Keď sa skončila posledná ľadová doba, hladina svetových oceánov stúpla približne o 120 metrov. Mnohé detaily tohto nárastu však zostávajú nejasné.
No súčasne sa čoraz viac spochybňuje tvrdenie, podľa ktorého dochádzalo ku geologickým zmenám v dávnej minulosti pomaly a rovnomerne - takže v priebehu jedného ľudského života sa prakticky nedali pozorovať.
Niekoľko nových štúdií teraz potvrdilo, že nárast hladiny svetových oceánov nebol ani postupný, ani pomalý, a už vôbec nie nepozorovateľný.
Stabilitu narúšajú rýchle zmeny
Jedným z najčastejších limitov porovnávania minulosti so súčasnosťou spočíva v nedostatočnom časovom rozlíšení geologických procesov.
Kým dnes dokážeme merať zmenu hladiny oceánov pomocou satelitov nepretržite a s milimetrovou presnosťou, do minulosti sa musíme pozerať inými, menej sofistikovanými metódami.
Riziká cesty na Mars: Stres aj nulová gravitácia Čítajte Zväčša nám ukazovatele dávnych zmien prírodného prostredia umožňujú posudzovať zmeny len v priebehu tisícročí, a zriedkakedy je to kratšie ako v priebehu niekoľkých storočí. Vedci preto musia takýto vývoj za dané časové obdobie spriemerovať.
“Naše výsledky teraz ponúkajú dôkazy, že oceán nemusí narastať postupným, lineárnym spôsobom.
„
Výsledkom bývajú postupné a prakticky nepozorovateľné zmeny.
Napokon, aj autoritatívne správy panelu IPCC (Medzivládny panel pre zmenu klímy) nám dosiaľ ponúkali iba scenár postupného nárastu hladiny svetových oceánov do konca storočia.
Táto zažitá predstava v štýle „zajtra bude približne takisto ako včera“ sa vďaka vedcom, ale najmä vďaka svedectvu koralov začína meniť. Čo sa donedávna javilo ako postupný nárast hladiny oceánov koncom ľadovej doby, bolo striedaním výbuchov a období stability.
