SME

Zoom: Urýchľovač prekonal hranicu, leteli atómy

Nový pokus otvára cestu k budúcim experimentom.

Vypočujte si podcast

Prepis podcastu do textu

Veľký hadrónový urýchľovač je tá ohromná 27-kilometrová vec pod zemou na hraniciach Francúzska a Švajčiarska. A tiež je to najväčší fyzikálny experiment, aký sme dosiaľ na Zemi postavili. Vedci v ňom púšťajú proti sebe zväzky protónov či jadier olova, nechajú ich zraziť a sledujú, čo zaujímavé vznikne.

SkryťVypnúť reklamu

Občas však dostanú iný nápad. Teraz vôbec po prvýkrát nechali urýchľovačom letieť zväzky celých atómov olova. A výsledky prekonali očakávania.

Pokus bol pritom overením myšlienky, ktorá by raz mohla viesť k novým experimentom či vzniku nových druhov hmoty, napríklad tmavej.

Na urýchľovači sa olovo občas objaví. No sú to jadrá, teraz však fyzici vytvorili zväzok z celých atómov. Presnejšie, atóm olova obsahoval aj jeden elektrón.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Znie to jednoducho, no jednoduché to ani náhodou nie je. Ak to poriadne zjednodušíme, takéto atómy sú veľmi krehké. Elektrón sa môže ľahko uvoľniť a jadro následne narazí na stenu trubice. Keď sa pri pokusoch uvoľní zo zväzkov priveľa častíc, urýchľovač automaticky zväzok zruší - chráni tak supercitlivé magnety.

Vedci však urobili s atómami dva pokusy. Pri prvom použili dvadsaťštyri atómov a nízkoenergetický zväzok udržali v urýchľovači približne hodinu. Keď však zapli plný výkon, urýchľovač z bezpečnostných dôvodov po dvoch minútach experiment zrušil.

SkryťVypnúť reklamu

Pri druhom prípade použili výskumníci menší počet atómov olova s elektrónom. Zväzky so šiestimi atómami udržali v urýchľovači dve hodiny, a následne ich sami zastavili. Z údajov zistili, že zväzok by v urýchľovači vydržal až štyridsať hodín, čím takmer trikrát prekonal očakávania fyzikov.

Podobné experimenty pritom pomáhajú zistiť, čo by veľký hadrónový urýchľovač ešte mohol zvládnuť. Napríklad, či by raz v budúcnosti nemohol fungovať ako továreň na gama lúče.

Vedci by napríklad ostreľovali krúžiace atómy laserom, čím by elektróny preskakovali do vyšších energetických hladín. Pri ich návrate späť by sa uvoľňovali vysokoenergetické fotóny. A tie by mohli vytvárať nielen kvarky či elektróny, ale následne aj hmotnejšie častice, možno dokonca základné kamene tmavej hmoty.

SkryťVypnúť reklamu

Od toho sú však vedci ešte ďaleko. No nové testy boli prvým krokom na tejto ceste.

Ďalšie správy z vesmíru:

Na kozmodróme Kourou úplne nahradia ruské rakety Sojuz nosičom Ariane-6. Prvý let novej nosnej rakety by sa mal odohrať v polovici roku 2020.

Viacero krajín hľadá miesto pre kozmodróm. Svoju prvú štartovaciu rampu pripravuje napríklad Veľká Británia, jej vesmírne stredisko by sa mohlo vybudovať na severe Škótska. Kozmodróm plánujú aj Austrália a Indonézia.

Jednoduché organické kyseliny teraz astronómovia prvý raz pozorovali aj pri protoplanetárnom disku. Nachádzajú sa v mladučkom systéme TW Hydrea v súhvezdí Hydry.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu