BRATISLAVA. Letí chladným, temným vesmírom. Je koniec júla minulého roku, na mieste zhruba 18 miliárd kilometrov od Zeme a práve tam, na úplnom konci slnečnej sústavy uniká kozmická sonda Voyager 1 preč z nášho systému. Bude prvým ľudským objektom, ktorý sa dotkne medzihviezdneho priestoru.
Detektory zrazu zaznamenajú čudný pokles. Dňa 28. júla si zariadenie amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) všimne, že množstvo nízkoenergetických častíc zo Slnka o polovicu kleslo.
Už o tri dni sa však hodnoty vrátia do normálu. No koncom augusta nastane ďalší zlom: kozmické žiarenie pochádzajúce z našej slnečnej sústavy takmer zmizne a nahradí ho to z medzihviezdneho priestoru.
Podľa niektorých vedcov to môže byť prvý dôkaz, že Voyager opustil vplyv Slnka. NASA však tvrdí, že sonda skôr narazila na dosiaľ neznámu oblasť.
Po kliknutí infografiku zväčšíte.
Našla čosi neznáme
V stredu večer sa objavila správa, že tridsaťpäťročný kozmický pútnik už letí k inej hviezde. Tlačová správa Americkej geofyzikálnej únie hovorila, že Voyager opustil slnečnú sústavu.
Odvolávala sa pritom na odbornú štúdiu v magazíne Geophysical Research Letters, ktorá opisovala práve zmeny v kozmickom žiarení.
„V priebehu pár dní heliosférická intenzita uväznenej radiácie ustúpila a narástla intenzita kozmického žiarenia,“ hovorí v stanovisku spoluautor štúdie astronóm Bill Webber. „Presne tak, ako by ste očakávali, keď opustíte heliosféru.“
O pár hodín však inžinieri a vedci z NASA a ich Laboratórií prúdového pohonu zareagovali, že o opustení slnečnej sústavy by sme ešte nemali hovoriť.
„Zhoda vo vedeckom tíme je, že Voyager 1 ešte neopustil slnečnú sústavu a nedosiahol medzihviezdny priestor,“ tvrdí Edward Stone. „No sonda narazila na novú oblasť, ktorú nazývame magnetická diaľnica.“
Žiarenie a magnetizmus
Fakty
Voyager 1
Sonda odštartovala 5. septembra 1977.
Začiatkom roka 1979 sa dostala k Jupiteru a pozorovala planétu a jej mesiace. V marci 1980 sa začal prieskum planéty Saturn.
Potom sonda zamierila na koniec slnečnej sústavy.
Práve magnetické polia a ich smerovanie sú podľa vedcov kľúčom k rozhodnutiu, kde sa vlastne sonda nachádza.
Problémom je totiž presne určiť, kde vplyv našej hviezdy a jej systém končia. Kozmické žiarenie je jedným náznakom, rovnako podstatným však je aj smer magnetického poľa. Ak sa náhle v okolí sondy zmení, vedci začnú hovoriť o definitívnom opustení Slnka.
„Ak by sme sa pozerali iba na časť údajov, mohli by sme povedať: zbohom, slnečná sústava, sme von,“ zdôrazňuje podľa Scientific American aj Tom Krimigis. To však skôr neplatí. „Voyager však objavil novú oblasť heliosféry, o ktorej sme ani nevedeli, že tam niekde je,“ dodáva aj Stone. „No sme stále vnútri.“
Vesmírny odkaz
Dvojica medziplanetárnych sond Voyager odštartovala krátko za sebou v polovici roku 1977. Mali skúmať vzdialené planéty, Voyager 1 letela k Jupiteru a Saturnu. Potom kozmické teleso nasmerovali von zo slnečnej sústavy, pričom sonda letí rýchlejšie ako 17 kilometrov za sekundu. Jej cieľom však nie je žiadna iná hviezda.
Predpokladá sa, že dosť energie z plutónia bude mať Voyager 1 iba do konca desaťročia. Potom prestane komunikovať a nebude posielať údaje z prístrojov.
Nesie však zlatú platňu, ktorá hovorí o polohe Zeme, o ľuďoch a živote na našej planéte. Je určená prípadným mimozemským civilizáciám, ktoré by raz mohli sondu objaviť.
DOI: 10.1002/grl.50383
