Vypočujte si podcast
- Odoberajte: Apple podcasty | RSS | Podbean | Pocket Casts | TuneIn
- Čo je to podcast? | Ako počúvať na iPhone? | Ako počúvať na Androide?
- Všetky časti podcastu Zoom
Prepis podcastu do textu
Poďme za vodou. Ak by ste chceli iba jednu jedinú poučku astrobiológie, základné pravidlo hľadania života na iných vesmírnych telesách, znelo by nejako takto. Z našej vlastnej planéty totiž vieme, že tam, kde je voda, tam pravdepodobne bude aj život. Presnejšie, tam kde voda tečie.
Preto sú vedci takí posadnutí objavovaním kvapalnej vody vo vesmíre. A telies, na ktorých sa voda nachádza.
Teraz sa však zdá, že to nemusí byť až také veľké hľadanie ihly v kope sena. Alebo, aby sme zostali v žánri, náhodnej exoplanéty v studenom obrovskom vesmíre.
Voda na iných planétach totiž vôbec nemusí byť raritou.
Astrofyzici sa teraz lepšie pozreli na dáta z vesmírnych observatórií Kepler a Gaia. Do svojich modelov zadali známe veľkosti vzdialených exoplanét aj spolu s ich polomermi. Tieto informácie pri tisíckach objektov máme - čo nemáme, sú poznatky, z čoho sa pri väčšine z nich skladá atmosféra.
Na fyzike a chémií je však úžasné, že platia univerzálne. A pri známych hmotnostiach, objemoch a polomeroch nie je veľa možností, aké by bolo chemické zloženie ďalekých objektov.
Vedci preto zistili, že voda by mala byť pri planétach vlastne celkom bežná. Týka sa telies, ktoré majú zhruba dvaapolnásobný polomer našej Zeme a približne desaťnásobok jej hmotnosti.
Podľa výskumníkov to s veľkou pravdepodobnosťou budú vodné telesá. Ale nepredstavujte si ich ako planéty s veľkými oceánmi, podobnými, ako máme na Zemi. Pri týchto exoplanétach tvorí voda až 50 percent ich zloženia, kým pri Zemi to nie je ani percento hmotnosti.
Navyše, takéto telesá krúžia príliš blízko pri svojich hviezdach a ich povrchová teplota dosahuje dvesto až päťsto stupňov Celzia. Voda je na nich v podobe horúcej vodnej pary v atmosfére, možno hlbšie k jadru sa nachádza v kvapalnom či pevnom skupenstve.
Či to tak ale naozaj je, uvidíme až v nasledujúcich rokoch. Odpoveď by mohol priniesť vesmírny teleskop Jamesa Webba, ak ho teda raz do kozmu vystrelia. Ten už dokáže preskúmať atmosféru ďalekých telies priamo. Dovtedy sa budeme iba dohadovať. A dúfať.
Ďalšie správy z vesmíru:
Súkromná vesmírna spoločnosť SpaceX predstavila svojich prvých astronautov. Ak všetko vyjde podľa plánov, letieť do kozmu by mali už v apríli budúceho roku. NASA však odkazuje, že sa nepoletí dovtedy, kým si nebude istá bezpečnosťou misií.
Budúce domy na Marse by mohla vyrábať 3D tlačiareň. NASA už vybrala víťazné návrhy svojej súťaže, ktorú vyhlásila ešte v roku 2014.
Astronómovia našli niektoré z najstarších galaxií vo vesmíre. Zaujímavé na tom však je, že nie sú vôbec vzdialené: patria k nim totiž aj málo jasné galaxie, ktoré obiehajú našu Mliečnu cestu.
