SME

Počas druhohôr sa príroda zbláznila. Vo vode boli samé príšery

Po vymretí morskej fauny medzi permom a triasom sa prírode z nejakých príčin utrhol dekel a všetko od plazov malo strašné zuby a meralo cez päť metrov.

Dakosaurus maximus.Dakosaurus maximus. (Zdroj: Dmitry Bogdanov / Wikimedia / CC)

Nič si nehovorme, pažravé sú tie zvieratá. Rybám nestačilo jedla vo vode. Stali sa z nich obojživelníky, aby mohli na pobreží jesť bezstavovce (rozumej: metrové stonožky a pavúky a škorpióny.

Bezstavovce sa potom rozšírili aj do vnútrozemia, lebo rastliny prišli na to, ako neuschnúť. Obojživelníky vyrazili za nimi a stali sa z nich plazy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Naspäť do vody

Plazy ovládli súš – prvý raz synapsidy v prvohorách a druhý raz archosaury v druhohorách. Ibaže skupín plazov bolo obrovské množstvo. To si to tie ostatné skupiny nechali len tak, bez vývoja?

SkryťVypnúť reklamu

Veruže nie. Normálne, po chlapsky dupli nohou v rozčapenom postoji a hybaj s plačom nazad do vody. Na súši nemali šancu, zato v mori mali evolučne navrch. A tak v druhohorách ovládli plazy aj všetky moria.

V druhohornom mori by ste sa kúpať nechceli. Niežeby nebolo teplé. Počas triasu bola povrchová teplota miestami až 38°C, na juru čakajme ochladenie na 20°C, ale vyčasí sa cez kriedu na 36°C.

Ide o to, s čím by ste si zaplávali. Po 97% vymretí morskej fauny medzi permom a triasom bolo mnoho možností, ako zazveriť vodstvá.

Z nejakých príčin sa prírode utrhol dekel a všetko od plazov malo strašné zuby a meralo cez päť metrov.

Druhý pokus krokodílov

Ako sme spomínali v minulej časti, krokodílotvaré mali koncom triasu svojich pätnásť miliónov rokov slávy, kým ich vyhodili zo sedla svižnejšie archosaury - menovite dinosaury.

SkryťVypnúť reklamu

Vo vodách sa krokodílotvarým darilo o poznanie lepšie. Rod Metriorhynchidae bol ako námet na céčkový horor – jeho zástupcovia vyzerali ako krížence krokodíla so žralokom.

dakosaurus_bw_r9409_res.jpg

Zdroj: Wikimedia

Dakosaurus mal päť metrov a žral všetko, čo nebolo väčšie ako on. V mene lepšej hydrodynamiky sa zbavil krokodílieho šupinatého brnenia, nohy vymenil za pádla a na chvoste zapustil plutvu.

Mal vrúbkované zuby, uspôsobené na rezanie mäsa a mohutné čeľustné svalstvo. Až taký hit to však nebol, čeľaď Metriorhynchidae žila len od polovice jury do začiatku kriedy.

Ichtyosaury

Oveľa úspešnejšie – a s ohľadom na hydrodynamiku vlastne najúspešnejšie – boli ichtyosaury.

shonisaurus_bw_2_r8568_res.jpg

Zdroj: Wikimedia

Toto je Shonisaurus. Ak ste mykli plecom, čože je toto za príšera, povážte, že mal 15 metrov. Jeho bratranec Shastasaurus mal podľa odhadov z neúplnej kostry 21 metrov. Bol to najväčší vodný plaz, aký kedy žil.

SkryťVypnúť reklamu

Plazie delfíny

Ak vám pri pohľade na Shonisaura napadá delfín, nenapadá vám zle. Ichtyosaury si boli s delfínmi až podozrivo podobné.

Ibaže delfín je náš, teplokrvný cicavec a ichtyosaurus bol plaz. Dobou, kedy žili, sa míňajú v desiatkach miliónov rokov a najbližší spoločný predok je jedna prajašterica v prvohorách.

ichthyosaurios5_r4646.jpg

Zdroj: Wikimedia

Tento zvláštny jav (a zlomyseľnosť prírody voči paleontológom) sa nazýva konvergentná evolúcia. Jednoducho povedané, ak jestvuje totožný fyzikálny problém, rôzne vetvy vývoja dospejú k podobným riešeniam.

Voda je prostredie s vysokým odporom, ktoré umožňuje rýchly pohyb iba končatinám s určitým tvarom. Ak sa do vody dostane stavovec, cestou najmenšieho odporu je skrátiť dlhé kosti končatín a spojiť prsty do pádla.

SkryťVypnúť reklamu

Dokonale pripravený na vodu

Objednávka prírody v triase bola na rýchleho a mrštného lovca rýb a hlavonožcov vo všetkých moriach na svete, vrátane otvoreného mora.

Ktorý ichtyosaurí predok na to reflektoval, nevieme, ale zrejme mal primitívny, široký jašteričí postoj. Bol to lepší nábeh na plutvy, ako končatiny pod telom.

Ťahom majstrovstva bola chrbtová plutva a horný chvostový lalok. Ichtyosaury sa stali najrýchlejšími vodnými plazmi na svete.

