Keď sa študenti učia o najnovších vedeckých poznatkoch o šťastí, sú sami o niečo šťastnejší. Ukazujú to výsledky predmetu Veda o šťastí, ktorý na univerzite v Bristole vyučuje profesor Bruce Hood.
Cieľom je naučiť študentov ako žiť plnohodnotnejší život. Čerpá z poznatkov pozitívnej psychológie, ktorá sa zameriava na to, ako nám môže psychologický výskum zlepšiť životy.
Pre niektorých sa šťastie môže zdať nedosiahnuteľné a možno aj príliš naivné v súčasnom svete, kde sa na ľudí neustále valia negatívne správy a vyumelkované predstavy o dokonalom živote zo sociálnych sietí.
No podľa Hooda sa šťastiu dá naučiť. Treba na tom iba zapracovať. Pocit šťastia prirovnáva k fyzickej zdatnosti. Tak ako chodíte cvičiť telo, mali by ste trénovať aj myseľ.
Dozviete sa:
- Prečo sa ľudia zameriavajú na negatívne veci.
- Ako Veda o šťastí pomáha ľuďom.
- Ako sa naučiť byť šťastnejší.
- Kde sa dá naučiť viac o pozitívnej psychológii.
Veci sa zdajú horšie
Pre ľudí je prirodzené zameriavať sa na negatívne správy či nešťastné aspekty života. Je to pozostatok našej dávnej minulosti, keď bol svet veľmi nebezpečným miestom a pre prežitie bolo dôležité mať sa neustále na pozore pred možnými hrozbami.
Zároveň sa ľuďom deje aj chyba mozgu - fenomén nazývaný deklinizmus. Núti vás myslieť si, že sa veci zhoršujú.
Stačí si zapnúť správy a zavalia vás informácie o vojne, chorobách, podplatených politikoch či vraždách. A to dobré si ani nevšimnete. Zároveň sa toho dobrého často do novín veľa ani nedostane, lebo to priťahuje menšiu pozornosť publika.
Vďaka tejto chybe mozgu sa nám súčasný svet zdá horší ako ten v minulosti.
„Máme skutočne skreslené spomienky, máme vo zvyku vidieť veci z minulosti v oveľa lepšom svetle. Je to len súčasť našej mentálnej mašinérie, aby sme boli vždy na pozore pred potenciálnymi problémami,“ povedal pre študentský časopis Bristolskej unvierzity Psyche psychológ Hood v roku 2019.
„Často sa nám zdá, že veci sú oveľa horšie, hoci v skutočnosti nie sú.“
Hood zaviedol predmet Veda o šťastí do ponuky Bristolskej univerzity v roku 2018 ako odpoveď na zhoršujúce sa duševné zdravie študentstva.

To sa po absolvovaní predmetu začalo zlepšovať, no účinok bol krátkodobý, ak v návykoch nepokračovali, ukazuje nový Hoodov výskum zverejnený v časopise Higher Education.
„Je to ako ísť do posilňovne. Nemôžeme očakávať, že pôjdeme raz a budeme navždy fit. Rovnako ako na fyzickom zdraví, aj na našom duševnom musíme neustále pracovať, inak sú zlepšenia iba dočasné,“ vysvetľuje Hood v tlačovej správe univerzity v Bristole.

Odviesť pozornosť od seba
Šťastie si každý predstavuje inak, no v pozitívnej psychológii má aj svoju definíciu. Šťastie je „zážitok radosti, spokojnosti alebo pozitívnej pohody spojený s pocitom, že život je dobrý, zmysluplný a hodnotný,“ opisuje v knihe The How of Happiness (Ako na šťastie) psychologička Sonya Lyubomirsky.
Predmet Veda o šťastí sa nekončí žiadnou skúškou či písomnou prácou. Študenti sa učia o neurovedeckých a psychologických poznatkoch o šťastí. Majú sa tiež snažiť zaviesť ich do svojho života, ide napríklad o vyjadrovanie vďačnosti, cvičenie, meditáciu či vedenie denníka.
