Často si to predstavuje ako pusté a prázdne, studené a tmavé miesto, kde sa toho veľa zaujímavého neodohráva. Kdesi tam v diaľke, v končinách našej slnečnej sústavy, za planétou Neptún, kde poriadne nedorazia ani slnečné lúče.
V skutočnosti sa tam však tancuje divoký tanec stoviek rôznych objektov – a to hovoríme len o tých, ktoré poznáme. Krúžia po rôznych dráhach, takmer kruhových aj úplne výstredných a rozprávajú nám príbeh o dejinách aj vzniku nášho vlastného planetárneho systému.
Nedávno medzinárodný tím astronómov oznámil, že za Neptúnom objavil 840 nových planétok.
A súčasťou tohto tímu a päťročného vedeckého úsilia bol aj slovenský výskumník z Tatranskej Lomnice, Marián Jakubík z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
V roku 1961 napísal Kuiper štúdiu, ktorej prvá veta znela, že členovia slnečnej sústavy stále nie sú kompletne známi. William McKinnon z Washingtonskej univerzity pripomína, že to platilo vtedy a platí to dodnes.
Za dráhou Neptúna pre nás začína oblasť veľkej astronomickej neznámej, a to bude platiť aj po zverejnení stoviek nových telies.
Vedci však teraz ich počet zvýšili asi o polovicu. Z novoobjavených objektov zhruba štyri stovky krúžia v Kuiperovom páse poriadne: letia slušným spôsobom po takmer kruhových dráhach vo vzdialenosti 43 až 45 astronomických jednotiek.
Ďalšie tri stovky majú pretiahnuté dráhy a niektoré obiehajú až vo vzdialenosti 130 astronomických jednotiek – jedna astronomická jednotka je vzdialenosť Zeme od Slnka.
Najzaujímavejších je však posledných deväť. Ich obežné dráhy sú zvláštne a v niektorých prípadoch trvá až 20-tisíc rokov, kým obehnú Slnko. A môžu znamenať dve veci: že sa tam ešte ukrývajú stovky či tisíce podobných telies. A že ich na ich ďaleké čudné dráhy mohlo vyslať iné teleso – trebárs Deviata planéta.
Nový výskum so slovenskou stopou je však dôležitý pre čosi iné. Podobné objavy nám pomáhajú pochopiť, ako sa formovala naša slnečná sústava. Dnes totiž vieme, že jej dnešná podoba nejestvovala vždy. A že ako sa planéty preskupovali a presúvali a menilo sa aj ich usporiadanie, museli po sebe zanechávať stopy.
Vedci vytrénovali psychopatickú umelú inteligenciu. Algoritmus Norman robil slávny Rorschachov test a výsledkom boli stopy utrpenia. Výskumníci totiž testovali, čo sa stane, keď umelú inteligenciu vystavia temným zákutiam internetu - chceli tak upozorniť na riziko povahy dát, z ktorých sa umelé inteligencie učia.
