SME
Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Aké boli najväčšie objavy a udalosti vo vede v roku 2018?

Nastal aj vedecký zlom.

Umelecká predstava sondy Mars Express , ktorá mapuje Mars. Vľavo na zábere sú radarové signály, ktoré naznačujú prítomnosť kvapalného vodného jazera.Umelecká predstava sondy Mars Express , ktorá mapuje Mars. Vľavo na zábere sú radarové signály, ktoré naznačujú prítomnosť kvapalného vodného jazera. (Zdroj: ESA)

Na Marse je tekutá voda

Vieme, že v minulosti sa Mars veľmi podobal na Zem. Mal veľké vodné plochy. No potom sa niečo stalo a červená a modrá planéta sa už dnes na seba vôbec neponášajú.

Prečítajte si tiež: Na Marse našli jazero s tečúcou vodou Čítajte 

Napriek tomu sa vedci snažia vodu na Marse nájsť už desaťročia. Tento rok talianski astronómovia potvrdili, že na červenej planéte stále môže byť kvapalná voda.

Skúmanie sondy Marsis ukázalo, že sa nachádza pod hrubou vrstvou ľadu na južnom póle planéty. Vytvára jazero hlboké minimálne meter.

Aj na Zemi existujú podobné jazerá pod ľadovcami. Ich obsah sa na marťanské veľmi neponáša. Voda pod ľadovou čiapočkou Marsu je veľmi slaná. Vďaka tomu, a aj vďaka tlaku ľadovca, dokáže byť v kvapalnom skupenstve aj pri nízkych teplotách.

Skryť Vypnúť reklamu
Anketa:
Čo považujete za najväčšiu vedeckú udalosť 2018?
Voda na Marse
19
Opis rastu buniek
21
Varovanie klimatológov
77
Kráter pod grónskym ľadom
9
Myš s dvomi matkami
13
Objav zdroja neutrín
38
Mitochondriálna DNA aj od otca
33
Iné (napíšte do diskusie)
1
Hlasovalo: 211

Anketa už bola ukončená.

Vedci odhadujú, že podobné zásobárne vody by mohli byť aj na iných miestach Marsu, na ktoré sa ešte len zamerajú sondy a budúce misie.

Ako rastie život

Keď vzniká stavba, musí sa splniť predpísaný sled udalostí, ku ktorým musí dôjsť v správny čas. A tak je to s každým živým organizmom vrátane človeka.

Vedci veľmi dlho nevedeli, ako sa z jednej bunky stane mnohobunkovec, nepoznali celý sled krokov.

V máji 2018 sme zistili, že cesta od jednej bunky k celému organizmu je veľmi zložitá.

Vedci na základe výskumu desiatok tisíc buniek žiab a rýb proces odhalili. Zistili, kedy a ako sa zapínajú a vypínajú jednotlivé gény tak, aby včas spustili potrebné funkcie, v akom poradí a ako sa bunky vyvíjajú a menia.

Vedecký zlom roka 2018

V októbri 2018 obletela svet správa od svetových odborníkov na klímu - musíme konať teraz, ak chceme zabrániť dlhotrvajúcemu až nezvratnému otepleniu Zeme.

Skryť Vypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Musíme konať teraz. Vedci varujú pred globálnym otepľovaním Čítajte 

Máme už iba dvanásť rokov na to, aby celá Zem urobila potrebné kroky. Do tohto roku totiž musí celý svet znížiť emisie oxidu uhličitého. Na nule majú byť do roku 2050.

Ak by sa nám to nepodarilo, môžeme sa prakticky rozlúčiť s koralmi, ľadovce sa budú topiť ešte viac, ľudia nebudú mať prístup k pitnej vode a pomaly začne miznúť aj hmyz.

Už teraz je Zem teplejšia o stupeň ako v období pred priemyselnou revolúciou. Zmenu klímy už síce nemôžeme zvrátiť, ale môžeme zmierniť jej dôsledky. Vedci v správe pracovali s predpokladom oteplenia o 1,5 stupňa. Tento cieľ môžeme dosiahnuť, ak zákonodarcovia urobia potrebné kroky.

Kráter po asteroide v Grónsku

Celý čas ho mali vedci rovno pod nosom, no napriek veľkosti si ho všimli až teraz. Pod vyše kilometer hrubou vrstvou ľadu sa ukrýva obrovský kráter po dávnom dopade asteroidu.

Skryť Vypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Objavili obrovský kráter po asteroide. Skrýval sa pod ľadovcom Čítajte 

Tridsaťjedenkilometrovú kruhovú preliačinu s hĺbkou tristo metrov, ktorá má vyvýšené okraje a stred, si vedci všimli až vďaka radarovému prieskumu.

