SME
Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Veľryby umierajú na plážach, vedci nevedia prečo

Na Novom Zélande minulý týždeň uviazlo viac ako 600 veľrýb.

Dobrovoľníčka omýva vodou uväznenú veľrybu.Dobrovoľníčka omýva vodou uväznenú veľrybu. (Zdroj: TASR/AP)

BRATISLAVA. Veľryby sú pre vedcov jedny z najtajomnejších zvierat. Veľa času trávia hlboko pod vodou, ťažko sa hľadajú a ešte ťažšie sledujú. Niekoľkokrát ročne sa dostanú bližšie k ľuďom, stretnutia sa môžu skončiť katastroficky.

Za uplynulý týždeň na pobrežiach Nového Zélandu uviazlo viac ako 650 veľrýb druhu guľohlavce. Nikto presne nevie prečo. Ochranárom sa podarilo späť do mora dostať len sedemnásť z nich. Pláže Južného ostrova však museli uzavrieť pred verejnosťou. Telá uhynutých veľrýb sa rozkladajú a hromadí sa v nich plyn. Mŕtvola veľkého zvieraťa môže pod tlakom vybuchnúť.

Skryť Vypnúť reklamu

Novozélandskí ochranári z ministerstva ochrany prírody (DOC) preto začali v pondelok telá prepichovať nožmi a dlhými ihlami, aby plyny uvoľnili. Teraz sa chystajú veľrybie pozostatky premiestniť do uzavretej časti prírodnej rezervácie.

Prečo chodia veľryby na pláž?

Veľryby, ktoré sa podarilo zachrániť, sa nakoniec vrátili ku svojej veľkej 200-člennej rodine. Skupina je však podľa ochranárov stále príliš blízko nebezpečných vôd. „Stále máme ľudí na lodi neďaleko brehu, pretože hrozí, že v plytčinách uviaznu aj ďalšie veľryby,“ hovorí pre web BBC Trish Grantová z DOC.

Takéto miesto je pre veľrybu naozaj náročné, ak sa tu stratí.

ochranár Herb Christophers

Prečo však veľké veľryby uviaznu na plážach, nikto s určitosťou nevie. K problému určite prispievajú plytké vody v oblasti, do ktorých sa veľryby dostanú náhodou. V plytčine nefunguje veľrybia echolokácia tak dobre ako v hlbokej vode.

Skryť Vypnúť reklamu

„Takéto miesto je pre veľrybu naozaj náročné, ak sa tu stratí,“ vysvetľuje pre BBC Herb Christophers z DOC. Mnohé z veľrýb sú tiež staré, choré alebo zranené. Ich nevládne telo vynesú morské prúdy na pobrežie a veľryby tu umrú.

Medzi uväznenými veľrybami sa však objavujú aj úplne zdravé jedince. Odborníci si myslia, že to je prejav ich úcty voči chorému členovi skupiny. Uviaznutá veľryba môže vysielať núdzový signál pre ostatné veľryby, ktoré sa ju snažia prísť zachrániť a nakoniec uviaznu tiež.

Zdravé veľryby prídu členovi rodiny v núdzi na pomoc, chcú sa oňho zrejme postarať podobne ako ľudia. Mnohé výskumy naznačujú, že veľryby sú veľmi sociálne zvieratá. Žijú vo veľkých skupinách, ktoré ovládajú matky.

Záhadná veľrybia komunikácia

Niektoré veľké morské cicavce, konkrétne kosatky dravé, majú aj vlastnú kultúru. Svoj spôsob života prispôsobili prostrediu, v ktorom žijú a odlišujú sa od iných skupín kosatiek. V rámci rovnakého druhu objavili vedci aj žiaľ za zosnulým členom skupiny, čo by mohlo podporovať hypotézu, že zdravé veľryby na brehu uviaznu dobrovoľne zo súcitu.

Skryť Vypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Kosatky oplakávajú svojich blízkych, ľudia nie sú výnimoční Čítajte 

Najlepšie sa sociálnosť veľrýb ukazuje na ich komunikácii. Vedci ešte nedokážu presne rozlúštiť význam zvukov, ktoré veľryby vydávajú. Nedávno sa mi však podarilo pochopiť doteraz záhadné správanie veľrýb.

Cestujúci na výletných člnoch chodievajú pozorovať veľryby, ktoré plieskajú chvostom o hladinu mora alebo vyhadzujú celé svoje telá. Na zdanlivo nezmyselné správanie veľryba vydá obrovské množstvá energie. Nový výskum z odborného časopisu Marine Mammal Science naznačuje, že plieskanie o hladinu zrejme zohráva v živote celej rodiny dôležitú úlohu.

Veľryby takýmto správaním komunikujú, keď sú príliš ďaleko od seba, ale aj keď sa členovia skupiny stretnú po dlhšom čase. Zvuk, ktorý vydá ich chvost alebo celé telo, znie skoro ako hlasný bubon a dokáže prekonať obrovské vzdialenosti. Čo si však veľryby hovoria, vedci stále nevedia.

Skryť Vypnúť reklamu

„Aj keď veľryby dokážu volať na veľké vzdialenosti, ak je v mori veľa hluku, je ľahké ich zvuky prehlušiť. Vyskočenie do vzduchu a následné rozrazenie vody môžeme vnímať ako ekvivalent dieťaťa, ktoré vyskakuje v triede, máva rukami a snaží sa na seba upútať pozornosť,“ povedal pre odborný časopis o morskom výskume Hakai Magazine biológ Chris Parsons.

DOI: 10.1111/mms.12374

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Prečo?

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Veľryby, Morské živočíchy, Svetový oceán
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Cynická obluda

Hrôzostrašné čísla

Korona jedného dňa určite pominie, ale epidémia ľudskej hlúposti bude spoločnosť ničiť oveľa oveľa dlhšie.

Zoroslav Kollár prichádza na výsluch.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Po víchrici nech súdnictvo rozmetá orkán

Peklo je prázdne a všetci diabli sú tu.

Peter Tkačenko
Odberné miesto na nový koronavírus.

Neprehliadnite tiež

Kozmická loď nesúca robotické vozidlo je na polceste k Marsu

Vesmírna loď už od svojho štartu prekonala vzdialenosť 235,4 milióna kilometrov.

Z Mysu Canaveral v americkom štáte Florida odštartovalo vo štvrtok 30. júla 2020 k planéte Mars robotické vozidlo Perseverance.
Stroj Turek, ktorý vydávali za šahový automat, v skutočnosti sa v jeho vnútri skrýval človek, ktorý Turka riadil

Recenzia: Serious Sam 4 vás vráti 20 rokov do minulosti

Hra, ktorá k úspechu nepotrebuje skvelý príbeh.

Južný pól Mesiaca. V tejto oblasti má v roku 2024 pristáť misia Artemis III.