BRATISLAVA. Aerodynamické schopnosti pavúkov trápia vedcov už stovky rokov.

Niektoré pavúky sa dokážu v jednom momente odraziť od zeme a plachtiť vo vzduchu niekoľko metrov aj tisícky kilometrov. Za sebou zanechajú len dlhé pásy pavučiny. Vedci však nevedeli vysvetliť, aká sila pavúky prenáša.
Mechanizmus za zvláštnym pohybom týchto osemnohých živočíchov teraz v časopise Current Biology odhalili vedci z univerzity v Bristole. Podporili tak hypotézu, ktorú pred dvesto rokmi vyslovil aj otec evolučnej teórie Charles Darwin.
Stovky pavúkov vo vzduchu
V roku 1831 nastúpil vtedy ešte mladý prírodovedec Charles Darwin na palubu plachetnice HMS Beagle. Poznatky z plavby využil pri písaní knihy O pôvode druhov, kde predstavil evolučnú teóriu.
Počas plavby si mladý Darwin všimol zvláštne správanie pavúkov na palube.

Stovky pavúkov na plachetnici vystrčili zadočky, vypustili trochu pavučiny, vzniesli sa do vzduchu a rýchlo sa nechali unášať preč.
Vedci vtedy toto správanie pripisovali veterným prúdom, na ktorých sa pavúky nechali unášať pomocou pavučiny.
Darwin však odlet pavúkov pozoroval počas pokojného dňa, keď vietor nefúkal.
Uvažoval preto, či za pohybom pavúkov nemôže byť niečo iné, napríklad elektrické polia.