Hypotézu o kráteri potvrdila aj analýza roztopenej vody a výrazný kruhový tvar ľadu, ktorý vidieť aj na satelitných záberoch.

Ak sa objav potvrdí, šlo by o vôbec prvý kráter po dopade, ktorý objavili pod jedným zo zemských pevninských ľadovcov. Zatiaľ sa ku kráteru nedá dostať. Zrejme vznikol pred dvanásťtisíc až tromi miliónmi rokov.

Splodili potomka z dvoch matiek

Všetky cicavce potrebujú na splodenie zdravého potomstva pohlavný styk samca a samičky. Pravidlá rozmnožovania sa však v októbri podarilo obísť čínskym vedcom. Vytvorili myši, ktoré mali oboch rodičov rovnakého pohlavia.

Myš, ktorá mala dve matky, bola zdravá a dokázala splodiť aj vlastné potomstvo. Mláďatá z dvoch otcov však nežili dlhšie ako dva dni.

Skryť Vypnúť reklamu

Čínski vedci museli využiť pokročilú genetickú úpravu, aby mohli vôbec splodiť mláďa dvoch samíc. U samičiek splodili vajíčko a špeciálnu kmeňovú bunku. Výsledky výskumu neplánujú aplikovať na ľudí.

Zdroj neutrín

Kozmické neutrína sú nepolapiteľné častice. Pohybujú sa takmer rýchlosťou svetla, nič ich nezastaví a preletia aj cez hmotu. A jedno neutríno, ktoré zhodou okolností prešlo cez Zem, môže otvoriť novú kapitolu nášho poznania vesmíru.

Prečítajte si tiež: Prechádzajú aj vaším telom. Objavili zdroj neutrín z hlbokého vesmíru Čítajte 

Vedci vystopovali pôvod neutrína až k zdroju vysokoenergetických častíc v ďalekom vesmíre, ktorý poháňa supermasívna čierna diera - takzvaný blazar.

Ak by sa potvrdilo, že blazar dokáže vytvoriť neutrína, zodpovedala by sa tým otázka, aké telesá dokážu vytvoriť vysokoenergetické kozmické lúče, ktoré občas zasiahnu našu planétu.

Skryť Vypnúť reklamu

Lúče totiž tvoria mnohé nabité častice, ktoré magnetické polia odrážajú. Neutrína však náboj nemajú, a tak sa ich zdroj dá ľahšie vypátrať. Objav zároveň ukázal, že detektory neutrín predstavujú ďalší nástroj, ktorým môžu skúmať vesmír.

Špeciálnu DNA ľudia nededia iba po matke

Takmer každá bunka vo vašom tele má vlastnú elektráreň prezývanú mitochondria. Obsahuje aj vlastnú genetickú informáciu.

Prečítajte si tiež: Urobili prelomový objav. Špeciálnu DNA nededíte iba po matke Čítajte 

Donedávna medzi genetikmi panovalo presvedčenie, že DNA v mitochondriách dedia ľudia iba po matke.

No výskum z novembra 2018 ukázal, že existujú špeciálne prípady, keď deti zdedia mitochondriálnu DNA aj po otcovi.

Vedci objavili tri rodiny, kde dochádza k takémuto vzácnemu prenosu genetickej informácie. Objav nezmení spôsob, akými sa robia genetické analýzy, je dôležitý najmä z biologického hľadiska.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Vesmír

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Grónsko, Asteroidy, Bunky, Neutrína, Blazar, Častice
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Navrhli odvolať rektora STU Fikara, na rokovaní bola polícia

Akademici si odhlasovali koniec Miroslava Fikara.

Rektor Slovenskej technickej univerzity (STU) Miroslav Fikar.

Slovensko otestujú celoplošne cez víkend (minúta po minúte)

Počas pilotnej fázy plošného testovania otestovali 140 945 ľudí.

v popredí vpravo premiér Igor Matovič, v pozadí sprava minister zdravotníctva Marek Krajčí, minister obrany Jaroslav Naď a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Daniel Zmeko na brífingu s novinármi počas prestávky zasadnutia Ústredného krízového štábu.
Komentár Petra Schutza

Do análov hlavným vchodom

Ani päťtisíc odhalených v predpremiére nedáva odpoveď na záhadu, že načo je dobré plošné testovanie.

Peter Schutz
Južný pól Mesiaca. V tejto oblasti má v roku 2024 pristáť misia Artemis III.

Neprehliadnite tiež

Južný pól Mesiaca. V tejto oblasti má v roku 2024 pristáť misia Artemis III.

NASA predstavila nový objav, na povrchu Mesiaca je voda

Zistenie môže mať význam pre misie ľudí.

Mesiac z Medzinárodnej vesmírnej stanice.

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?