BRATISLAVA. Nový implantát do mozgu pomáha ľuďom s problémovou pamäťou. Zariadenia úspešne otestoval tím amerických vedcov. Už vo svojom prvom testovaní na pacientoch zariadenie ukázalo, že môže zlepšiť rozpamätanie sa na slová až o pätnásť percent.

Funguje podobne ako kardiostimulátor, len pre mozog. Ak má šedá kôra problém spomenúť si na slovo, stimulátor vyšle na pomoc elektrický pulz. Keď však mozog funguje ako má, stimulátor nekoná.
Aj keď je stimulátor ešte stále experimentálny, mohol by raz pomôcť ľuďom, ktorí trpia demenciou, poškodením mozgu, Alzheimerovou chorobou či iným vážnym ochorením.
Zatiaľ prístroj testovali len na pacientoch s epilepsiou, výskumníci už teraz zvažujú možnosti, ako ho sprístupnia širokej verejnosti.
Štúdiu publikovali v prestížnom magazíne Nature Communications.
Ani neviete, že ho máte
Výhodou nového implantovaného zariadenia je skutočnosť, že na rozdiel od predchodcov je nastavené tak, aby reagovalo na aktivitu mozgu. Navyše je autonómne. Pomáha orgánu, ktorý funguje normálne, ale nie úplne optimálne.

Vychádza z výskumu, ktorý ukázal, že načasované elektrické impulzy z implantovaných elektród spoľahlivo pomáhali pri rozpamätávaní sa.
Výskumníkom pomohlo dvadsaťpäť dobrovoľníkov s epilepsiou, ktorí v nemocnici prechádzali predoperačnými vyšetreniami.
Aby zariadenie mohli implantovať, museli najprv zistiť, kedy pamäť pacientov fungovala bez problémov a kedy mala problém rozpomenúť sa.
Dobrovoľníkov potom podrobili opakovaným testom, počas ktorých si mali zapamätať rôzne zoznamy slov a po krátkom rozptýlení zas spomenúť na čo najviac. Počas niektorých testovaní mali pritom implantát v mozgu zapnutý, pri iných, aby vedeli výsledky porovnať, vedci zariadenie vypli.
“Vôbec nič necítite, ani neviete, kedy je to zapnuté
„
V priemere sa ukázalo, že dobrovoľníci mali o pätnásť percent lepšie výsledky, keď bol implantát zapnutý. Keď zariadenie zistilo, že pacient má problém spomenúť si na slovo, vyslalo signál na stimuláciu.
"Úprimne, vôbec neviem povedať, ako stimulácia pomáhala mojej pamäti. Vôbec nič necítite, ani neviete, kedy je to zapnuté," opísal svoje dojmy z testovanie pre New York Times dobrovoľník David Mabrey.
Riziká aj široký potenciál
Technológia má aj svoje riziká a obmedzenia. Ešte pred implantáciou sa musia do mozgu zaviesť elektródy a zistiť, kedy funguje najlepšie a kedy najhoršie. To robí zákrok invazívnym.
Na druhej strane, zariadenie má široký potenciál.
"Veľmi podobný prístup môže byť relevantný v iných oblastiach, ako napríklad pri liečbe symptómov depresií a úzkostí, i keď vtedy by sa stimulovali iné časti mozgu," vysvetlil profesor Edward Chang z Kalifornskej univerzity v San Franciscu.
DOI: 10.1038/s41467-017-02753-0