľudí ovplyvňujú počas života.
"Dostupné sociologické a historické údaje ukazujú, že to, v čo veríme, je založené predovšetkým na spoločenských a vzdelávacích faktoroch a nie na kognitívnych štýloch, ako je intuitívne a analytické myslenie," hovorí Farias.
doi: 10.1038/s41598-017-14090-9
