Vypočujte si podcast
- Odoberajte: Apple podcasty | RSS | Podbean | Pocket Casts | TuneIn
- Čo je to podcast? | Ako počúvať na iPhone? | Ako počúvať na Androide?
- Všetky časti podcastu Zoom
V demokratickej republike Kongo sa v posledných týždňoch objavila znovu. V regióne, kde mnohí veria na zázraky a kde rodiny nútia pacientov opustiť kliniky a presunúť sa do kostolov, je ebola obzvlášť nebezpečná.
Nielenže toto vírusové ochorenie má vysokú úmrtnosť. Pri rôznych poverách a odmietaní karantény a lekárskej pomoci sa veľmi ľahko šíri.
Ana Maria Henao Restrepová je imunologička, ktorá pracuje pre Svetovú zdravotnícku organizáciu. Zároveň bola pred rokom prvou autorkou štúdie v magazíne Lancet, ktorá opisuje fungovanie novej vakcíny práve proti vírusu eboly.
Teda očkovania, ktoré sa už podľa prvých testov ukázalo ako stopercentne účinné.
Pred rokmi Henao Restrepová vysvetľovala, že nepotrebujeme len vakcíny, dôležité je doručiť ľuďom potrebné lieky. Pri ebole je to obzvlášť dôležité: v postihnutých oblastiach totiž ľudia príliš neveria západnej medicíne.
A teraz si predstavte, že tam prídu medicínski pracovníci oblečení v špeciálnych nepriedušných oblekoch, chcú im zobrať dobytok či hydinu a striekajú ich farmy dezinfekciou.
Len v roku 2014 pritom ebola zabila v západnej Afrike viac ako 10-tisíc ľudí, a tento rok zabíja znovu. No keď počas testov dali vedci takmer šesťtisíc ľuďom vakcínu, nenakazil sa nik.
Experimentálne vakcíny sa teraz testujú aj v Kongu. Do krajiny Svetová zdravotnícka organizácia poslala od apríla 5-tisíc testovacích dávok očkovania a zhruba rovnaký počet by mal ešte doraziť.
Z pohľadu vedy a medicíny je to však stále len skorý test. No kým pred štyrmi rokmi už ebola ustupovala, teraz sa ju pokúsia očkovaním zastaviť hneď v zárodku.
Ak aj teraz zaberie, stojíme na prahu ďalšej drobnej revolúcie v medicíne. A umožnila ju aj Ana Maria Henao Restrepová s ďalšími vedcami a lekármi.
Ďalšie správy z vedy:
Pozemské deti by nemali na Marse šancu. Pozemské tehotenstvo vrátane pôrodu totiž nie je nič príjemné a na Marse by bolo ešte komplikovanejšie. Niektorí vedci preto odporúčajú zásah do DNA.
Vedci zistili, že chemický prvok ruténium má veľmi zaujímavé magnetické vlastnosti: a to už pri izbovej teplote. Ruténium objavili už v polovici 19. storočia a používa sa najmä v zliatinách.
Pri liečbe závislostí pomáha cvičenie. Vedci ukázali, že aeróbny pohyb môže ovplyvniť dopamínový odmeňovací systém v mozgu a pomôcť tak hlavnej liečbe.
