BRATISLAVA. Severné škótske grófstvo Sutherland je jedným z miest, kam ľudia chodia pozorovať orlov skalných či orliakov morských. Avšak už od začiatku 20. rokov sa tieto tvory budú o oblohu deliť s nosnými raketami.
Všetci sa chcú dostať na Mesiac. Aké misie plánujú USA, Čína či India Čítajte Odľahlá oblasť polostrova A’Mhoine na severnom pobreží Škótska sa má stať vôbec prvým vesmírnym strediskom vo Veľkej Británii, z ktorého budú štartovať rakety so satelitmi.
"Škótsko je najlepším miestom vo Veľkej Británii, odkiaľ dosiahneme na žiadané obežné dráhy satelitov pomocou rakiet s vertikálnym štartom," vysvetlila výber lokality Vesmírna agentúra Veľkej Británie (UKSA) v tlačovej správe.
Stredisko vybuduje spoločnosť Highlands and Islands Enterprise, ktorá dostala od agentúry grant. Partnerom bude americká letecká spoločnosť Lockheed Martin, ktorá momentálne vypúšťa nosné rakety z Nového Zélandu.
Časti rakety sa budú vyrábať priamo na britských ostrovoch.
Veľa faktorov
Veľká Británia nie je jedinou krajinou, ktorá hľadá miesto, kde by sa dal vybudovať kozmodróm či vesmírne stredisko.
Začiatkom júla začala fungovať Austrálska vesmírna agentúra, ktorá sa tiež pozerá na vhodné miesto. Indonézia by chcela stavať na ostrove Morotai.
Aké faktory treba zohľadniť pri navrhovaní budúceho kozmodrómu? Vhodným výberom štartovacieho miesta sa dá veľa získať. Najčastejšie sa do vesmíru vynášajú satelity. Výber obežnej dráhy, na ktorú sa umiestni, záleží od úlohy satelitu.
Na nízku obežnú dráhu (do výšky dvetisíc kilometrov) sa umiestňujú družice na pozorovanie Zeme vrátane špionážnych satelitov. V tejto obežnej dráhe sa nachádza aj Medzinárodná vesmírna stanica či Hubblov teleskop. Výhodou dráhy je, že vynesenie nepotrebuje veľké množstvo energie.
Do stredne vysokej obežnej dráhy sa umiestňujú napríklad navigačné družice. Satelity GPS sa umiestňujú do výšky dvadsaťtisíc kilometrov. Do výšky 36-tisíc kilometrov, na geostacionárnu dráhu, sa umiestňujú komunikačné a meteorologické družice.
Vôbec prvým krokom je vyniesť náklad na obežnú dráhu Zeme a udržať ho tam, aby nespadol späť na Zem. Štartujúca raketa sa teda musí vzniesť spolu s nákladom cez jednotlivé vrstvy atmosféry až do výšky nad sto kilometrov.
