Vypočujte si podcast
- Odoberajte: Apple podcasty | RSS | Podbean | Pocket Casts | TuneIn
- Čo je to podcast? | Ako počúvať na iPhone? | Ako počúvať na Androide?
- Všetky časti podcastu Zoom
Prepis podcastu do textu:
Saturnov mesiac Enceladus je zaujímavé miesto. Nielenže do svojho okolia chrlí obrovské gejzíry vodnej pary. Zdá sa, že tieto gejzíry obsahujú aj zložité molekuly na báze uhlíka. Molekuly, ktoré mohli vzniknúť vďaka reakcii medzi vodou a horúcimi skalami na dne podpovrchového oceánu vesmírneho telesa.
Tak znie nový objav, ktorý sa podaril vďaka údajom vesmírnej sondy Cassini. Objav uhlíkových molekúl neznamená, že na mesiaci je život.
Ich prítomnosť však naznačuje, že na Encelade sú všetky podmienky na podporu života v podobe, aký poznáme.
Okrem Zeme je to teda jediné ďalšie známe teleso, o ktorom vieme, že takéto podmienky spĺňa.
Život v podobe, v akej ho poznáme, potrebuje vodu, energiu a chemické prvky ako vodík, dusík, kyslík, uhlík, fosfor a síru. Tie sa rôzne spájajú a vytvárajú všetko okolo nás.
Uhlíkové molekuly na Encelade našiel tím nemeckých a amerických vedcov, ktorí skúmali údaje zo Sondy Cassini. Ešte predtým, ako vedci nechali sondu zhorieť v atmosfére Saturnu v septembri v roku 2017, sa Cassini podľa štúdie v magazíne Nature podarilo odobrať vzorku materiálu z jedného z gejzírov.
Gejzír vznikol v oblasti zlomov na južnej strane mesiaca, ktorým sa hovorí aj tigrie pruhy. Analýza údajov z preletu ukázala, že väčšina ľadových čiastočiek sú takmer čistá voda.
Výskumníci však zistili, že malé percento čiastočiek obsahuje organické zlúčeniny bohaté na uhlík, vodík a kyslík a podľa všetkého aj na dusík. Niektoré zo zlúčenín pozostávali aj zo stoviek atómov a boli oveľa ťažšie ako napríklad metán.
Vedci predpokladajú, že organické zlúčeniny vznikajú na dne, odkiaľ sa pomocou bublín dostávajú k povrchu, kde sa hromadia. Cez praskliny v ľade na povrchu sa potom materiál dostáva v podobe pary do vesmíru.
Budúce misie so sondami by mohli preletieť cez gejzír nad Enceladom a priamo analyzovať organické molekuly, ktoré zachytia. Prístroje s vysokým rozlíšením by dokázali určiť, ako zlúčeniny vznikli a či sú organického pôvodu.
V súčasnosti však nie je pripravená žiadna takáto misia.
Ďalšie správy z vesmíru:
Japonská sonda Hajabuša 2 doletela ku kozmickému diamantu, vyrobí v ňom kráter. Planétka Ryogu má hodnotu takmer 83 miliárd dolárov v nerastných surovinách.
Štart japonskej rakety MOMO sa skončil neúspechom. Neúspechom sa skončil aj let prvej rakety vlani v júli.
NASA používa našu Zem ako laboratórium na skúmanie ďalekých svetov. Keďže sa exoplanéty ťažko pozorujú, vedci používajú našu planétu na testovanie nových techník.
