BRATISLAVA. Bunky v embryu sa pri vývine správajú podobne ako konštruktéri na stavbe. Pri kladení základov využívajú len určitú časť plánov, pri budovaní podlaží zas inú. Jednotlivé fázy však musia nastať v správny čas, aby vznikol celok.
Vytvorili umelú náhradu embrya, pomôže skúmať vývin človeka Čítajte Rovnaký postup platí pre zrod človeka či zvieraťa. No napriek dlhoročným výskumom vedci presne nevedeli, ako sa z jedinej bunky stane mnohobunkový organizmus.
Teraz sa však trom tímom amerických vedcov, ktorí skúmali desiatky tisíc buniek z embryí žiab a rýb, podarilo vytvoriť detailnú mapu tohto procesu. Odhalili, kedy a ako sa gény zapínajú a vypínajú, ako sa bunky postupne vyvíjajú a menia svoje funkcie.
Výskum môže pomôcť pri mapovaní kľúčových fáz vývinu organizmu a odhaľovaní procesov, pri ktorých vznikajú poruchy ako autizmus či rakovina. Mnohé poruchy totiž vznikajú zrejme už v počiatočných fázach vývinu.
Trojicu štúdií zverejnili v prestížnom magazíne Science (odkazy tu, tu a tu).
Delenie buniek v embryu ryby danio pruhované. Zdroj: Harvard Medical School
Detailný obraz o vývine
Všetok mnohobunkový život vrátane ľudí sa začína jedinou bunkou. Z tejto osamotenej bunky sa v správny čas a na správnom mieste vyvinie množstvo ďalších, aby v spolupráci s inými vykonali stanovenú úlohu.
