Hrozba, že Grónsko sa roztopí v horizonte storočí, bola jedným z hlavných argumentov pre snahu zabrániť nárastu otepľovania o viac ako 2 °C.
Ešte pred 10 rokmi sa zdalo, že pri takomto oteplení je grónsky ľad z väčšej časti v bezpečí a spolu s ním aj desiatky a stovky miliónov ľudí žijúcich pri pobreží oceánov.
Optimistické boli aj správy o rýchlosti roztápania Grónska. Nové štúdie však tento tradičný pohľad pomalých zmien zásadne narušujú.
Ako by vyzeralo Grónsko, keby sa roztopil jeho ľadovec Čítajte Ostrov, ktorý pokrýva v najhrubšom mieste viac ako trojkilometrová vrstva ľadu, sa ocitá v čoraz väčšom nebezpečenstve.
Ľadovcové jazerá v sieti
Šestica výskumníkov z Veľkej Británie, Nórska, Spojených štátov a Švédska odhalila dosiaľ neznámy proces. Pomohli im v tom 3D počítačové simulácie a dlhodobé pozorovania.
Nové nebezpečenstvo pre Grónsko spočíva v tvorbe takzvaných superľadovcových jazier, ktoré vznikajú na povrchu ľadovcov v okrajových a nižšie položených častiach Grónska v letnom období. Nové výsledky zverejnil prestížny časopis Nature Communications.
Jazerá väčšinou existujú počas týždňov a mesiacov, až kým v priebehu veľmi krátkeho času - zvyčajne je to iba niekoľko hodín - odtečú na dno ľadu a potom do oceánu.
Oceánske dno sa prehýba pod tlakom roztopených ľadovcov Čítajte Voda z jazier stečie puklinami stovky metrov, niekedy prekoná aj vyše kilometra hrubý ľad, kým sa dostane na pevninu.
Doteraz sa vedci domnievali, že takýto náhly odtok jazier sa odohráva izolovane a bez vzájomnej súvislosti. Práca pod vedením glaciológa Poula Christoffersena zo Scottovho polárneho výskumného inštitútu britskej Cambridgeskej univerzity ukázala, že jazerá vytvárajú prepojenú sieť. Túto sieť navyše pokračujúce otepľovanie rozširuje a jej prepojenia sú čoraz hustejšie.
Mechanizmus tohto dosiaľ neznámeho javu spočíva v tom, že pri odtoku prvého jazera sa voda rýchlo rozšíri po povrchu nosnej horniny, čím vytvorí priestor na zrýchlenie tvorby puklín v hrubom ľade.
Pukliny vznikajú následkom zrýchleného zosúvania ľadovca smerom k oceánu, pretože voda znižuje trenie medzi ľadom a horninou. Výsledkom procesu je spustenie dominovej reakcie, ktorá prepája jednotlivé ľadovcové jazerá až do vzdialenosti 80 km.
Náhle a dramatické sily
V jednom prípade vedci pozorovali dominovú reakciu, pri ktorej došlo v priebehu piatich dní k odvodneniu až 124 jazier. V ďalšom prípade sa vyprázdnila skupina 58 jazier (s jedinou výnimkou).
