TÉMA

Genetická vojna o modifikované potraviny sa začala paradajkou

Sú užitočné alebo ohrozujú prírodu? A potrebuje svet geneticky modifikované rastliny? O odpovede sa aj vo vede bojuje nezvyčajne tvrdo.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - FOTOLIA)

Keď ste ju chytili do ruky, bola krásne tvrdá. Zdravý červený plod, lákavá a chutná paradajka. Mohli ste ju odtrhnúť, naukladať do prepraviek a poslať trebárs naprieč polovicou Európy a nezmenila sa na hnusnú kašovitú hmotu. Mohli ste ju jednoducho oberať zrelú, s poriadne rozvinutou chuťou, nemuseli ste z kríkov odtrhávať ešte zelené kusy.

Flavr Savr mal zmeniť trh s rajčiakmi. Bol rok 1992 a americké úrady práve dostali žiadosť o schválenie produktu kalifornskej spoločnosti Calgene. Prvej geneticky modifikovanej rastliny, ktorá sa mala dostať na trh.

Mala to byť iba formalita. Analytici predpovedali, že zelenú od úradov dostanú paradajky zhruba do mesiaca, okamžite sa začnú dodávať farmárom a spoločnosti vytvoria trh s obratom asi pol miliardy dolárov ročne.

A potom sa to všetko začalo komplikovať

Schvaľovací proces sa zasekol. Verejnosť a aktivisti začali nahlas rozprávať o frankenfoode, monštruóznom, neprirodzenom jedle.

Spoločnosť Campbell, známy tvorca polievok v konzerve, zrazu začala prehodnocovať svoju investíciu do vývoja týchto paradajok. Zázrak biológie sa zmenil na nočnú moru manažérov a bojisko rôznych záujmových skupín - bez ohľadu na vedu a vedecké výsledky.

Campbell pod tlakom verejnej mienky vydal napokon vyhlásenie, že do svojich produktov žiadne geneticky upravené rajčiny používať nebude. A i keď úrady takmer o tri roky Flavr Savr schválili ako vôbec prvú geneticky modifikovanú plodinu vhodnú pre ľudí, už v roku 1997 Calgene prestal paradajky dodávať. Verejnosť rozhodla: paradajky boli neúspechom.

Strach verejnosti

Revolúcia v poľnohospodárstve sa mala pôvodne začať pred tridsiatimi rokmi. Vtedy vedci prvý raz v odbornom magazíne zverejnili správu, že sa im ešte o rok skôr podarilo vložiť cudzie gény do jednej z rastlín. Vytvorili tak prvú geneticky modifikovanú rastlinu, tabak, do ktorého dostali maličký kúsok z baktérií. Výsledkom bola odolnejšia plodina, ktorá lepšie zvládala boj proti škodcom.

„Následne sa takéto rastliny začali pomerne rýchlo testovať v poľných podmienkach,“ hovorí Jana Libantová z Ústavu genetiky a biotechnológie rastlín SAV. Sama skúma geneticky modifikované rastliny a snaží sa vytvoriť také, aké bude ľudstvo potrebovať.

„Medzi prvými boli rajčiaky Flavr Savr, Bt zemiak odolný voči pásavke zemiakovej či tabak proti istému herbicídu.“

Lenže to, čo vyzeralo ako ideálne riešenie pre farmárov i nástroj, ako nasýtiť stále rastúcu svetovú populáciu, sa zaseklo. Na prvý pohľad z rovnakého strachu, ako ľudia kedysi odmietali cudzie plodiny či transplantácie orgánov.

Nepomohlo ani presviedčanie, že takéto rastliny v skutočnosti výrazne znížili množstvo chemikálií v poľnohospodárstve a vytvorili viac jedla pre ľudí. Otázky totiž zostali aj po tri desaťročia rovnaké: sú geneticky modifikované rastliny pre človeka bezpečné? A nepoškodzujú svoje okolie v prírode?

„Je to nástroj ako každý iný,“ vysvetľuje Peter Celec z Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty UK. „V skutočnosti geneticky modifikujeme rastliny aj živočíchy už desať- či dvadsaťtisíc rokov. Teraz to len robíme rýchlejšie a efektívnejšie.“

Veľká väčšina vedcov si myslí, že geneticky modifikované potraviny nie sú žiaden problém. No nemyslia si to úplne všetci, navyše časť výskumu platia priamo firmy, ktoré potom takéto produkty predávajú. To vyvoláva časté konšpiračné tvrdenia.

Kontroverzné motýle

Téma geneticky modifikovaných plodín pripomína bojisko aj vo vedeckej komunite. Divoké miesto, kde sa vyťahujú nezvyčajné a neférové prostriedky, píšu sa nahnevané listy do odborných žurnálov, žiada sa o zastavenie financovania grantov. A výskum sa odmieta pre malichernosti, ktorými by sa komunita pri iných témach zrejme ani nezaoberala.

V roku 1999 vyšla napríklad v prestížnom magazíne Nature štúdia, v ktorej John Losey spolu s kolegami opisujú, ako do štyroch dní vo veľkom umierali húsenice motýľa monarchu sťahovavého. Dôvodom mal byť peľ geneticky upravenej Bt kukurice. Aktivisti z hnutia Greenpeace následne vybehli do ulíc prezlečení za motýle a protestovali pred americkým Kongresom.

Výsledkom tak bolo nové dvojročné preskúmanie pôvodných výsledkov štúdie. Ani jedna zo šestice následných štúdií však nič podobné nepotvrdila. Lenže verejnosť už správu dostala – modifikovaná rastlina je zlá, zabíja predsa ten krásny hmyz. Čo na tom, že to zrejme nebola pravda, aspoň nie v skutočných podmienkach vonku, kde húsenice nedostávajú vysoké laboratórne dávky nebezpečných látok.

Odpovede však neboli vždy takéto ľahké. Jestvuje riziko, že vložené gény sa budú šíriť naprieč plodinami. A že rastliny nachystané na škodcov môžu, mimochodom, ublížiť aj iným tvorom v miestnom ekosystéme. Čosi pred rokmi naznačil výskum potočníkov, drobného hmyzu, čo žije v riekach. Aj keď ďalší vedci napadli metodológiu štúdie, pochybnosti zostali.

„Každá takáto rastlina sa pred uvedením do životného prostredia vyhodnocuje. Aký má dopad na človeka i prostredie,“ zdôrazňuje Libantová. „Ale v skutočnosti je to ako hľadať jednoznačnú odpoveď na otázku, či je dobrá, alebo zlá jadrová energia.“

Skutočným problémom geneticky modifikovaných plodín pritom ani tak nie je to, či podobné zásahy do prírody môžu škodiť. Ak chceme zachrániť ľudí, potrebujeme ich. Otázkou skôr zostáva, že ak podobné skúmanie financujú firmy, vedci nemusia objaviť kombinácie, ktoré by mohli byť užitočné – no nie až také ziskové.

Zlatá ryža

Sú drobné a podlhovasté, podobne ako bežná ryža. Lenže tieto zrná majú čudnú žltú farbu – sú zlaté. Volajú ju preto zlatá ryža a mohla by byť jedným z riešení na globálny problém. Je ním nedostatok vitamínu A a výsledkom 250-tisíc až pol milióna detí ročne, ktoré oslepnú alebo zomrú.

Práve im by mohla pomôcť plodina kľúčová pre miliardy ľudí po celej planéte. Vedci do nej totiž pridali betakarotén, z ktorého vitamín A vzniká. Lenže aj keď zlatú ryžu predstavili už pred trinástimi rokmi, k deťom do Ázie sa stále nedostala - aj pre námietky aktivistov. V súčasnosti však už bežia testy na filipínskych poliach. A zlatistá plodina by sa na trh mohla dostať už budúci rok.

„Hlad je stále veľký problém. Preto je dôležité, aby sa podarilo vyvinúť plodiny, ktoré by mohli rásť aj v extrémnych podmienkach,“ dodáva aj Celec. „A v budúcnosti by mohli geneticky modifikované plodiny pomôcť napríklad pri plošných jednoduchých očkovaniach.“

Hlavný zdroj: Nature, 2. máj 2013, vol. 497, no. 7447

GMO mýty a fakty

GMO plodiny vedú k superburine: čiastočne pravda.

Vedci vytvorili bavlnu, ktorá dokáže znášať postrek herbicídom Roundup. Následne botanici zistili, že podobná rezistencia sa po rokoch začala objavovať aj pri divoko rastúcich trávach a burine. Podľa Nature sa podobné prípady objavili už v osemnástich krajinách, výrobca postreku preto odporúča svoju látku kombinovať s ďalšími pesticídmi. Ich využitie je pritom pri veľkofarmárstve kľúčové.

GMO bavlna viedla k samovraždám farmárov: klamstvo.

Aktivisti obvinili genetické plodiny, že viedli v Indii k nárastu počtu samovrážd medzi farmármi. Dôvodom mali byť veľké investície do plodín, ktoré sa nikdy nevrátili. V skutočnosti výskum ukázal, že modifikovaná Bt bavlna mala nielen lepšie výsledky, ale ani k žiadnemu nárastu samovrážd nedošlo.

Gény sa samovoľne rozšírili medzi obilninami v Mexiku: nevieme.

Vzorky miestnych plodín z polí vykazovali prítomnosť vloženej DNA. Otázne však je, či miestni farmári na poliach omylom nepomiešali geneticky upravené rastliny s neupravenými. Takéto podvodne zmiešané semená totiž predávali miestni díleri - a je otázne, či GMO kontaminácia teda nie je z riadnych GMO rastlín. Rôzne výskumy na túto tému mali rôzne výsledky, navyše používali odlišné metódy. Niektorí vedci však zdôrazňujú, že keby aj, tak dosiaľ nejestvujú dôkazy o nejakom prípadnom negatívnom efekte.

Tomáš Prokopčák

Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku
  2. Arabská exotika: Top hotely v Ománe
  3. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  4. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste
  5. Ako dostať akné pod kontrolu? Odhaľte jeho príčiny!
  6. Ušetrite na vykurovaní s novým Teplom so zárukou od ZSE
  7. Vo VSD prepli na vyššiu rýchlosť, šetria nám čas a peniaze
  8. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať
  9. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať
  10. Najužitočnejšia appka
  1. Billa otvorila svoju 150. predajňu na Slovensku
  2. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku
  3. Arabská exotika: Top hotely v Ománe
  4. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  5. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste
  6. Polus Market – trh v srdci nákupného centra
  7. Ako dostať akné pod kontrolu? Odhaľte jeho príčiny!
  8. Ušetrite na vykurovaní s novým Teplom so zárukou od ZSE
  9. Vo VSD prepli na vyššiu rýchlosť, šetria nám čas a peniaze
  10. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať
  1. Najužitočnejšia appka 17 041
  2. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 16 223
  3. V O2 to s dátami poriadne prehnali 10 983
  4. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 9 596
  5. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 7 074
  6. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách 6 361
  7. Do boja s plastovým odpadom na Slovensku vstúpil prvý reťazec 6 173
  8. Účet za liečbu chlapca? Šesť miliónov eur 5 487
  9. Nasledujúci týždeň budeme cestovať za polovicu 3 646
  10. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 2 940

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

ROZHOVOR S DAVIDOM ENGELSOM - FÓRUM

Belgický historik: Čaká nás čo Rimanov v prvom storočí pred Kristom

Tvrdí, že spoločenské nepokoje privedú k vláde autoritárske režimy.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Koncom leta poriadne priberie. Plch sivý sa za sedem mesiacov vyspí do štíhlosti

Kým ľudia si figúru v lete strážia viac ako inokedy, plch volí opačnú taktiku.