Vidíte pohár poloplný alebo poloprázdny?
Optimisti vnímajú svet inak ako pesimisti. Keď si predstavujú budúcnosť, vidia ju viac ružovo. Tento náhľad na svet sa odráža aj v mozgovej aktivite.
Väčšine optimistov sa pri predstavách o budúcnosti aktivujú tie isté oblasti mozgu ako iným optimistom. Pesimisti sú však v tomto jedineční a každému sa zapnú iné oblasti. Ukazuje to nový výskum vo vedeckom časopise PNAS.
Dozviete sa:
- aké predstavy o budúcnosti skúmali v štúdii,
- ktorá časť mozgu súvisí s premýšľaním o budúcnosti,
- ako sa dá pestovať optimizmus,
- kedy môže pesimizmus pomáhať.
Budúce predstavy
Skúmanie mozgov pesimistov a optimistov nie je len pre zábavu. Výskumy totiž ukazujú, že optimisti majú lepšie fyzické aj duševné zdravie a majú aj zdravšie vzťahy.
Práve lepší spoločenský život optimistov inšpiroval psychológa Kuniakiho Janagisawaho k výskumu.
Chcel vedieť, či tento sociálny úspech vyplýva iba z osobnostných čŕt, alebo „či optimisti môžu mať spoločný základný mozgový mechanizmus, ktorý im uľahčuje vytvárať spoločenské väzby,“ povedal psychológ pre magazín Scientific American.
Výskum uskutočnil na malej vzorke ľudí - najskôr 37 a neskôr 50. Dobrovoľníci si spravili test životnej orientácie (Life Orientation Test), ktorý skúma individuálne hodnoty pesimizmu a optimizmu.
Niektoré štúdie sú nezmysel. Sedem vecí, ktoré treba pridať alebo ubrať, aby ste boli šťastní Čítajte Mali tiež za úlohu živo si predstavovať rôzne budúce udalosti, ktoré sa stanú buď im, alebo ich partnerovi či partnerke. Boli rozdelené na pozitívne, neutrálne a negatívne, ako napríklad:
- vydáte sa na veľkolepú cestu okolo sveta,
- pošlete svoj životopis,
- diagnostikujú vám smrteľnú rakovinu.
Počas týchto predstáv vedci skenovali dobrovoľníkov funkčnou magnetickou rezonanciou, ktorá ukazuje mozgové odozvy na vonkajšie aj vnútorné podnety.
Zamerali sa na časť mozgu zvanú stredný prefrontálny kortex, ktorý zohráva pri predstavách o budúcnosti dôležitú rolu. Nachádza sa priamo za čelom.
Podobne šťastné rodiny
Ukázalo sa, že optimistom sa počas predstáv zapínali veľmi podobné časti prefrontálneho kortexu. No keď porovnali dvoch pesimistov, aktivované oblasti boli odlišné.
Podobné výsledky sa ukázali v minulosti aj u sociálnych lídrov, ktorí boli ústrednými postavami vo svojom spoločenskom okruhu. Ich mozgy mali tiež navzájom podobnejšiu aktivitu na rozdiel od izolovaných ľudí na okraji spoločenskej siete.
Niektorí autori pri týchto zisteniach hovoria o princípe Anny Kareninovej.
Odkazujú tak na prvú vetu diela ruského spisovateľa Leva Tolstého: Všetky šťastné rodiny sú si podobné, každá nešťastná rodina je nešťastná svojím spôsobom.
Zdá sa teda, že existujú rôzne spôsoby pesimizmu. Optimisti sa však zrejme opierajú o veľmi podobné až totožné mentálne modely.
Hnacou silou tohto efektu môžu byť podľa Janagisawaho aj kultúrne hodnoty. Každá kultúra môže ľudí orientovať na určitý cieľ - napríklad byť optimistom alebo mať veľa sociálnych väzieb. Jednotlivci tak môžu časom myslieť alebo konať podobne.
Ak chcete byť v živote šťastní, musíte sa naučiť byť smutní Čítajte Na obranu pesimizmu
Dobrou správou je, že pesimizmus nie je nemenný. Hladiny optimizmu a pesimizmu sa môžu meniť v priebehu života.
Zdá sa tiež, že niektorí ľudia sa môžu naučiť myslieť viac optimisticky. Psychológovia odporúčajú všímať si napríklad dobré skutky vo svojom okolí, neviniť sa pri nezdaroch či pochváliť samých seba pri úspechu.
Na druhej strane však ani prehnaný optimizmus nie je úplne zdravý. Ak niekto vidí budúcnosť až príliš ružovo, nemusí vedieť dostatočne dobre plánovať svoj budúci život.
Pesimizmus dokonca môže mať aj obrannú funkciu.
„Stojí zato uvedomiť si, že náš mozog je nastavený na negatívnu tendenciu, ktorá bráni tomu, aby sa nové a potenciálne škodlivé skúsenosti stali našimi poslednými,“ píše pre Psychology Today psychoterapeut Mike Verano.
Ak by naši predkovia boli bezbrehí optimisti, pri útoku šabľozubého tigra by im nepomohli pozitívne afirmácie. Naopak, pesimizmus by im ukázal, ako zle by sa mohla táto situácia skončiť, a preto by sa na prípadný útok lepšie pripravili.
„Pozitívnou stránkou negatívneho postoja je, že môže byť podnetom na konanie a zmenu a pomôcť človeku rozvinúť zdroje na zvládnutie výzvy,“ píše Verano v článku s názvom Na obranu pesimizmu.
Existuje dokonca aj kognitívna stratégia zvaná obranný pesimizmus, pri ktorej sa negativita používa konštruktívnym spôsobom na zníženie úzkostí. Človek si pri tejto stratégii vypracuje plán na zvládanie najhoršieho možného scenára namiesto toho, aby sa nútil do pozitívneho náhľadu na ohrozujúcu situáciu.
„Priznajme si: Hovoriť úzkostlivej mysli, aby si nerobila starosti, je rovnako užitočné ako snažiť sa nezmoknúť počas dažďa tým, že budete myslieť na slnečné lúče. Je lepšie jednoducho otvoriť dáždnik,“ dodáva Verano, no varuje, že nadužívanie techniky obranného pesimizmu má tiež svoje úskalia a je lepšie ju praktizovať pod dohľadom terapeuta.
