Vypočujte si podcast
Keby ste sa dokázali postaviť na jej povrch, zažili by ste extrémne udalosti. Svoju hviezdu obehne za štyri dni, teploty dosahujú cez tisíc stupňov Celzia a aj keď je o kúsok väčšia ako Jupiter, má len pätinu jeho hmoty.
V skutočnosti by ste sa na WASP-127b nikdy postaviť nemohli. Nielen kvôli pekelným podmienkam, ktoré na tejto vzdialenej exoplanéte panujú, ale jednoducho preto, že má príliš malú hustotu. Nemali by ste sa postaviť na čo.
Dôležitejšie než prechádzka po cudzích kozmických objektoch je však nové zistenie, ktoré sa astronómom podarilo vďaka ďalekohľadom na Kanárskych ostrovoch. Keď sa na obrovskú planétu zahľadeli, narazili na stopy rôznych prvkov v jej atmosfére. A nielen na alkalické kovy, ale dokonca aj na jemné náznaky vody.
Planéta v cudzej hviezdnej sústave ukázala, že nesie veľké koncentrácie sodíka, draslík a lítia. I to, že vo viditeľnom spektre teleskopy naznačili možné stopy vody.
To je skvelá správa. Nie preto, že by sme na obrovitánskeho plynného obra – mimochodom, na vôbec prvého takéto exotické teleso svojho typu – raz vybrali ťažiť nerasty.
Ale preto, že nový výskum akceptovaný magazínom Astronomy and Astrophysics je potvrdením toho, že sa naše teleskopy dokážu zahľadieť k ďalekým planétam a sledovať, čo sa na nich deje.
Je prvým krokom k budúcnosti, kde budeme zo Zeme či z jej okolia sledovať, či v kozme náhodou nenarazíme na zaujímavé stopy kdesi tamsi pri iných hviezdach. Nový objav zároveň poslúži nielen ako kritérium budúcich vedeckých štúdií, ale motivuje vedcov prezerať ďalšie vesmírne telesá.
Najmä vtedy, keď sa do kozmu konečne vyberie dlho odkladaný nástupca slávneho Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu, teleskop Jamesa Webba. A ten už dokáže skúmať atmosféry ďalekých exoplanét ako bežnú rutinu.
Kto vie... možno na niektorej z nich narazí na stopy, ktoré nebudeme vedieť vysvetliť inak, iba ako stopy mimozemského života.
Ďalšie správy zo sveta vedy:
Mesačný prach je pre ľudské bunky veľmi toxický. Budúci astronauti či obyvatelia mesačnej základne by si teda mali dávať extrémny pozor, aby nejakým omylom mesačný prach nevdýchli.
Život nemusel vzniknúť len na planétach, mohol sa objaviť aj na vzdialených mesiacoch. Výskum totiž naznačuje, že niektoré exomesiace môžu mať dokonca lepšie podmienky na život ako naša Zem.
Vesmírny rover Curiosity je znovu v akcii. Po viac ako roku sa jeden z jeho prístrojov na Marse pustil do práce a analyzoval vzorky, ktoré zariadenie vyvŕtalo na povrchu červenej planéty.
