Vypočujte si podcast
- Odoberajte: Apple podcasty | Google podcasty | Spotify | RSS | TuneIn
- Čo je to podcast? | Ako počúvať na iPhone? | Ako počúvať na Androide?
- Všetky časti podcastu Zoom
Prepis podcastu do textu
Ak chcete sledovať klímu, potrebujte dáta. Teda, potrebujete ohromné množstvo dát, ktoré musíte zbierať roky... čo roky, desaťročia. A niekedy, keď máte naozaj šťastie, môžete takéto informácie nájsť na nečakaných miestach.
Napríklad, keď milujete cyklistiku. Ideálne súťažnú cyklistiku a ešte konkrétnejšie, známe preteky Okolo Flámska.
Vedcom sa totiž podarilo nájsť nový, nepravdepodobný zdroj dát o zmenách v čase, v ktorom začínajú pučať a kvitnúť stromy. Analýzou takmer štyridsiatich rokov archívnych záznamov z pretekov Okolo Flámska zistili, že stromom sa za posledné roky posunulo pučanie a kvitnutie na čoraz skoršie obdobie.
Štúdiu publikovali v magazíne Methods in Ecology and Evolution.
Cyklistické preteky Okolo Flámska sú každoročnou jednodňovou klasikou. Odohrávajú sa vždy začiatkom apríla. Pretekári na belgických cestách prejdú vyše 260 kilometrov.
Keď si vedci prezerali na internete archívne videá z pretekov, napadlo im, že by sa zábery dali využiť ako vzácny záznam klimatických zmien. Presnejšie, dokázali by zmapovať, ako sa zmenilo načasovanie kvitnutia a pučania stromov.
Analyzovali viac ako dvesto hodín videozáznamov pretekov od roku 1981 až po 2016. Zamerali sa na konkrétnych štyridsaťšesť kríkov a stromov pri známych stúpaniach a iných častiach trate. Vizuálne odhadli, koľko listov a kvetov mali. Získané informácie potom spojili s údajmi o teplotách a zrážkach.
Vedci zistili, že jar postupne prichádzala do oblasti, kde sa diali preteky, skôr. Ešte v 80. rokoch takmer žiaden porast nemal v čase pretekov listy či kvety. Postupne však počet stromov a kríkov s listami a kvetmi stúpal, išlo hlavne magnólie, hlohy obyčajné, hraby a brezy.
Vedci predpokladajú, že skorší príchod jari sa spája hlavne so zvyšujúcimi sa teplotami v prvých mesiacoch roka. V oblasti sa od roku 1980 zvýšila teplota o 1,5 stupňa Celzia.
Štúdia je vôbec prvým príkladom, pri ktorom sa staré športové prenosy použili pri vedeckom výskume. Výskumníci hovoria, že v ďalších štúdiách by mohli využiť aj iné záznamy z pravidelných podujatí ako sú maratóny, golfové turnaje či preteky rally.
Výhodou je, že preteky sa dejú na relatívne nemenných okruhoch, z ktorých navyše vznikajú zábery z rôznych uhlov. Nehovoriac o tom, že podujatia sú po celom svete.
Ďalšie správy z vedy a technológií:
Ostáva už len päť posledných banánovníkov, ktoré by mohli zachrániť túto potravinu. Komerčnú odrodu nám známych banánov Cavendish totiž ohrozuje odolné hubové ochorenie. No z divokých banánov, z ktorých by sa dali vyšľachtiť nové komerčné banány, ostalo na Madagaskare len posledných päť rastlín.
Hackeri vidia, ktoré klávesy sme stláčali. Zanechávame totiž za sebou tepelnú stopu, ktorú možno odsledovať. Heslo vraj dokáže odhadnúť aj netrénovaný človek, v priemere do 30 sekúnd po jeho zadaní.
Vedci dokázali, že Charles Darwin mal pred dvesto rokmi pravdu. Výskum potvrdil jeho hypotézu, prečo sa pavúky dokážu odraziť zo zeme a poletovať vzduchom. Darwin vtedy špekuloval, či za letom nemôže byť elektrické pole. To sa teraz experimentálne potvrdilo.