BRATISLAVA. Kedysi to bývala oblasť duchov. Miesto zrejme najväčšej civilnej nukleárnej nehody v dejinách. No okrem turistického priemyslu sa dnes v okolí jadrovej elektrárne Černobyľ darí aj prírode.
Slovenskí a ukrajinskí vedci teraz zistili, že sója v kontaminovanej oblasti asi päť kilometrov od elektrárne dokáže vyprodukovať fungujúce semená. Tie sa však prispôsobili, a podľa štúdie v prestížnom magazíne PloS One majú vyššiu odolnosť na ťažké kovy či pozmenený uhlíkový metabolizmus.
Použiteľné semienka
Tím Martina Hajducha z Ústavu genetiky a biotechnológie rastlín SAV dlhodobo skúma vplyv pôdy v kontaminovanej oblasti na vývoj rastlín. Vedci už dávnejšie zistili, že niektoré druhy sa dokázali prispôsobiť a v okolí nukleárneho zariadenia sa im darí.
Odborníci predtým pestovali a skúmali ľanové semienka a zistili, že drobné zmeny v porovnaní s nezamorenou pôdou nastali v úrovniach bielkovín pri ľanových semienkach. Semienka však boli zdravé – čo však ešte neznamená, že sú vhodné na konzumácie.
Teraz sa vedci rozhodli preskúmať vplyv rádioaktivity na sóju. Tiež zistili, že výsledkom sú semienka vhodné na rozmnožovanie, no v porovnaní s nekontaminovanou oblasťou tiež došlo k ich drobnej zmene. Hajduchov tím si všimol, že nadbytok nastal v prípade 211 bielkovín.
To podľa štúdie naznačuje, že pod „stresom z ťažkých kovov“ sa rastliny prispôsobia okolitým podmienkam. Isté zmeny však nastávajú aj na úrovni buniek.
Preskúmať Fukušimu?
Minulý aj súčasný výskum slovensko-ukrajinského tímu v okolo Černobyľu potvrdzujú, že rastliny sa nielenže kontaminovanej pôde dokážu prispôsobiť, ale aj relatívne dobre fungovať. Ich prioritou pritom je, aby ochránili svoje semená.
Teraz by však vedci chceli preskúmať aj ďalšie druhy rastlín. Kolegov pritom vedci hľadajú aj v Japonsku, slovenský tím by totiž chceli skúmať následky po nehode v jadrovej elektrárni Fukušima.
doi:10.1371/journal.pone.0048169
