Oceánom venujeme podstatne menej pozornosti ako kontinentom. Nemožno sa čudovať, veď o väčšine dna oceánov nevieme prakticky nič. Výskumy stavu svetového oceánu však neposkytujú optimistickú víziu.
Klíma roztápa ľad v Grónsku, ubúda nečakane rýchlo Čítajte Tri nové články v prestížnych vedeckých časopisoch prinášajú znepokojivé informácie o tom, čo čaká oceány, a spolu s nimi aj nás, v budúcnosti.
Frank Schätzing v strhujúcom bestselleri z roku 2004 Pomsta oceánu píše o moriach, ktoré sa začali brániť vplyvu ľudstva tak vehementne, až nakoniec spôsobili katastrofu.
Agresívne veľryby, mohutné morské červy, zavŕtavajúce sa do dna oceánu, potopené lode, zničené ropné plošiny.
To všetko sú síce „iba“ vízie, ale už blízka budúcnosť oceánov môže mať na naše životy podobný neblahý dosah. Možno aj my si potom uvedomíme, ako málo poznáme svoju planétu.
Okrem rýchleho odumierania koralov, premnožovania pŕhlivých medúz či nárastu hladiny prinášajú teplejšie oceány aj ďalšie prekvapenia. V Nature Communications sa autori v novej analýze zamerali na zmeny vo výskyte „vĺn horúčav“ za posledných takmer sto rokov.
Aj keď epizódy horúceho počasia poznáme najmä zo skúseností na súši, dôsledky pre morské ekosystémy a život v nich sú podobne dramatické.
Arktída môže zhatiť šance na naplnenie Parížskej dohody Čítajte Vedci pod vedením Erica Olivera z Dalhousie univerzity v Kanade zdokumentovali globálny nárast počtu aj dĺžky vĺn horúčav. Upozorňujú, že od roku 1982 sa tento trend zrýchľuje. O rok neskôr sa prvý raz objavili príznaky rozsiahleho odumierania koralov.
Abnormálne teplá voda okrem iného spôsobila aj odumretie chaluhových lesov pri pobreží západnej Austrálie v roku 2011 a o rok neskôr sa podpísala pod premnoženie homárov a škody na priemysle v zálive Maine pri severovýchodnom pobreží USA.
Na svedomí má aj tri roky trvajúce obdobie abnormálne teplej vody v severnom Pacifiku, ktorej výsledkom bol zákaz lovu rýb, masové úhyny a presuny mnohých druhov morských živočíchov, vyplavenie obrovského množstva krabov červených pri pobreží San Diega, a dokonca aj zmena charakteru počasia v rokoch 2014 až 2016.
Dlhšie a častejšie
Extrémy sa vyskytovali aj v minulosti, no dlhodobý trend je neklamný. Kombinácia rôznych spôsobov priamych pozorovaní z lodí, pobrežných staníc a satelitných údajov umožnila analyzovať obdobie rokov 1925 až 2016.
Po odstránení prirodzených oscilácií v oceánoch (El Niňo, pacifická dekadálna oscilácia či atlantická multidekadálna oscilácia) zostali horúčavy, ktorých je o tretinu viac a trvajú o 17 percent dlhšie. Celkovo tak v priemernom roku pribudlo o viac ako polovicu dní, ktoré definujeme ako vlnu horúčavy.
