BRATISLAVA. Keď sme pri prvej úspešnej povrchovej misii na Marse v roku 1976 neobjavili život, vedci neboli až takí prekvapení. Nečakali však, že dve sondy Viking nenájdu na červenej planéte ani len organické zlúčeniny.
Vesmír je ich plný, logicky preto museli byť aj na Marse. V roku 2012 sa na planétu dostala sondy Curiosity, ktorá v pátraní po zlúčeninách pokračovala.
Vo štvrtok o ôsmej večer v novej štúdii v prestížnom časopise Science priniesli nezvratný dôkaz o prítomnosti niekoľkých organických molekúl v starodávnych marťanských horninách.
V nezávislej štúdii v rovnakom časopise opísali aj silné sezónne cykly prúdenia metánu, ktorý môže byť neživého aj živého pôvodu.
Organické neznamená živé
Život, tak ako ho poznáme, nemôže existovať bez základných stavebných jednotiek. Všetko živé na Zemi sa skladá zo štyroch hlavných organických molekúl: uhlovodíkov, lipidov, proteínov a nukleových kyselín.

Vedci predpokladajú, že život na Marse by sa neveľmi líšil od toho nášho.
Preto sa na červenej planéte snažia nájsť rovnaké stavebné jednotky, z ktorých je zložené aj vaše telo.
Mars sa stal cieľom na hľadanie organických molekúl z viacerých dôvodov.
"Je jasné, že kedysi na Marse bola voda a tiekla po povrchu. Tiež má atmosféru, vanú tam vetry a teplota tam môže dosahovať aj kladné hodnoty," vysvetľuje pre SME Marek Husárik z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Mars mal jednoducho vhodné podmienky na to, aby na ňom organické zlúčeniny mohli byť. Na povrch červenej planéty sa mohli dostať rôznymi spôsobmi.
Buď sa vytvorili pri neživých procesoch na povrchu Marsu, prišli z vesmíru, alebo ich vytvoril minulý či súčasný marťanský život.