Do textu sme doplnili vedecké pozadie niektorých výrokov.
BRATISLAVA. Geneticky modifikovaná kukurica z pokusného poľa pri Piešťanoch kontaminuje pôvodné rastlinné kultúry a ničí populáciu včiel v okolí, tvrdia miestni ekologickí aktivisti z hnutia Sieť dobra.
Prekáža im pestovanie geneticky modifikovanej (GMO) kukurice na poliach, ktoré spravuje Výskumný ústav rastlinnej výroby a osivá dodala spoločnosť Monsanto.
Anna Sadloňová-Plačková z technologického vývoja Monsanta hovorí, že na poli sa sleduje to, ako rôzne druhy hmyzu reagujú na kukuricu a kukurica na hmyz.
Na základe podobných pokusov vyvíjajú nové osivá, ktoré majú zaručiť lepšiu úrodu. Argumenty ochranárov vedci spochybňujú.
Rakovinu odmietajú
GMO kukurica na Slovensku
farmári môžu pestovať len jeden druh, odolný proti motýľovi, ktorý kukuricu napáda,
používa sa na kŕmenie hovädzieho dobytka,
na Slovensku zatiaľ úspech nemá, minulý rok ju vysadili na ploche 100 hektárov,
pri Piešťanoch skúšobne vysadili aj iné odrody, ktorým nemajú uškodiť postreky.
Skúšobné pole s modifikovanou kukuricou leží asi kilometer za Borovcami neďaleko Piešťan. Je ľahko prístupné z rozbitej asfaltovej cesty, od okolitých pozemkov plodiny nedelí žiadny plot.
Na pole vysadili aj kukuricu, ktorú upravili tak, aby odolávala postrekom. Pestovať ju je zakázané, výskumníci získali špeciálne povolenie od ministerstva životného prostredia.
Podobným druhom údajne kŕmili francúzski vedci v jednom z experimentov laboratórne potkany. Po čase pri nich zistili päťnásobne väčší výskyt rakoviny, ako je bežné.
Ukázalo sa však, že tento výskum bol v tom lepšom prípade sfušovaný, v tom horšom rovno vedome sfalšovaný.
„Štúdia má nedostatočnú vedeckú kvalitu a nemôžeme o nej uvažovať ako o opodstatnenej pre zváženie rizík,“ odkázal v stanovisku Európsky úrad pre bezpečnosť potravín, ktorý výsledky výskumu Gillesa-Erica Séraliniho skúmal.
Nepreukázali sa ani tvrdenia, ktoré v pôvodnej štúdii zazneli. Výsledky ich jednoducho nepodporovali.
Sadloňová-Plačková pokus rovnako spochybňuje. Hovorí, že Francúzi si vybrali laboratórne, tiež šľachtené potkany, ktoré sú veľmi náchylné na vznik nádoru a nepoužívajú sa ani v medicíne.
„Táto málo známa nadnárodná korporácia bola usvedčená zo zavádzania, klamstiev, korupcie a manipulácie správ o bezpečnosti jej výrobkov,“ tvrdí naopak koordinátor aktivistov Ľubomír Harmanovský.
Firmu vo svete napríklad obviňujú z podplácania indonézskych úradníkov, u ktorých chcela presadiť voľnejšie pravidlá pre geneticky upravené rastliny.
Inžinieri: Peľ sa neprenáša
Inžinieri z výskumného ústavu a firmy Monsanto nesúhlasia ani s tvrdením aktivistov, že modifikovaná kukurica môže uškodiť okolitému ekosystému, pretože jej peľ sa údajne mieša s inými rastlinami.
„Kukuričný peľ je veľký a ťažký, má problém rozšíriť sa niekoľko metrov,“ tvrdí Sadloňová-Plačková.
„Navyše nie je možné, aby peľ z kukurice opelil iné rastliny, lebo kukurica pochádza z Ameriky a v Európe nemá žiadnu príbuznú rastlinu, s ktorou by sa mohla voľne krížiť.“
Kukurica je dobrý biznis
Pokusy s GMO kukuricou sa robia v snahe dosiahnuť lepšiu úrodu. Kukurica ide najmä v posledných rokoch veľmi dobre na odbyt, už dávno sa nepoužíva len na kŕmenie, ale napríklad aj na výrobu plastov či sladidiel.
„Pomerne značné sú potreby škrobárenského priemyslu, veľké množstvo sa môže spotrebovať aj na výrobu bioliehu v leopoldovskom Envirale,“ vysvetľuje hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec. Kukurica sa dokonca pridáva aj do papiera či atramentu.
Preto sa rozširuje aj plocha, na ktorej sa u nás kukurica pestuje. Kým ešte v roku 2009 zaberala 150-tisíc hektárov, dnes už je to viac ako 225-tisíc. Kukuričné polia tvoria asi osemnástinu rozlohy Slovenska.
GMO sme povolili
„Existujú geneticky modifikované kukurice, ktoré sa dokážu samy ubrániť proti niektorým škodcom,“ vraví Sadloňová-Plačková.
Taký je aj jediný druh upravenej kukurice, ktorý môžu u nás farmári oficiálne pestovať.
Upravená kukurica je odolná proti larvám vijačky kukuričnej – motýľovi, ktorý kukuricu napáda. Pestuje sa na krmivo, no slovenských farmárov zatiaľ tento typ kukurice veľmi nenadchol.
Minulý rok ju vysadili asi na sto hektároch. „Na vnútornom trhu o ňu nie je žiadny záujem, na európskom len minimálny,“ vraví Nemec.
Prečítajte si viac o fenoméne geneticky modifikovaných potravín
Zasadili odrodu, akú videl Kolumbus
Výskumníci z Piešťan ukazujú, akú kukuricu jedli americkí Indiáni.
BRATISLAVA. Ako by vyzerala kukurica, ak by sa nikdy nešľachtila? Asi ako klások jačmeňa či pšenice, ktorý nebol väčší ako pár centimetrov. Presne tak poznali kukuricu indiánske kmene z Ameriky.
Indiáni z takejto kukurice vyberali zrná, ktoré jedli alebo z nich vyrábali múku.
Keď do Ameriky priplával Kolumbus, objavil tam kukuricu, ktorá sa už predsa len viac podobala tej našej. Z pôvodnej, ktorá vyzerala ako obilnina, vznikla náhodným krížením.
Peľ z jednej rastliny dopadol na susednú, čím sa postupne medzi sebou šírili. Kolumbova kukurica už pripomínala klas, bola však menšia. Často mala len štyri rady zŕn, súčasná má dvanásť až šestnásť.
Na poli pri Piešťanoch pestujú aj ďalšie druhy historickej kukurice. Slúži však len na výučbu, farmárom by dnes priniesla veľmi slabú úrodu.
Semená kukurice z minulých čias uchováva americká génová banka, odkiaľ ju získala aj firma Monsanto.
Kukurica z čias Indiánov vyzerala ako obilie.
Kolumbova kukurica pripomínala našu, no bola menšia.