“Rovnako ako na fyzickom zdraví, aj na našom duševnom musíme neustále pracovať, inak sú zlepšenia iba dočasné.
„
Účastníkom predmetu sa zlepšila psychická pohoda o desať až pätnásť percent.
Dva roky po ukončení predmetu sa však tieto účinky prejavovali iba u tých, ktorí naďalej robili to, čo sa počas štúdia šťastia naučili. Výsledky boli robené len na malej vzorke zhruba 600 študentov, no naznačujú, ktoré stratégie pomáhajú najviac.
„Veľa z učiva sa točí okolo zásahov pozitívnej psychológie, ktoré odvádzajú vašu pozornosť od vás samých a to prostredníctvom pomoci druhým, stretávania s priateľmi, vďačnosti alebo meditácie,“ vysvetľuje Hood, ktorý je aj autorom knihy Science of Happiness (Veda o šťastí).
Je to podľa neho v kontraste so „selfcare“ doktrínou, ktorá hlása, že človek sa má starať sám o seba, aby sa mal dobre. Základom šťastia pritom je dostať sa z vlastnej hlavy, čo vedie k zbaveniu sa negatívnych myšlienok.
Študenti, ktorým zostal zvýšený pocit pohody aj po ukončení predmetu, sa venovali najmä týmto činnostiam:
- Vyjadrovanie vďačnosti. Napríklad písali listy vyjadrujúce vďačnosť iným ľuďom alebo si pravidelne robili zoznamy toho, za čo sú v živote vďační. Ľudia, ktorí pravidelne vyjadrujú vďačnosť, majú podľa výskumov lepší spánok, zlepšenú náladu a posilnený imunitný systém. Vyjadrovanie vďačnosti je tiež spojené s vyššími hladinami dopamínu, oxytocínu a sérotonínu, vďaka ktorým sa ľudia cítia dobre.
- Cvičenie. Fyzická aktivita sa spája so zvýšenou spokojnosťou so životom v každom veku života, ukázal výskum z roku 2020. Ľudia, ktorí pravidelne cvičili v strednej alebo vysokej intenzite, sa cítili šťastnejšie.
- Vedenie denníka. Zapisovanie myšlienok, pocitov a zážitkov taktiež podľa výskumov zlepšuje duševnú pohodu. Nemusí byť každodenné, ale malo by byť pravidelné. Denník nemusí mať štruktúru, môžete si doň písať, čo práve prežívate, alebo o problémoch, s ktorými sa stretávate.
- Prejavovanie láskavosti. Láskavosť a šťastie sú ako začarovaný kruh. Šťastní ľudia sú láskavejší, ale ak si budete počas týždňa všímať to, ako ste láskaví k iným, môže to zase zvýšiť váš pocit šťastia, ukázal starší výskum v časopise Journal of Happiness Studies. Láskavosť môžete prejaviť tým, že pomôžete priateľom v núdzi alebo aj dobrovoľníckou činnosťou.
Psychológ Halama: Ideálny život nemôže byť superšťastný. Potrebujeme smútok aj úzkosti Čítajte
Kurz šťastia
Ak chcete zažiť, aké to je učiť sa o šťastí z pohľadu vedy a zlepšiť si tak svoje prežívanie, nemusíte odísť za štúdiom do Bristolu. Samotného Hooda k jeho predmetu inšpirovala bývalá študentka Laurie Santosová, ktorá vyučuje podobný predmet na Yalovej univerzite.
Svoj predmet Veda o pohode ponúka aj ako bezplatný kurz cez službu Coursera.
Kurz je v angličtine a účastníci si v rámci neho robia na začiatku aj na konci test merajúci hladiny základného šťastia. Počas trvania kurzu sa naučia rôzne stratégie, ktoré im môžu zvýšiť psychickú pohodu.
Hood však upozorňuje, že jeho ani podobné predmety neslúžia ako náhrada za reálnu psychologickú či psychiatrickú pomoc. Môžu však byť zároveň skvelým doplnkom liečby duševných ochorení.