SME

Modernú vedu stvoril aj pápežov kňaz: Lemaître a jeho vesmír

Jednu z najzásadnejších myšlienok modernej kozmológie priniesol kňaz.

Ilustračné foto. (Zdroj: NASA)

V novembri 1951 Pápežská akadémia vied prijala Lemaîtrovu teóriu, ktorá je známa ako teória veľkého tresku.

Podľa následného vyhlásenia pápeža Pia XII. sa Lemaîtrovým veľkým treskom preukázalo, že počiatok sveta mal pôvod v stvoriteľskom akte.

Lemaître s pápežovým vyjadrením nesúhlasil a presvedčil ho, že sa nepatrí verejne hovoriť (z pozície katolíckej cirkvi) v zmysle kreacionizmu, že neslobodno robiť také kozmologické vyhlásenia.

Vyslovil sa proti vzájomnému miešaniu vedy a náboženstva, čo aj preňho – ako kňaza a vedca v jednej osobe – tie dve oblasti ľudskej skúsenosti neboli v rozpore.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vedec a kňaz

Mons. Georges Henri Joseph Édouard Lemaître, otec teórie veľkého tresku, bol belgický kňaz, kozmológ-astrofyzik, profesor fyziky na univerzite v Louvaine. Narodil sa 17. júla 1894 v Charleroi v Belgicku. Odmalička túžil po poznaní, chcel byť kňazom i vedcom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Oboje sa mu podarilo, stal sa v náležitej miere jedným aj druhým. Z jezuitskej strednej školy College du Sacré-Coeur v Charleroi sa ako sedemnásťročný dostal na štúdium na Louvainskú katolícku univerzitu.

Zapísal sa na štúdium techniky, no počas prvej svetovej vojny pôsobil ako dobrovoľník v radoch delostrelcov belgickej armády a vyslúžil si aj belgický vojnový kríž s palmovými ratolesťami. Po vojne pokračoval v štúdiu, no z techniky sa preorientoval na fyziku a matematiku.

Medzičasom sa zapísal aj do seminára Mechelenskej arcidiecézy a pripravoval sa na dráhu kňaza. Roku 1920 získal doktorát obhajobou práce Aproximácia funkcií viacerých reálnych premenných a bakalaureát v tomistickej filozofii. Roku 1923 ho vysvätili za kňaza.

Až do roku 1924 však pokračoval v štúdiách na Cambridgeskej univerzite, kde ho anglický astronóm Arthur Stanley Eddington uviedol do modernej stelárnej astronómie a numerickej analýzy. Napokon roku 1927 zavŕšil štúdiá doktorátom na Massachusetts Institute of Technology (MIT) v USA.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Medzičasom začal na čiastočný úväzok prednášať na Louvainskej univerzite. Tam potom zakotvil až do svojho odchodu do dôchodku ako riadny profesor mechaniky a matematickej metodológie.

Brilantné riešenie

V Louvaine ho začala zamestnávať idea rozpínania sa vesmíru. Jeho odborná práca Homogénny vesmír s konštantnou hmotnosťou a vzrastajúcim rádiom s ohľadom na pozorovanú radiálnu rýchlosť mimogalaktických hmlovín, ktorá vyšla časopisecky roku 1927, vykresľovala už podstatné črty expanzie vesmíru.

Bolo to dva roky predtým, ako prišiel s touto myšlienkou vo svojich prácach Edwin Hubble – tomu sa v súčasnosti najčastejšie pripisuje sama koncepcia rozpínania sa kozmu. Einstein myšlienku expandujúceho vesmíru spočiatku odmietal, vesmír bol v jeho pôvodnej predstave statický.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4SFK na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu