BRATISLAVA. Len v tomto roku je to druhé podobné tvrdenie. Ďaleko, na úplnom konci slnečnej sústavy, tam, kde už vplyv Slnka takmer necítiť, letí vesmírna sonda Voyager 1. A možno je ešte o malý kúsok ďalej.
Ďalší vedecký tím tvrdí, že slávny kozmický prístroj, najvzdialenejšie zariadenie vytvorené človekom už opustilo náš planetárny systém a vstúpilo do medzihviezdneho priestoru. Dôkazom majú byť počítačové modely, ktoré naznačujú, že americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) nesprávne číta údaje od sondy.
Ostrovčeky v kozme
V júni NASA potvrdila, že sonda, ktorá odštartovala už v roku 1977, splnila dva z troch predpokladov na opustenie vplyvu Slnka.
Výrazne pokleslo množstvo nabitých častíc pochádzajúcich z našej hviezdy a narástol počet tých z medzihviezdneho priestoru. Kľúčové je však magnetické pole, presnejšie jeho orientácia.
NASA predpokladá, že po opustení slnečnej sústavy sa výrazne zmení, tím Marca Swisdaka z Marylandskej univerzity však tvrdí, že to celé funguje inak. Vedci podľa novej štúdie v magazíne The Astrophysical Journal Letters využili tisíce hodín superpočítača v kalifornskom Berkeley.
Simulácie ukázali, že za koncom slnečnej sústavy budú skôr magnetické ostrovčeky, ktoré vzniknú pri stretnutí magnetického poľa Slnka a Mliečnej cesty.
V jednom z nich môže Voyager putovať, čo by dobre vysvetľovalo dáta zo sondy.
„Je to kontroverzný pohľad,“ priznáva podľa tlačového vyhlásenia svojej univerzity Swisdak. „No myslíme si, že Voyager už opustil slnečnú sústavu a naozaj začal putovať Mliečnou cestou.“
Podľa vedcov, ktorí sa však na vesmírnej misii priamo nepodieľajú, opustila sonda bezprostredný vplyv Slnka už koncom minuloročného júla.
Čosi podobné pritom v marci tvrdil aj ďalší vedecký tím Billa Webbera. NASA to vtedy odmietla s tým, že Voyager len vstúpil do zvláštnej, exotickej oblasti na konci slnečnej sústavy. Teraz je americký úrad zdržanlivejší a priznáva, že nový Swisdakov model vezme do úvahy.
Do roku 2020
„Ich model hovorí, že orientácia medzihviezdneho magnetického poľa je rovnaká ako toho, ktoré pochádza zo Slnka,“ zdôrazňuje podľa Space.com Ed Stone, šéfvýskumník misie Voyager. „Iné modely si to zase predstavujú tak, že medzihviezdne pole obaľuje solárnu bublinu a predpovedajú, že smer je iný. Podľa nich je Voyager dnu.“
Na rozriešenie sporu majú vedci niekoľko rokov. Predpokladá sa, že plutóniová batéria vydrží sonde až do roku 2020. Dovtedy bude posielať dáta.