To malo svoju cenu. Keď sa z plaza stane ryba, nedá sa chodiť na pláž vajcia klásť. Ichtyosaury teda boli živorodé.

Ďalší problém plazov je, že sú studenokrvné. Ak ste niekedy videli plávať jaštericu v naozaj studenej vode, zrejme ste boli svedkami rýchleho skonu. Keď studenokrvný živočích stratí prevádzkovú teplotu, spomalí a napokon zastane. Vo vode to znamená smrť.

SkryťVypnúť reklamu

Ichtyosaurus teda musel byť teplokrvný – a tým pádom aj riadne pažravý, aby uživil energetické nároky svojho tela.

Hlavný zmyslový nástroj delfínov v hĺbkach je echolokátor. Čo bolo hlavným zmyslom ichtyosaurov, je zrejmé z lebky. Všetky druhy majú spoločný znak – veľké očnice.

Ichtyosaury z podčeľade Opthalmosaurinae mali dokonca zreničky s priemerom 10 centimetrov. Videli aj v hĺbke 500 metrov.

anningichthyosaurskull_r5795_res.jpg

Zdroj: Wikimedia

Zvláštny zánik

Záhadou nie je len to, odkiaľ sa vzali, ale aj kam sa podeli. Podľa fosílnych záznamov ichtyosaury prestali jestvovať tridsať miliónov rokov pred pádom meteoritu na konci druhohôr.

Z geologického ani paleontologického hľadiska sa v tom období nedialo nič zásadné, no ichtyosaury vymizli náhle.

(„Náhle“ v ponímaní paleontológie je pár miliónov rokov. Čiže asi nechoďte s paleontológom na rande. Povie, že bude chvíľku meškať, a kým príde, z vás bude ropa.)

SkryťVypnúť reklamu

Máme len náznak: podľa záznamov sa pred približne 91,5 milióna rokov roztopili póly a hladina morí stúpla o dvesto metrov. K tomu sa pridalo odkysličenie morí a útlm aktivity pri hladine.

Ichtyosaury zrejme zradila obvyklá achillova päta najväčších šampiónov – prílišná špecializácia. Skrátka, neprivykli si, bábovky.

Dlhokrkí elegáni

O slovo sa v druhohorách prihlásili aj Pachypleurosaury. Boli také podlhovasté, maximálne metrové triasové jaštery, ktoré príštipkárčili po plytčinách rybolovom.

V jure sa z ich pokolenia stali Plesiosaury, mimoriadne úspešný projekt s celosvetovou pôsobnosťou.

Väčšina Plesiosaurov boli elegantné dlhokrké Plesiosauromorfy. Mali telo výborne prispôsobené na pohyb vo vode a dlhý krk im slúžil na bleskový výpad za rybami.

SkryťVypnúť reklamu

elasmosaurus_nt_r2510.jpg

Zdroj: Wikimedia

Do absurdných rozmerov to doviedol Elasmosaurus na sklonku kriedy. Meral 9 metrov, ale viac ako polovica z toho bol krk so 71 stavcami.

To je v zvieracej ríši doposiaľ neprekonaný rekord. Paleontológ E. D. Cope, ktorý ho našiel, mu dal hlavu radšej na chvost. Ta to neveril!

Temná stránka plesiosaurov

Temná stránka tejto rodiny boli Pliosauromorfy. Šanovali na krku, pridali si na hlave. Za všetkých spomeňme Liopleurodona.

Koľko presne meral, je predmetom dohadov. Začína sa na siedmich metroch, končí na pätnástich.

liopleurodon_ferox_tubingen_2_r8500_res.jpg

Zdroj: Wikimedia

Aby sme dodali obrázku mierku, stavec Liopleurodona má priemer taniera a zub veľkosť banána.

Bol to obratný plavec, ktorému na pohyb slúžili mohutné plutvy. Predné mal kratšie, tie boli na vychádzkové tempo. Dlhšie zadné zapojil, keď bolo treba šprintovať za korisťou.

SkryťVypnúť reklamu

Podľa kalkulácií mal v čeľustiach stisk štyrikrát väčší ako Tyranosaurus rex.

Dávna sláva varanov

Keby toto bol teleshopping, kričali by sme: „Ale to nie je všetko! Dáme vám oveľa viac!“

Ale nie je, a tak hovoríme, že ak ste si do gatí nepustili doposiaľ, na konci kriedy vám na to dali dôvod príbuzní dnešných varanov – Mosasaury.

hainosaurus073_r7584_res.jpg

Zdroj: Wikimedia

Buďme struční: Hainosaurus. Dĺžka: 15 možno 21 metrov. Špecialita: vykĺbiteľná sánka, aby mohol hltať vcelku korisť veľkú ako on sám. V žalúdku sa mu našli hlavonožce, iné mosasaury a žraloky. Áno, ono to žralo žraloky.

Mosasaury isto čakala skvostná budúcnosť, lebo plesiosaurom vytierali kocúra a žrali ichtyosaury, no potom prišla tá slávna patália s asteroidom a začínalo sa nanovo.

O tom, ako sa z potkana stal vráskavec ozrutný, si však povieme niekedy nabudúce.

SkryťVypnúť reklamu

Zdroje:

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 29 818
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 415
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 906
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 254
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 077
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 834
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 780
SkryťZatvoriť reklamu